Slovenský umelecký súbor Lúčnica symbolizuje originálnu kultúru národa jedinečného vo svojich tanečných, inštrumentálnych a vokálnych prejavoch. Rok 2018 bol pre toto spoločenstvo, spojené unikátnym kultúrnym menovateľom, mimoriadny. Umelecký súbor Lúčnica oslávil 70. výročie svojho vzniku, čo predstavuje dlhú, náročnú, ale nádhernú cestu. Slovenské ľudové umenie našlo v Lúčnici svojho reprezentatívneho predstaviteľa, ktorý už roky rozdáva neopakovateľné plody bohatej tradície publiku doma i v zahraničí.
Zrod a vývoj fenoménu Lúčnica
Lúčnica nevznikla nariadením inštitúcie, ale vznikala postupne v rokoch 1946 a 1947 ako náznaky, prvé krojované plesy a náhodné vystúpenia v bratislavskej Redute. Za jej prvé verejné predstavenie, ktoré sa uskutočnilo ešte pod názvom Národopisná skupina Živeny, sa považuje vystúpenie na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe v máji 1948. V roku 1950 na návrh jednej zo živeniarok, Ľuby Pavlovičovej-Bakovej, vznikol názov Lúčnica a tradícia pokračovala už pod týmto menom.
Zakladateľskou osobnosťou Lúčnice bola popredná slovenská choreografka, invenčná televízna režisérka a priekopníčka scénického ľudového tanca a folklóru Oľga Chodáková. Cesta súboru viedla od týchto prvých amatérskych vystúpení cez Trať mládeže až po prvé zahraničné zájazdy v roku 1949. Generálny riaditeľ Lúčnice Marián Turner uviedol, že „najväčší úspech Lúčnice sú ľudia, ktorí ju tvorili od začiatku s odhodlanosťou, úprimnosťou, čistotou srdca preniesť slovenskú tradíciu a folklór na javiská.“ Dodal tiež: „Potom, keď prišiel profesor Nosáľ a hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina, tak uviedli náš folklór aj v profesionálnej podobe, aby domáce publikum aj svet videl krásu, bohatstvo slovenského folklóru v javiskovej profesionálnej forme.“ Spevácky zbor je súčasťou súboru už od jeho vzniku v roku 1948 a jeho výkony sú vysoko hodnotené.
Globálny dosah a výnimočná kvalita
Za 70 rokov existencie Lúčnice sa v nej vystriedalo takmer dva a pol tisíc členov. Títo všetci sa zaslúžili o vytvorenie fenoménu, aký nemá obdobu v histórii slovenskej kultúry. Svojou profesionálnou kvalitou a nasadením dokázali lúčničiari prezentovať slovenský originálny folklór v štylizovanej javiskovej podobe vo vyše 60 štátoch celého sveta, kde ich umelecké výkony videli a počuli milióny nadšených divákov. Lúčnica sa tak stala jedným z najvýznamnejších kultúrnych veľvyslancov Slovenska a je vo svojom odbore zaraďovaná publikom, kritikmi i medzinárodnými agentúrami medzi najlepšie súbory svojho žánru vo svete.
Tanečná pedagogička Dagmar Hubová na margo výkonov jednotlivých zložiek súboru uviedla: „Tanečné či spevácke výkony sú na vysokej úrovni, pritom je potrebné si uvedomiť, že to nie sú profesionálni tanečníci, sú to budúci inžinieri, lekári či učitelia.“ Okrem excelentných výkonov ohromujú Lúčničiari divákov aj nádhernými, ručne vyšívanými krojmi, pričom mnohé kúsky sú ozdobou tanečníkov dodnes. Podľa choreografa a režiséra Stanislava Dúžeka majú dnešní členovia dokonca lepšiu prípravu ako v minulosti, pričom spomenul unikátne vystúpenie v OSN. V posledných rokoch bol veľmi vydareným aj veľkolepý hudobno-tanečný projekt Lúčnice a kapely I.M.T. Smile.
Štefan Nosáľ: Nezabudnuteľný umelec a pedagóg
Úspechy a umelecká úroveň Lúčnice sú neodmysliteľne spojené s osobnosťou profesora Štefana Nosáľa. Stál na jej čele nepretržite od roku 1949 do roku 2017 ako jej umelecký vedúci a hlavný choreograf. Počas jeho pôsobenia vytvoril viac ako 100 choreografií a celovečerných programov. Jeho umelecký génius, osobitá invencia a vitalita pretvorili Lúčnicu na špičkové teleso. Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry bol ocenený mnohými medzinárodnými cenami, ako aj najvyššími domácimi oceneniami a štátnymi vyznamenaniami. Pravou rukou profesora Nosáľa bol od roku 1953 Stanislav Dúžek. Zaujímavosťou je, že práve Lúčnica spojila aj lásku profesora Nosáľa a jeho manželky Vierky, ktorá bola etnologička zaoberajúca sa krojmi.
Program "Štefan Nosáľ 90"
Pri príležitosti 70. výročia pripravil Umelecký súbor Lúčnica sériu slávnostných vystúpení, na ktorých uviedol program „Štefan Nosáľ 90“. Išlo o jedinečné a technicky výpravné predstavenie s veľkoplošnou projekciou unikátnych archívnych materiálov, s vyše stovkou účinkujúcich a špeciálnymi hosťami. Program vzdal hold všetkým lúčničiarom, no najmä človeku a umelcovi, profesorovi Nosáľovi, a zároveň bol holdom umeniu postavenému na základoch slovenskej ľudovej kultúry. Mapoval významné umelecké medzníky v živote prof. Nosáľa, približujúc jeho dielo od začiatkov až po súčasnosť prostredníctvom tancov, filmových ukážok a priamych spomienok hostí. Nezabudlo sa ani na jeho pôsobenie v ďalších oblastiach umeleckej sféry.
Choreografie programu boli dielom profesora Nosáľa, režisérom bol Mikuláš Sivý. Námet, scenár a dramaturgia vznikli v spolupráci štvorice Stanislav Dúžek, Mikuláš Sivý, Július Jackuliak a Marián Turner. Dirigentom bol Martin Leginus a koncertným majstrom Martin Sleziak. Jubilejné predstavenia sa uskutočnili v dňoch 7., 9., 10. a 11. a program bol predvedený na štyroch vypredaných predstaveniach v bratislavskej Inchebe.
LÚČNICA - 70. výročie - program “Štefan Nosáľ 90”
Prehliadka Nosáľových choreografií
Program "Štefan Nosáľ 90" bol rozdelený do viacerých častí, ktoré predstavili ikonické choreografie profesora Nosáľa:
- Prvá časť: „Z Hriňovej do mesta“
- Zbojnícky tanec (prvá Nosáľova choreografia pre Lúčnicu z roku 1950)
- Detvianska veselica (1952)
- Radvanský jarmok (1955)
- Olaská (1995)
- Širákový (1970)
- Horehronci (1983)
- Druhá časť:
- hudobno-tanečný hit Na skle maľované (z roku 1974)
- Vitaj jar (1975)
- Z Rodnej zeme a kraja
Záver programu bol akýmsi „Best Of“ v podobe častí z tancov ako Šarišská polka (1972), Palicový (1972), Pozdišovskí hrnčiari (1978), Pri ľane (1968), Šarišskí parobci (1983) či Kresaný (1971). Standing ovation bolo zaslúženou odmenou pre všetkých účinkujúcich, vrátane rodinných príslušníkov a bývalých Lúčničiarov v hľadisku. Potlesk umelcov aj hľadiska pri záverečnej klaňačke patril aj profesorovi Nosáľovi, ktorého dramaturgia pripomenula v záverečnej dokrútke.
Odkaz a budúcnosť Lúčnice
Lúčnica si nesie odkaz o nevyhnutnosti zachovávania slovenskej tradičnej originálnej kultúry a pokračuje ďalej s novými nápadmi, víziami i formou stvárňovania svojich programov. „Lúčnica nepotrebuje nič, má odkaz profesora Nosáľa, ktorý je večný. Stačí, keď bude robiť to čo doteraz a tak dobre ako doteraz. Máloktorý subjekt je na tom tak, že má priazeň štátu, priazeň publika a ľudí, čo si môže viac priať? Lúčnica je na rozdávanie, nemusí dostávať, ona môže dávať,“ uviedol choreograf a režisér Ján Ďurovčík, ktorý pre Lúčnicu vytváral programy. Podľa slov Mariána Turnera, súbor od mája vycestuje za domácimi divákmi a uvedie sériu predstavení po celom Slovensku.
tags: #lucnica #70 #vyrocie #referencie