Mzdové príplatky za prácu počas sviatkov a víkendov na Slovensku

Na Slovensku sú sviatky v zásade dňami pracovného pokoja, kedy väčšina zamestnancov nepracuje. Avšak, nie každý sviatok automaticky prináša voľný deň od práce, a pravidlá pre odmeňovanie za prácu v tieto dni, ako aj počas víkendov, sú presne definované zákonom. Pre účely mzdovej agendy môžu mať jednotlivé „sviatky“ rôzny status, čo má priamy vplyv na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov.

Zákonná úprava sviatkov a dní pracovného pokoja

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami.

Prehľad sviatkov pre účely príplatkov

Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky), ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja, považuje 14 dní v kalendárnom roku. Tieto dni sú dôležité pri výpočte miezd a nárokov na príplatky. Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. považuje za nepodstatné.

• 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
• 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
• Veľký piatok
• Veľkonočný pondelok
• 1. máj - Sviatok práce
• 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
• 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
• 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
• 1. november - Sviatok Všetkých svätých
• 24. december - Štedrý deň (po 12:00 hodine sa nemožno nariadiť predaj tovaru)
• 25. december - Prvý sviatok vianočný
• 26. december - Druhý sviatok vianočný
• 15. september - Sedembolestná Panna Mária
• 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu (aktuálne už nie je dňom pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce od roku 2025)

Obmedzenia práce počas sviatkov a dní pracovného pokoja

Zákonník práce obmedzuje možnosti zamestnávateľa nariadiť prácu počas sviatkov. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne. Okrem toho, v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Z tohto pravidla existujú výnimky, ako je maloobchodný predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, suvenírov, kvetov (8. mája, 1. septembra) a kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta (1. novembra).

Výnimky zo statusu dňa pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce

Počas posledných rokov došlo k viacerým zmenám, kde časť sviatkov prestala byť „sviatkami“ v zmysle dní pracovného pokoja pre potreby Zákonníka práce. Tieto dni sú síce podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce však takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné, nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.

• 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu): Od roku 2021 nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce.
• 1. september (Deň Ústavy SR): Od roku 2024 nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
• 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu): Od roku 2025 nebude tento sviatok dňom pracovného pokoja.

V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok, neaplikuje sa § 122 ods. 15 Zákonníka práce.

Príklad: Nadčas v deň štátneho sviatku bez statusu dňa pracovného pokoja

Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Deň 1. september (Deň Ústavy SR) je od roku 2024 normálnym pracovným dňom, hoci je to štátny sviatok.

Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september už nie je pre účely Zákonníka práce dňom pracovného pokoja ani sviatkom.

Práca počas sviatku a nárok na mzdové zvýhodnenie

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna.

Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená. Ak zamestnanec pracuje počas štátneho sviatku, má nárok na príplatok 100 % hodinovej mzdy (v roku 2024 minimálne 4,310 EUR/hodina).

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, avšak nemôže ho nariadiť. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu, samozrejme, zostáva zachovaný.

Príklad: Náhradné voľno namiesto príplatku

Príklad č. 3: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. (Sedembolestná Panna Mária) pripadne na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca.

Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5h, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.

Sviatok pripadajúci na deň nepretržitého odpočinku (víkend)

Ako preplatiť zamestnancovi sviatok, ktorý pripadne na deň, ktorý nie je jeho obvyklým pracovným dňom? Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok.

Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp. nedeľu. V takomto prípade nevzniká nárok na náhradu mzdy za sviatok.

Príklad: Sviatok na víkend/deň voľna

Príklad: Zamestnanec pracuje na 12-hodinové zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1. september (sviatok, ale aj deň pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce v roku 2023) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.

Odmeňovanie zamestnancov s mesačnou a hodinovou mzdou

• Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou: Sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, sa považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.

  V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Ak nie je takáto dohoda, mzda sa nekrúti. Ing.

• Zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou: Ak zamestnanec v tento deň nepracuje z dôvodu sviatku (sviatok pripadne na jeho bežný pracovný deň), patrí mu náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.

Príklad: Mesačná mzda a neodpracovaný sviatok

Príklad: Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín (keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný). Jeho mesačná mzda je 550 Eur (hodinový podiel je 3,44 €) a priemerný zárobok predstavuje 4,30 €/h. V KZ resp. v pracovnej zmluve nie je dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mesačná mzda krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. V tomto prípade zamestnancovi patrí nekrátená mesačná mzda.

Kumulácia príplatkov: Sviatok a víkend

Ak štátny sviatok pripadne na víkend, tak sa mzdové príplatky kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje v sobotu alebo nedeľu, ktorá je zároveň sviatkom, má nárok na príplatok za prácu vo sviatok aj za prácu cez víkend (za sobotu alebo nedeľu).

Mzdové príplatky za prácu cez víkend

Do 1. mája 2018 neboli povinné príplatky za sobotu a nedeľu, a od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 platili nižšie príplatky. Súčasná právna úprava stanovuje minimálne príplatky za prácu v sobotu a nedeľu, ktoré sa viažu na minimálnu mzdu alebo sa počítajú percentuálne, a tak sa môžu z roka na rok meniť. Podobne ako pri práci v noci, aj v prípade pravidelnej práce cez víkend sa vie zamestnávateľ zmluvne dohodnúť na znížených príplatkoch, ak je v kolektívnej zmluve dohodnutá vyššia základná mzda.

Ďalšie mzdové príplatky a ich špecifiká

Či už pracujeme na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, zo zákona máme nárok na niektoré mzdové príplatky, a to konkrétne za prácu v prostredí alebo čase, ktoré sa líši od bežnej zvyklosti. Mzdové príplatky sú vyplácané nad rámec bežnej mzdy, a teda nie sú zahrnuté v mesačnej mzde.

• Práca nadčas: Za prácu nadčas sa považuje pracovná činnosť vykonávaná navyše k bežnému stanovenému pracovnému času (t.j. väčšinou práca nad 8 hodín denne). Ak spĺňame vyššie uvedené podmienky, máme nárok na mzdový príplatok najmenej vo výške 25 % svojho priemerného zárobku.

• Práca v noci: Noc je definovaná ako čas medzi 22:00 a 6:00 hodinou. V prípade práce v noci máme nárok na príplatok 40 % hodinovej mzdy, pričom v roku 2024 je táto suma najmenej 1,724 EUR/hodina (počítané na základe minimálnej mzdy). Existujú zamestnania, pri ktorých, vzhľadom na povahu práce, je nutné nočnú prácu vykonávať pravidelne.

• Sťažené pracovné podmienky: Za sťažené pracovné podmienky sa zákonom považuje prostredie, v ktorom pôsobia chemické, karcinogénne a mutagénne alebo biologické faktory, je zvýšený prach alebo sú intenzívnejšie fyzikálne faktory. Výška príplatkov je vyššia pri rizikových prácach.

Dobrovoľné a fakultatívne príplatky

Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, prípadne dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú. Príkladom môžu byť príplatok za prácu v popoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov alebo príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP).

Nárok na príplatky pre dohodárov

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.

Špecifiká pre vedúcich zamestnancov

Jedinou možnou výnimkou, kedy príplatky môžu byť súčasťou bežnej mesačnej mzdy, sú vedúci zamestnanci. V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Aby bolo jasné, ako sa tzv. radový zamestnanec líši od vedúceho zamestnanca, treba odcitovať, že podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce sú vedúcimi zamestnancami zamestnanci, ktorí sú oprávnení samostatne určovať a ukladať úkony v rozsahu svojej kompetencie alebo prijímať rozhodnutia v mene zamestnávateľa.

Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku.

Sankčné opatrenie (§ 122 ods. 4 Zákonníka práce)

§ 122 ods. 4 Zákonníka práce hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku).

tags: #priplatok #za #sviatok #cez #vikend