Vážený pedagogický zbor, drahí rodičia, spolužiaci a priatelia!
Pamätáte sa, s akým očakávaním sme sa pripravovali na prvý septembrový deň na novej škole? Dnes, o pár rôčkov starší, snáď múdrejší, stojíme tu pred vami, tíško čakajúci na to, čo príde. Stužková bola pre nás pojmom vzdialeným, no ani nevieme ako a zrazu sme nádherne vyobliekaní, s čašou v ruke. Dúfame, že sa nám budú vynárať len príjemné spomienky na tento tajomný večer.
Zelená stužka nie je pre nás len vytúženým cieľom, či symbolom rýchlo blížiacej sa maturity, ale aj akýmsi vysneným krokom vpred. Onedlho nás čaká skúška dospelosti.
Ďakujeme našim učiteľom
Týmto by som sa chcela s prosebným výrazom obrátiť k našim drahým profesorom. Buďte k nám v ten deň milostiví, lebo hoci sa častokrát tvárime ako majstri sveta, máme strach. Ďakujeme vám, že nad nami držíte ochrannú ruku, hoci prísnu. Uvedomujeme si, že s nami máte len tie najlepšie úmysly, no odvekou charakterovou črtou žiaka je búriť sa proti vrchnosti. Napriek tomu si vážime vašu snahu vštiepiť vedomosti do našich neochotných myslí. Sľubujeme vám, že vaše dlhé hodiny trápenia s nami nevyjdú nazmar.
Vážená pani riaditeľka, zástupkyňa, vážený pedagogický zbor, drahí rodičia, milí spolužiaci. 19. október 2024. Pre mnohých obyčajný deň, pre nás však výnimočný. Do našich pamätí by sa mal zapísať ako jedna z najvýznamnejších a najdôležitejších udalostí nášho života.
Dnešným dňom vstupujeme definitívne do sveta dospelých a vzďaľujeme sa tak bránam najkrajšieho obdobia života, detstvu. Stojíme tu pred vami a hlavou nám víria spomienky. Iste sem patrí aj tá, keď sme po prvýkrát nesmelo vstúpili na pôdu nášho Gymnázia. Prežili sme toho veľa, spoznali sme nové miesta, nových ľudí a v neposlednom rade sme lepšie spoznali aj samých seba.
A teraz, po štyroch namáhavých rokoch, nás čaká prvá veľká skúška dospelosti, na ktorú sa budeme musieť veľmi usilovne a svedomito pripraviť. Zdolávať prekážky a usmerňovať nás správnym smerom ste nás učili vy, milí profesori. Zaiste to pre vás nebola ľahká úloha, ale úprimne veríme, že dnes si každý z vás môže povedať, táto namáhavá práca nebola zbytočná. Budeme sa snažiť nesklamať vaše nádeje, ktoré do nás vkladáte.
Pani profesorky ďakujeme, že ste sa nás celé štyri roky snažili pripraviť na vstup do života a my sme sa Vám často odplácali neporiadnosťou, študentskými výstrelkami, či aroganciou. Osobitné „ďakujeme“ smerujeme našej triednej pani profesorke, ktorá s nami zažila možno viac zlého ako dobrého a je nám ľúto, že si to uvedomujeme práve teraz.
Vážená pani riaditeľka, milý pedagogický zbor. Vy ste tí, čo s nami blúdili tou obrovskou križovatkou a následne pomáhali nájsť správne východisko. Denno-denne sme sa stretávali na vyučovaní, a vy ste nás mali šancu pozorovať ako sa meníme. Veľakrát ste museli znížiť rýchlosť, ale vyplatilo sa to. Dnes nás tu máte nastúpených pred Vašimi zrakmi, sme plný nových skúseností, a očakávaní. Zaiste to pre Vás nebola ľahká úloha, ale verím, že si po dnešnom večeri, a hlavne po úspešnom zmaturovaní každého z nás môžete povedať, že sa tá námaha vyplatila.
Vážený pán riaditeľ, milá pani triedna učiteľka, ctení zástupcovia pedagogického zboru, vážení rodičia, milí partneri a naše „ už poriadne vyrastené deti“, dovoľte aj mne prispieť k tejto slávnostnej chvíli.
Vážení pedagógovia, využívam túto príležitosť a ďakujem vám v mene nás rodičov za to, že svoje sily, vedomosti aj schopnosti dávate každý deň k dispozícii našim deťom. Prajeme vám, nech sa vám mnohonásobne a mnohorako vráti späť každá vynaložená námaha, trpezlivosť, pochopenie, zhovievavosť aj porozumenie prejavené našim ratolestiam pri zvládaní učiva, zručností aj ich nezbedách. Ešte raz, ďakujeme.
Vďaka našim rodičom
Neopísateľná vďaka patrí našim rodičom. Ďakujeme za všetko, čo ste pre nás obetovali. Najviac sa učíme od tých, ktorých ľúbime, a ste to vy. Vďaka za vaše vrásky, za zvýšený hlas, či rozkaz. Za to, že stojíte vždy pri nás. Nech najväčším zadosťučinením pre vás je pohľad na 28 detí pripravených dokázať, že to stálo za to.
Veľká vďaka patrí aj našej triednej profesorke, ktorá nás po celý čas viedla, podporovala a ukazovala nám cestu nielen v učení, ale aj v živote. Jej trpezlivosť a snaha odovzdať nám čo najviac vedomostí sú neoceniteľné. Sľubujeme, že sa budeme snažiť byť čo najlepšou reprezentáciou toho, čo ste do nás vložili.
Ďakujeme vám, drahí rodičia, za vašu podporu, obetu a lásku, ktorú ste nám venovali. Bez vás by sme dnes nestáli tam, kde sme. Vaše rady a povzbudenia nám pomohli nájsť správnu cestu, za čo vám patrí naše najúprimnejšie poďakovanie.
Za tolerovanie našich šibalstiev patrí nemalá vďaka vám, nášmu triednemu profesorovi. Dúfame, že takí žiaci ako my, sa vám už do rúk nedostanú. Jednak preto, aby ste už nemuseli prežívať opäť to, čo s nami, ale i preto, aby spomienka na našu triedu bola pre vás neopakovateľná a výnimočná.
Je tu však ešte niekto, kto sa na dnešný večer tajne tešil spolu s nami, naši rodičia. V mene nás vašich detí, by som vám chcel poďakovať. Bez vás by sme neboli tým, čím dnes sme. Ani vy ste to s nami stále nemali ľahké. Aj keď už máme 18 a podľa zákona sme dospelí, navždy ostávate naša opora, náš domov, prístav, život. Patrí vám vďaka, ktorá sa nedá vyjadriť slovami. Chceme to dokázať svojimi činmi a svojim ďalším životom.
Taktiež veľmi ďakujeme našim maminám a otcom. Vy ste tu dnes s nami a určite ste hrdí na to, že Vaše dieťa tu stojí pred Vami rozhodnuté kráčať ďalej samo, aj keď pre Vás asi vždy ostane dieťaťom. Stojíme tu, no vieme, že bez vašej starostlivosti, trpezlivosti, cenných rád a nekonečnej rodičovskej lásky by sme to nedokázali. Ste pre nás všetkým a my navždy ostaneme Vašimi deťmi, neodhliadnuc od toho, ako ďaleko sa momentálne od Vás nachádzame. Vy ste si s nami toho museli zažiť azda najviac, a nie vždy išlo o prechádzku ružovou záhradou.
Milé slečny a hrdí mládenci, priznávam, že táto chvíľa nás rodičov zvádza nostalgicky zaspomínať si na časy, keď sme vás, naše milované deti, viedli za ruku, strážili vás, dohliadali na to, čo robíte... Dnes tu ale stojíte pred nami odhodlaní vyskúšať si svoje sily v príležitostiach, ktoré sú pred vami. Možno na vás doliehajú obavy, ako budete zvládať prechádzať tie kľukaté a tajomné cestičky vášho života. Mnohokrát ste boli svedkami, že ani nám to nejde dokonale. Stále vám chceme stáť nablízku, podeliť sa s tým, aké riešenia sme objavili my a pomáhať vám nájsť tie vaše východiská.
Tanec rodičia 01
Osobitné poďakovanie
Osobitne sa chceme poďakovať našej triednej profesorke Zuzane Tkáčovej. Mnohokrát ste nás povzbudili, podali ochrannú ruku aj napomenuli. Hoci ste častokrát nezacítili patričnú odozvu vašich karhavých slov, poučili sme sa. Nie sú to len prázdne zdvorilostné frázy. Zo srdca vám chceme vyjadriť našu vďaku a náklonnosť. Dúfame, že si na nás spomeniete aj v dobrom, hoci sme neboli vždy anjelici.
Špeciálne „ďakujeme“ smerujeme našej triednej pani profesorke, ktorá s nami zažila možno viac zlého ako dobrého a je nám ľúto, že si to uvedomujeme práve teraz.
Špeciálne poďakovanie patrí pani biologikárke, ktorá sa nás ujala v štvrtom ročníku. Vďaka vašej obetavosti a snahe ste nám pomohli dohnať všetko, čo sme zameškali v predošlých rokoch.
Rovnako mi dovoľte poďakovať našim milým rodičom. Títo najcennejší ľudia v našich životoch nás viedli celú tú dobu, vychovávali nás, vštepovali do nás zárodky našich osobností. Práve títo dvaja ľudia, mama a otec, nás držali za ruky, keď sme sa pokúšali o svoje prvé kroky. Videli nás rásť z tých maličkých človiečikov na slobodne mysliace, meniace sa osobnosti.
Prechod k dospelosti a oslava
Tento večer patrí nám. Preto zabudnime na nezhody, zahoďme starosti a zabávajme sa zo všetkých síl, aby sme si v pamätiach uchovali len tie najúžasnejšie spomienky. Prajem všetkým nádherný večer.
Je pre mňa cťou privítať vás na tomto slávnostnom a výnimočnom večeri, ktorý zostane navždy zakorenený hlboko v našich srdciach a, verím, že aj vo vašich spomienkach. Zišli sme sa tu v duchu tradície stužkovej slávnosti, ktorú už niekoľko desaťročí absolvujú študenti maturitného ročníka. Tento večer je symbolom prechodu - od detstva, ktoré je za nami, k dospelosti, ktorá nás čaká.
Dnes večer dostávame symbolické stužky, ktoré nám pripomínajú, že sme o krok bližšie k maturite a dospelosti. Obyčajné dva číslice „18“ v sebe nesú hlbší význam - znamenajú pre nás študentov začiatok nového životného obdobia. Pozrite sa na tieto stužky ako na symbol času, ktorý sa nám neustále vzďaľuje a predsa nás sprevádza.
Osemnásť rokov života preletelo rýchlejšie, než sme si stihli uvedomiť. Často sme sa ocitli ako ten list vo vetre, unášaný rôznymi smermi, hľadajúci hranicu medzi správnym a nesprávnym, medzi dobrým a zlým. Keď sa obzrieme späť, vidíme svoje prvé kroky v škole, prvé písmenká, prvé vystúpenia a roztopašné chvíle, ktoré sme prežívali ako deti. Dnes však stojíme pred vami ako mladí ľudia, pripravení vykročiť k ďalšej veľkej skúške života - maturite. Táto skúška pre nás predstavuje vstup do sveta dospelosti, plného možností a výziev.
Počas štyroch rokov na strednej škole sme zažili mnoho nezabudnuteľných momentov. Spoznali sme nových priateľov, našli svoje záujmy, učili sa nielen vedomostiam, ale aj o sebe samých. Každá jedna spomienka, ktorú sme si za tie roky vytvorili, je nenahraditeľná a práve dnešný večer je akousi korunou týchto spomienok.
Dnes večer stojíme pred vami pripravení zabaviť sa, osláviť tento výnimočný moment a spoločne si pripomenúť, že tento večer patrí len nám.
Prišla tá chvíľka, keď neistým krokom vstupujeme do sveta dospelosti. Sledujete 34 tvárí, ktoré práve dnešným dňom vstupujú do radov maturantov a vzďaľujú sa tak bránam najkrajšieho obdobia života, detstvu. Každý z nás má naň nespočetne veľa spomienok. Teraz sme tu, v poslednom a rozhodujúcom maturitnom ročníku, v ktorom nás čaká maturita a tá je kľúčom do vysnívaného sveta dospelých.
Čas nezastavíš. Preletel, ani nevieme kedy a naše deti tu stoja pred skúškou dospelosti. Pred maturitou.
Už sa chlapec už sa poberá, už prerástol všetky čiarky na dverách. Už sa chlapec, už sa lúči, už mu vzali zlatý kľúčik. A ja tu bdiem a premýšľam. Sedím si v tieni a dívam sa na spiacu princeznú. Bábiky a hračky si odložila v kúte. Bdiem a dívam sa na Teba ako spíš. Možno práve preto, lebo spíš. Keď sa zobudíš už to nebude ako včera. Detstvo odložené v kúte a z Teba sa stala čarovná, svieža, jednoducho žena. V tejto čarovnej chvíli detstvo končí a niečo iné, nové sa začína. Svet neznámy, svet dospelých. Tak vitajte, milí maturanti medzi nami, dospelými. Vitajte.
Rodičovské ochranné krídla sa uvoľňujú, čaká Vás voľný let. Lietajte si vysoko a smelo. My, Vaši rodičia, sme Vám dali všetko, čo sme vedeli a mohli. Na ceste dospelých Vás čaká nemálo prekážok. Sú tu na to, aby ste ich prekonávali. Na ťahu ste teraz Vy. Vieme, že na to máte. Vy to zvládnete. A my rodičia sa budeme iba z povzdalia dívať na to ako zúžitkujete to, čo sme do Vás zasiali. Vždy tu budeme pre Vás, naše dospelé deti. Rodičia dospelých detí.
Vážená pani riaditeľka, milý profesorský zbor, Vážení rodičia a milí spolužiaci. Jeden by povedal, že stredná škola je ako veľká križovatka. Často svieti zelená, ktorá nám voľný smer značí, inokedy skočí červená a potom zostaneme zaskočení. Ktorý smer je ten správny, a ktorý nie, to nám žiaľ nikto nepovie. Celé štyri roky sa snažíme úspešne prejsť touto križovatkou, no občas musíme rátať aj s tým, že nie každý voľný smer nás musí zaviesť na správnu cestu. Dnešný svet je plný nástrah, temných uličiek, a preto sme sa tu dnes stretli na našej Stužkovej, aby sme si aspoň symbolicky pripomenuli, kam sme to za tie necelé 4 roky spoločnými silami dotiahli, a že naše cesty ešte nekončia, nasleduje najťažšia, ale úpenlivo očakávaná skúška dospelosti, Maturita.
Vážené dámy, vážení páni, dúfam, že sa Vám aspoň prostredníctvom nášho nasledujúceho programu podarí spolu s nami nahliadnuť za opony 4.D, a že tu spolu strávime príjemný večer.
Milí spolužiaci, dnes sme sa stretli na tomto výnimočnom mieste, aby sme oslávili našu stužkovú. Stužková nie je koncom, ale skôr začiatkom niečoho nového a veľkého. Stužka, ktorú nám dnes pripli, je symbolom nádeje a odhodlania, ktoré nás budú sprevádzať v nadchádzajúcich mesiacoch. Tento školský rok bude plný výziev, ktoré sú pre nás nesmierne dôležité. Máme v sebe potenciál prekonať akúkoľvek prekážku, ktorá nám príde do cesty.
Život nie je o čakaní, kým búrka prejde. Zišli sme sa v tejto vyzdobenej sále, aby sme spoločne oslávili jednu z dôležitých chvíľ nášho života. Stužková slávnosť nie je len symbolom nášho dospievania. Stojíme tu a uvedomujeme si, ako rýchlo utiekli naše školské roky.
Milí hostia, dovoľujem si vás tu všetkých znovu privítať na Stužkovej slávnosti 4.D a popriať vám veľa zábavy.