Práca počas sviatkov a dni pracovného pokoja má na Slovensku špecifické pravidlá, ktoré upravuje Zákonník práce a zákon o štátnych sviatkoch. Nie každý sviatok automaticky prináša voľný deň od práce alebo nárok na rovnaké mzdové zvýhodnenie. Pre správne pochopenie nárokov zamestnancov je kľúčové rozlišovať medzi rôznymi statusmi sviatkov a typmi odmeňovania.
Právny Rámec Sviatkov a Dní Pracovného Pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni.
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve alebo doprave.
Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Napríklad, hoci sa Veľkonočná nedeľa v mnohých kalendároch uvádza ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Sviatky so Zmeneným Statusom Dňa Pracovného Pokoja
Z tohto pravidla existujú výnimky, ktoré sa týkajú 1. septembra a 28. októbra. Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status dňa pracovného pokoja nemajú.
- 1. september (Deň Ústavy SR): Je naďalej uvedený medzi štátnymi sviatkami. V § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch je však upravená výnimka. Vďaka tomu tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
- 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu): Má rovnaký status ako 1. september, teda nie je dňom pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce.
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu aj ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Dotknutými môžu byť napríklad 15. september (Sedembolestná Panna Mária) a ďalšie dni.
Z pohľadu miezd a dochádzky ide v prípade 1. septembra a 28. októbra o dni, ktoré sa považujú za pracovné. V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Video Príjemne prežitie veľkonočných sviatkov ;)
Nároky Zamestnancov za Prácu vo Sviatok
Všeobecné pravidlá pre mzdové zvýhodnenie
Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
Sadzba „50 % priemerného zárobku zamestnanca“ je spodnou minimálnou výškou nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok podľa konkrétneho dňa sviatku. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné v rámci mzdových podmienok dohodnúť vyššie, prípadne diferencované vyššie sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok.
Príklad č. 1: Nadčas vo sviatok, ktorý nie je dňom pracovného pokoja
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 (Deň Ústavy SR) odpracoval 4 hodiny nadčas.
Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september pre účely Zákonníka práce nemá status sviatku.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. Ak si za prácu vo sviatok zamestnanec čerpá náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie; nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný.
V zmysle § 122 ods. 2 Zákonníka práce za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna. Náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Napríklad, ak bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.
V súlade s poslednou vetou § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku. V návrhu novely Zákonníka práce (platnej od 1. januára 2013) sa pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou navrhovalo, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda (nie náhrada mzdy). Účelom tejto zmeny bolo zjednodušiť odmeňovanie zamestnancov s mesačnou mzdou.
Príklad č. 3: Práca vo sviatok a náhradné voľno
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9.
Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Náhrada Mzdy, ak Zamestnanec Nepracoval z Dôvodu Sviatku
Definícia "obvyklého pracovného dňa"
Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. U zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (napr. na pondelok až piatok) je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Aj keď situácia, kedy zamestnanec mal pracovať, ale v dôsledku sviatku pracovať nemohol, je typická pre prácu v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, aj v prípade zamestnancov, ktorí nepracujú v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, môže nastať taká situácia, že zamestnancovi v dôsledku sviatku ujde mzda.
Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou
Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
Upozornenie! Pod pojmom „mesačná mzda“ treba rozumieť zložku mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac. Nemusí ňou byť iba mesačný plat, ale aj akákoľvek iná zložka (napr. osobné ohodnotenie určené v mesačnej výške). Pokiaľ sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, treba postup aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
V zmysle § 122 ods. 3 posledná veta Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancami v pracovných zmluvách dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri takomto osobitnom dojednaní podmienok odmeňovania zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu, takže tá sa mu bude krátiť v podiele medzi počtom neodpracovaných hodín z dôvodu sviatkov a mesačným fondom pracovného času uplatňovaným u zamestnanca. Keďže zamestnancovi v takomto prípade ušla mzda z dôvodu sviatku, vznikne mu nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Ak by zamestnancovi popri mesačnej mzde boli poskytované zložky, ktorých výška je previazaná na skutočný výkon práce alebo závisí od individuálneho hodnotenia plnenia ukazovateľa a zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať, zamestnanec túto zložku mzdy nedostane. Tým reálne nastane situácia, že za deň sviatku zamestnancovi ušla časť mzdy, ktorú by inak dostal. Ak zamestnancovi reálne uchádza za deň sviatku mzda, zamestnávateľ musí postupovať v súlade s § 122 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce. To znamená, že bez ohľadu na to, že časťou základnej zložky mzdy je mesačná mzda, u tohto zamestnanca nemôže deň sviatku považovať za odpracovaný, pretože časť mesačnej mzdy nezodpovedá celému plneniu, ktoré by zamestnancovi za prácu patrilo. Zamestnávateľ musí alikvotne času neodpracovanému pre sviatok krátiť mesačnú mzdu a zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
Zamestnanci odmeňovaní hodinovou mzdou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Osobitné Kategórie Zamestnancov a Práce
Vedúci zamestnanci a ich mzda
Zákonník práce v ustanovení § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Ak by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, bolo by neplatné, lebo je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vedúci zamestnanci sú definovaní ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Obmedzenie okruhu zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením nárokov za prácu vo sviatok, výlučne na vedúcich zamestnancov, vychádza z predpokladu, že si prácu spravidla organizujú sami. V prípade vzniku potreby práce v deň sviatku sa vedúci zamestnanec spravidla môže sám rozhodnúť, že vo sviatok bude pracovať.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne.
Práca na základe dohôd (dohodári)
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Zákaz práce v maloobchodnom predaji
Pri maloobchodnom predaji je zákonom stanovený zákaz práce počas vymedzených sviatkov. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi prácu a nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Tieto sviatky zahŕňajú:
- 1. január
- 6. január
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa (hoci nie je sviatkom pre účely príplatkov, platí zákaz práce v maloobchode)
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 15. september
- 1. november
- 17. november
- 24. december po 12. hodine
- 25. december
- 26. december
Určenie začiatku a konca sviatku pre nočné zmeny
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína sviatok hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Vo výrobnej továrni, kde ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00, sa ako začiatok sviatku považuje 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok.
Príklad: 8. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za celú zmenu.
Vplyv Minimálnej Mzdy a Aktuálne Sadzby Príplatkov (od roku 2025)
Zvýšenie minimálnej mzdy ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia, ktoré vznikajú nárok za určitých podmienok. Mesačná minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne. Z toho vyplývajúca minimálna hodinová mzda je 4,690 eur pre 1. stupeň náročnosti práce.
Sadzby príplatkov sú často viazané na minimálnu hodinovú mzdu. Napríklad:
- Nočná práca (medzi 22:00 a 6:00) má štandardný príplatok 40 % minimálnej hodinovej mzdy. U zamestnávateľa, kde prevažná časť práce je nočná, je možné dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura).
- Práca v sobotu má príplatok 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Ak sa prevažná časť práce vykonáva v sobotu, je možné dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 2,1105 eura).
- Práca v nedeľu má príplatok 100 % minimálnej hodinovej mzdy. Ak sa prevažná časť práce vykonáva v nedeľu, je možné dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 4,221 eura).
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce. Príplatky sa kumulujú, tzn., ak zamestnanec pracuje vo sviatok, ktorý pripadne na nedeľu, má nárok na oba príplatky. Zákonník práce neuvádza spôsob zaokrúhľovania príplatkov, odporúča sa zaokrúhľovať sumy vždy v prospech zamestnanca (smerom nahor).
Príklady uplatnenia pravidiel
Príklad č. 2: Mesačná vs. hodinová mzda a neodpracovaný sviatok
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok.
Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad: Sviatok, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň, ale zamestnanec nepracoval
Vodiči prímestskej dopravy jazdia podľa turnusových rozpisov striedavo v rôzne dni, ale s pravidelným striedaním liniek. Na stredu pripadne sviatok a linka, ktorú mal vodič obsluhovať, v deň sviatku nepremáva. Zamestnanec v deň sviatku (v stredu, ktorá je obvyklým pracovným dňom vodiča) nemohol vykonávať prácu z dôvodu sviatku.
Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín.
Príklad: Sviatok a neodpracované hodiny (december 2012)
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Zamestnanec počas Vianočných sviatkov nepracoval; ak odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur.
Príklad: Krátenie mesačnej mzdy a náhrada mzdy
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru 22,5 / 157,5 hodiny, čo zo 600 eur predstavuje 85,71 eura. Jeho mesačný plat za december bude predstavovať 514,29 eura; k tejto sume za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy za 22,5 hodiny vianočných sviatkov vo výške svojho priemerného zárobku.
Príklad: Zamestnanci obchodnej predajne so zmiešanou mzdou
Zamestnanci obchodnej predajne majú dohodnutú zmiešanú podielovú mzdu zloženú z mesačnej tarifnej mzdy a osobitnej zložky stanovenej % podielom z dosahovaných tržieb (ktorá môže predstavovať aj 60 % celkového mesačného príjmu). Predajňa je v deň sviatku zatvorená. Keďže zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, pre sviatok mu ušla mzda (časť mzdy zodpovedajúca podielu z dosahovaných tržieb). Zamestnávateľ za deň sviatku bude krátiť mesačnú tarifnú mzdu a zamestnancovi poskytne náhradu ušlej mzdy za sviatok.
Príklad: Hodinová mzda a náhrada mzdy
Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
tags: #priplatok #za #mimoriadny #sviatok #porada