V tvorbe každého textu zohráva kľúčovú úlohu spôsob, akým sú jeho zložky skladané, obsahovo členené, spájané a usporadúvané do zmysluplného celku. Tento proces sa nazýva slohový postup. Slohový postup je metóda, ktorou sa text konštruuje s ohľadom na funkciu jazykového prejavu a autorský zámer, či už ide o informovanie, rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie, analyzovanie, hodnotenie alebo uvažovanie.
Slohový útvar (alebo žáner) je konkrétny, uzavretý a hotový jazykový celok, ktorý vzniká aplikáciou určitého slohového postupu. Je to teda výsledný text, kde sa obsahové prvky usporiadali na základe zvoleného slohového postupu. Je dôležité poznamenať, že slohový postup spolu s jazykovým štýlom formuje výsledný slohový útvar. V súčasných textoch sa zvyčajne uplatňuje viacero slohových postupov, ktoré sa v čistej forme vyskytujú len zriedkavo. Ich kombináciou, takzvanou hybridizáciou, vznikajú konkrétne texty.
Hlavné Slohové Postupy v Slovenčine
V slovenčine sa tradične vyčleňujú štyri, respektíve päť základných slohových postupov. Každý z nich plní odlišnú funkciu a vyjadruje špecifický autorský zámer a cieľ komunikácie:
- Informačný slohový postup - sprostredkovať informácie.
- Rozprávací slohový postup - podať príbeh.
- Opisný slohový postup - vymenovať znaky a vlastnosti.
- Výkladový slohový postup - objektívne vysvetliť.
- Úvahový slohový postup - vyjadriť vlastný názor (niektorá staršia odborná literatúra ho vyčleňuje osobitne).
Informačný Slohový Postup
Cieľom informačného slohového postupu je sprostredkovať fakty a stručné údaje. Vyznačuje sa vysokou mierou objektivity a jednoduchosťou. Obsahom sú odpovede na základné otázky: Kto? Čo? Kedy? Kde? Prečo? Ako? Kladie dôraz na výpočet faktov (enumeráciu), pričom poradie jednotlivých častí textu sa môže meniť bez straty zmyslu celého textu. Informácia je najzákladnejšou jednotkou tohto postupu. Býva stručná, aktuálna, objektívna a vecná.
Typické jazykové prostriedky zahŕňajú číslovky a vlastné mená. Uplatňuje sa v administratívnom, publicistickom a hovorovom štýle.
Slohové útvary informačného postupu:
- Správa, oznámenie, hlásenie
- Pozvánka, plagát, inzerát, telegram
- List, zápisnica, protokol, úradný list, žiadosť, objednávka
- Životopis (úradný), prihláška, dotazník, program
- Interview, jedálny lístok, rozvrh hodín, uvítací príbeh
Rozprávací Slohový Postup
Cieľom rozprávacieho slohového postupu je podať príbeh - skutočný alebo fiktívny. Obsahom sú udalosti, príhody a zážitky podávané v časovej postupnosti (dejovej línii). Je to najbohatší a typovo najrozmanitejší slohový postup. Keďže príbeh musí mať dejovú líniu, jednotlivé udalosti sú podávané v aktuálnom čase a priestore. Dôležitá je aj osoba rozprávača, ktorá môže byť v 3. osobe (on-rozprávanie) alebo v 1. osobe (ja-rozprávanie).
Charakteristickými črtami sú ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, ako aj objektívnosť alebo subjektívnosť. Prevládajú v ňom činnostné slovesá (často v minulom čase), časové spojky a príslovky, vyjadrujúce časovú následnosť. Rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného, v ktorom sa môže objaviť aj opisný alebo dialogický postup.
Uplatňuje sa v umeleckom, hovorovom (bežné rozprávanie), publicistickom (fejtón, reportáž) a rečníckom štýle.
Slohové útvary rozprávacieho postupu:
- Rozprávanie, bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román
- Fejtón, báj, legenda, detektívny príbeh, beletrizovaný životopis
Opisný Slohový Postup
Cieľom opisného slohového postupu je zachytiť a vymenovať znaky a vlastnosti prostredia, osôb, zvierat, predmetov alebo javov, prípadne následnosť činností (deja). Výber a poradie vymenovávaných znakov závisí od autorského zámeru a preferencie (napríklad od dôležitých po menej dôležité).
Štruktúrou sa podobá informačnému postupu, ale zameriava sa na kvalitatívne charakteristiky. Najčastejšie sa využíva prítomný čas. Čistý a súvislý opis je zriedkavosťou, často sa mieša s inými postupmi.
Typy opisu:
- Statický - opisuje objekt v stave pokoja.
- Dynamický - opisuje objekt v pohybe alebo následnosť činností pri výrobe niečoho (opis pracovného postupu).
- Jednoduchý - opisuje vlastnosti objektu bez výraznejšieho štylistického zafarbenia.
- Umelecký (náladový) - využíva umelecké jazykové prostriedky, poetizmy, trópy a figúry.
- Odborný - pracuje s objektom metodickým, vedeckým spôsobom a používa odborný jazyk.
Charakteristika je zvláštnym typom opisu, zameraným na osoby:
- Priama - vlastnosti človeka priamo pomenuje.
- Nepriama - zobrazuje vlastnosti cez ich prejavy a správanie.
- Vonkajšia - zachytáva výzor, vzhľad človeka.
- Vnútorná - všíma si charakter a povahu osoby.
Karikatúra je ďalším špecifickým druhom charakteristiky, ktorá si všíma záporné vlastnosti a slabosti, zveličuje ich až do humornej podoby, aby poukázala na isté črty, prípadne ich zosmiešnila.
Typické jazykové prostriedky sú prídavné mená, podstatné mená, príslovky spôsobu a miery, slovesá a prirovnania. Opisný slohový postup sa uplatňuje v hovorovom, náučnom (odborný opis, posudok), umeleckom (umelecký opis, charakteristika) a publicistickom (cestopis, reportáž) štýle.
Slohové útvary opisného postupu:
- Opis, charakteristika, návod, posudok, cestopis, reportáž
- Životopis (štruktúrou podobný, ale primárne informačný)
Výkladový Slohový Postup
Cieľom výkladového slohového postupu je objektívne vysvetliť, ako niečo vzniklo, na čo je to určené, ako to ovplyvňuje okolie. Dôraz sa nekladie na jednoduché vymenovávanie faktov, ale na sledovanie vnútorných vzťahov (príčinných a dôsledkových), logicko-príčinných súvislostí medzi faktami a vnútornú logiku textu. Výklad objektívne niečo vysvetľuje, poučuje o probléme, analyzuje, porovnáva a rozširuje nové poznatky.
Je to náročný postup, ktorý sa spravidla člení na úvod, jadro a záver. Využívajú sa v ňom zložené súvetia a prevládajú podstatné mená a odborné termíny, slovesá sú často v prítomnom čase alebo v trpnom rode. Osobné vyjadrovanie je potlačené, autor využíva neosobné vyjadrovanie alebo autorský plurál, aby zdôraznil objektivitu.
Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia ako sú indukcia, dedukcia, argumentácia, analýza (rozbor, rozklad) a syntéza (zhrnutie), ale aj analógia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia (znázornenie), exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie poznatkov) a generalizácia (zovšeobecnenie).
Uplatňuje sa najmä v náučnom (výklad, štúdia), publicistickom a rečníckom štýle.
Slohové útvary výkladového postupu:
- Výklad, štúdia, referát, prednáška
- Diskusný príspevok, recenzia, komentár, polemika
- (Poznámky, konspekt, výťah)
Úvahový Slohový Postup
Cieľom úvahového slohového postupu je vyjadriť vlastný názor, stanovisko k nejakému problému a subjektívne ho hodnotiť. Je subjektívnejší ako výkladový slohový postup. Úvaha sa zamýšľa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, pričom argumentuje.
Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov, avšak neprináša nové vecné poznatky. Namiesto toho posudzuje všeobecne známe javy a fakty z nového hľadiska, interpretuje ich subjektívne, vyvodzuje úsudky a závery. Pôsobí na city adresáta, presviedča ho a formuje jeho mienku, s cieľom prinútiť ho pozrieť sa na známu vec z iného uhla pohľadu. V niektorej staršej odbornej literatúre je úvahový slohový postup osobitne vyčlenený.
Spravidla sa v úvahe nevyužívajú odborné termíny známe len úzkemu okruhu špecialistov, no zato sa bohato využívajú umelecké prostriedky: rečnícke otázky, zvolania (umocňujú expresivitu), nedokončené vety, prirovnania, gradácia, kontrast, citáty, mottá, frazeologizmy (príslovia a porekadlá) a štylistické figúry a trópy. Používajú sa tiež expresívne jazykové prostriedky ako zdrobneniny a hyperboly.
Kompozícia úvahy:
- Úvod: Vychádza z určitých faktov alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku môže byť otázka, prípadne zopakovanie názvu témy.
- Jadro: Pisateľ hodnotí dané fakty, zaujíma k nim svoj postoj a argumentuje.
- Záver: Pisateľ dokazuje tvrdenie, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený.
Pri písaní úvahy sa kladie dôraz na využitie syntaktických prostriedkov (napr. rôzna modálnosť a dĺžka viet, jednočlenné vety, príčinno-následkové vety), tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov, subjektívnosť (použitie 1. os. sg. alebo pl.) a originálnosť.
Ukážky úvahy:
Osobný kontakt versus moderná technika
Človek, ktorého my, ľudia, považujeme za najdokonalejšie stvorenie na Zemi, menil svoj vzhľad od najstaršieho prapredka po dnešného tvora so skrivenou chrbticou, umelým srdcom, očnými šošovkami a ochabnutým svalstvom. Krásny, silný živočích spred tisícročí sa stal slabým, neduživým, ale silným svojimi vedomosťami o sebe, svete, vesmíre. Prapodstatou tejto zmeny bola výmena informácií, komunikácia. Najskôr len hrdelné škreky, neskôr reč a jazyk. Spomínam si na dovolenku na Islande. Zastavili sme v kempe - v okruhu osemdesiatich kilometrov žiadne ľudské sídlo. Založili sme vatru. Na stole sme rozložili prenosný počítač, pripojili digitálny fotoaparát, vytriedili obrázky, ktoré sme urobili počas dňa. Stačilo pripojiť mobilný telefón a cez internet sme poslali najkrajšie zábery našim známym. Predstavujem si Kelta, Asýrčana, Tatára, ktorý by mohol sledovať túto situáciu. Chápal by asi iba ten rozložený oheň. Pravdepodobne by začal uctievať nového, mocnejšieho boha... Sme šťastnejší než naši predkovia? Sme šťastnejší než naši potomkovia? Neviem odpovedať na tieto otázky. Viem však, že sa cítim dobre a som spokojný, keď sa osobne stretnem s milými a zaujímavými ľuďmi, keď ich môžem počúvať, pozorovať ich tváre, keď dotykom vieme vyjadriť myšlienku.
Úvaha na tému svet bez chudoby
Chudobou postihnutých ľudí na svete pribúda. Počet informácií o hladom postihnutých krajinách z rôznych príčin rastie. V súčasnosti sú častou príčinou ekologické katastrofy, ktoré naši predkovia v takom rozsahu nepoznali. Čo je ich príčinou? Globálne problémy sveta, civilizačné choroby a opäť len túžba po moci a peniazoch. Koľko by sa mohlo zachrániť ľudských životov nebyť ctižiadostivosti vedúcich osobností krajín. Táto krajina potrebuje vzdelaných ľudí a nie hlúpych zbohatlíkov. Dá sa ešte vyjsť z toho začarovaného kruhu?
Slávnostný Prejav (Príhovor) ako Slohový Útvar
Slávnostný prejav, často označovaný aj ako príhovor, je kľúčovým slohovým útvarom rečníckeho štýlu. Jeho cieľom je zhodnotiť význam nejakej významnej udalosti, akcie alebo príležitosti. Svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle. Príhovor môže byť zaradený aj medzi útvary výkladového slohového postupu, pokiaľ okrem slávnostného charakteru nesie aj objektívne informácie alebo vysvetlenia.
Základné znaky slávnostného prejavu:
- Ide o oficiálnu, pripravenú reč, prednesenú pri rôznej príležitosti (napr. gratulácia, uvítanie, pohreb, oslava jubilea).
- Slávnostný tón sa dosahuje používaním zvolacích viet, rečníckych otázok, citátov, metafor, synoným a prirovnaní.
Členenie slávnostných prejavov:
- Verejné: slávnostné (jubilejné, spomienkové, gratulačné) a rámcové (privítací, otvárací, záverový, pozdravný).
- Rodinné: prejavy na sobášoch, pohreboch, pri výročiach, pri uvítaní novorodeniatok.
Kompozícia slávnostného prejavu:
- Oslovenie: Vhodné a úctivé oslovenie publika.
- Úvod: Má byť stručný, pútavý a upozorniť poslucháčov na cieľ a obsah prejavu.
- Jadro: Tu je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné, postupné, názorné, konkrétne a zrozumiteľné.
- Záver: Zhrnie obsah, zdôrazní význam povedaného a môže obsahovať výzvu alebo poďakovanie.
Pri jeho tvorbe sa kladie dôraz na pestrú modalitu viet, parafrázovanie a citovanie, využitie okrídlených výrazov, exempiel, aforizmov a bonmotov. Kľúčová je aj originálnosť vo vyjadrovaní, vyhýbanie sa frázovitosti a tvorivé využitie lexiky.
Uvítací príhovor
Ukážky slávnostného prejavu:
Prejav na svadbe
Drahí novomanželia, Lenka a Pavol, vážení rodičia, krstní rodičia, súrodenci, príbuzní, milí priatelia a známi, vzácna svadobná rodina, sú v živote dni, na ktoré sa nezabúda. Žiaden človek na svete nepozná krajšiu chvíľu ako je aj atmosféra svadobného obradu. Je to nádherný okamih, stáť pred oltárom a vysloviť to zázračné ÁNO, ktorým sa človek obrazne zaväzuje posvätiť svoj život, city a lásku blízkej bytosti, svojmu životnému partnerovi. Desiatky básnikov vždy novými a originálnejšími slovnými obrazmi opisujú ten imaginárny a nehmatateľný stav duše, ktorý nás tak povznáša a ktorý nás obohacuje nevšedným poznaním. Napriek tomu, nikto nedokáže za vás vyjadriť ten unikátny pocit, ktorým ľudia formálne, ale s nádherným súhlasným ÁNO vymieňajú slobodný život za manželský zväzok. Manželstvo je labyrint, ktorý len ťažko nachádza východ. Ten východ by mal končiť u Boha, čo Boh spojí to, človek nech nerozlučuje, odznelo dnes v božom chráme ako prísaha pred Bohom k vernosti a láske. Tým ste sa stali jednou dušou, ktorá rovnako dýcha, uvažuje, miluje, ale i plače.
Vianočný príhovor
Vážení prítomní! Nadišiel čas, na ktorý sme už všetci netrpezlivo čakali. Čas, keď nám vyčarí úsmev na tvári najmenšia maličkosť. Čas, keď sa opäť po roku stretneme so svojimi milovanými pri hrejivom krbe a každú sekundu pocítime ničím nenahraditeľnú rodinnú lásku, to rodinné puto, ktoré nás spája. Kúzlo Vianoc už spojilo mnohých ľudí. Každý túži stráviť najkrajšie dni v roku so svojimi najbližšími a tešiť sa tak, ako sa tešia oni. Keď si teraz spomenieme na už prežité Vianoce, zaplaví nás jemný pocit nostalgie, akoby to bolo včera. Písanie listu Ježiškovi...
Vzťah Slohových Postupov a Jazykových Štýlov
Slohový postup je len jednou zložkou formovania jazykového prejavu. Rovnako dôležitý je aj jazykový štýl, ktorý predstavuje cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov pre konkrétnu komunikačnú situáciu. Existuje šesť hlavných jazykových štýlov:
- Hovorový štýl: Uplatňuje sa v súkromnom, neformálnom, hovorenom styku, často spontánne a ústne.
- Administratívny štýl: Využíva sa v úradnom styku, vyžaduje stručnosť, presnosť a vecnosť.
- Náučný (odborný) štýl: Typický pre vedecké a vzdelávacie prostredie, vyžaduje presnosť, objektivitu a odborné termíny.
- Umelecký štýl: Charakteristický pre umelecké texty (poézia, próza, dráma), vyjadruje subjektívny pohľad autora a používa bohaté umelecké prostriedky.
- Rečnícky štýl: Používa sa pri slávnostných, verejných prejavoch, ktorých cieľom je pôsobiť na poslucháča. Sem patrí aj slávnostný príhovor.
- Publicistický štýl: Využíva sa v médiách, kombinuje informačné, výkladové a umelecké prvky.
Slohový postup sa prejavuje v konkrétnych jazykových štýloch, ktoré mu dodávajú špecifické jazykové prostriedky a formálne znaky. Napríklad, rozprávací a opisný slohový postup sa často uplatňujú v umeleckom štýle, zatiaľ čo výkladový postup dominuje v náučnom štýle. Slávnostný prejav, ako sme videli, je ukážkou uplatnenia výkladového (a často aj opisného či úvahového) postupu v rámci rečníckeho štýlu, s cieľom ovplyvniť a osloviť publikum.