Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci!
Dnes sa pre mnohých niečo končí, no pre mnohých sa niečo ešte len začína. Končí sa ďalší školský rok, no začínajú sa prázdniny. Už onedlho budeme mať v rukách vysvedčenia a s radosťou i úľavou pôjdeme domov.
Koniec jednej kapitoly, začiatok novej
Pre vás, milí spolužiaci, sa skončil len jeden z mnohých školských rokov. Načo sa obzerať späť? Veď čoskoro sa všetci znovu stretneme pred bránami tejto školy. No nie všetci.
My, deviataci, tu už medzi vami stáť nebudeme. Budeme niekde úplne inde, každý na inej škole. Pre všetkých nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj iný život na strednej škole. Pre vás sa začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme.
Ale začínali sme TU. Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. Dnes nám už fyzika, matematika, chémia, nemčina, či iné predmety nerobia až taký problém.
Viac než len vedomosti
V škole sme sa naučili i to, čo učitelia na hodinách nevysvetľujú. Boli to hlavne vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Nie všetci si so všetkými rozumieme, no aj tak sa treba snažiť porozumieť ich myšlienky a správanie. Veď každý sme iný.
V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi išlo všetko ľahšie.
Ďakujeme za všetko
Teraz nám už nezostáva nič iné, len sa poďakovať a rozlúčiť.
Poďakovanie učiteľom
Ďakujeme všetkým učiteľom, že nás poctivo viedli cestičkou vzdelania, že nás pripravovali na život na stredných školách, že sa nám s láskou venovali a pomáhali nám prehrýzť sa životom na základnej škole. Naša vďaka patrí každému z nich. Každému rovnako úprimná, vrelá. Každý si ju zaslúži rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že na nás budete spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako si predstavovali a ako by sa patrilo.
Poďakovanie vedeniu školy a zamestnancom
Ďakujeme aj pani riaditeľke, ktorá bdela nad naším vzdelaním a dozerala na všetko. Ďakujeme aj tetám upratovačkám, ktoré po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli na nás vždy milé. Im nezáležalo na tom, či sme dostali päťku z diktátu alebo trojku z písomky.
S tetami kuchárkami sme sa tak často nestretávali. Väčšinou boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to im patrí ďakujem.
Poďakovanie spolužiakom
V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Nové začiatky a výzvy
Naše dni sa na tejto škole skončili, no čakajú na nás ďalšie, no na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Budete ho potrebovať.
NAŽIVO │ Slávnosť zvestovania Pána │ Svätá omša │ 25. 3. 2026 │ 18:00
Od deviatakov k prvákom
Milí deviataci! Tak ako vždy v tomto čase, školský rok sa končí zase. Je to čas, kedy sa vy, deviataci, lúčite s najkrajšími rokmi detstva a stávate sa takmer dospelákmi. Pred deviatimi rokmi ste vchádzali do tejto školy so strachom na tvári. Naučili ste sa čítať, písať, prišli prvé päťky aj prvé poznámky.
Dnes, s hlavou plnou vedomostí a s hrdosťou môžete povedať „zbohom“ tejto škole a začať druhú etapu vášho vzdelávania. Na začiatku tohto roka ste do školy prichádzali ako najstarší žiaci a tešili ste sa, že ste na základnej škole posledný rok. Teraz to však bude naopak. Po prázdninách prídete do školy ako najmladší. Budú z vás opäť prváčikovia. Minulosť sa bude ako keby opakovať. Nové prostredie, noví učitelia, noví spolužiaci.
Bojíte sa? Veď niet čoho. Keď ste to zvládli ako malí prváčikovia, tak prečo by ste to nemali zvládnuť takmer ako dospelí prváci.
Veď život je už raz taký. Niečo sa končí a niečo začína. Držíme vám palce a veríme, že ak sa niekedy stretneme, tak nám budete rozprávať samé zaujímavé zážitky. Sľubujeme vám, že sa pokúsime pevne uchopiť deviatacké žezlo, ktoré nám odovzdávate. Budeme sa snažiť ísť vo vašich šľapajach. Blahoželáme vám k úspešnému ukončeniu 9. ročníka a dúfame, že sme vám dodali trochu odvahy, k vykročeniu do ďalšej časti vášho života.
Spomienky na školské časy
Dňa 29. júna sa všetci lúčili so stuhami, na ktoré im učitelia, spolužiaci písali priania do budúcnosti. V stredu rozlúčku zakončili slávnosťou v hoteli Lipa. Tu sa rozlúčili so svojimi učiteľmi i spolužiakmi záverečným príhovorom a zábavným programom. Príhovor predniesla za všetkých Nicole Jašáková, žiačka 9. ročníka.
Vítam vás na rozlúčkovej slávnosti 9. A a 9. B. Lúčime sa so školou i s vami. Školou, v ktorej nás učili a trápili sa s nami naši učitelia. Vďaka vám stojíme na prahu novej časti nášho života. Ste tu s nami a boli ste tu s nami od prvej triedy. Viedli ste nás ročníkmi a pomáhali ste nám získať nové vedomosti. Po písmenách prišli nové slová, po nich vety, ktorými sa teraz snažíme vyjadriť našu veľkú vďaku za vašu námahu.
Stáli ste nad nami, povzbudzovali nás, keď nám niečo nevychádzalo. Ťažkými krokmi kráčali sme vpred. Ocitli sme sa na druhom stupni. Prišli nové a namáhavejšie predmety a s nimi noví učitelia. Úlohy sa zdali ťažšie, ale napokon sme ich vyriešili s úsmevom. A vďaka náročnej práci sme až tu. Lúčime sa s časom presedeným v laviciach našej triedy. Hodinu za hodinou sme mali viac a viac vedomostí. Vyľakané deti v laviciach sa zmenili na sebavedomých žiakov.
Veľa pekného sme spolu prežili, a preto ďakujeme učiteľom, lebo spoločne nás dokázali naučiť to dôležité pre život a podporovali nás v našich aktivitách. Veľa rokov sme všetci spolu, preto je ťažké lúčiť sa. Zajtra sa rozídeme všetkými smermi. Koľkí z nás sa ešte stretnú? Nikto neodpovie, lebo nevie, kam ho osud zaveje.
Filozofia a život
Dovolím si začať vetou známeho filozofa Senecu: „Non scholae sed vitae discimus.“ - „Neučíme sa pre školu, ale pre život.“
Život nám dáva krídla a posiela nás ďalej sa učiť, ale predtým ako odletíme, by sme vám chceli povedať niekoľko slov. Pred deviatimi rokmi sme nastupovali do tejto školy malí, ustráchaní, ale aj plní nových očakávaní a radosti. Na tejto škole sme sa naučili čítať, písať prvé písané písmená a počítať. Ako pribúdali roky, pribúdali aj naše vedomosti.
Naučili sme sa ako vás oklamať a ako spraviť nevinné tváričky, keď sa niečo stalo, ale nie vždy to zabralo. Boli časy, kedy sme vás priam nenávideli zato, akú známku sme dostali, ale aj naopak, keď sme vás zbožňovali. Naučili sme sa odpisovať pri písomkách, ale naučili sme sa byť aj fér.
Rok čo rok to skúšajú stále mladšie triedy. My sme neboli výnimka. V piatom ročníku, keď sme sa s tým zoznamovali, nebolo to úplne ideálne ako sme si to predstavovali. Pani učiteľky nás viedli a upozorňovali. No čím na dverách našej triedy bolo stále väčšie číslo, stále sme sa iba zdokonaľovali. Nebolo to však jediné, čo sme sa naučili. Boli to všelijaké vzorce z chémie, správna gramatika zo slovenčiny a angličtiny a mnoho ďalšieho.
Ďakujeme. Ďakujeme Vám za všetko, zato že ste mali pri nás trpezlivosť. Osobitná vďaka patrí našej bývalej triednej, ale aj terajšej triednej pani učiteľke. My odchádzame a pevne dúfame, že vo vašich srdciach ostaneme a že na nás nezabudnete, tak ako my nezabudneme na vás.
Rozlúčka zo škôlky
(Tento úsek sa týka rozlúčky zo škôlky, nie zo základnej školy, ale je súčasťou pôvodného textu.)
Dámy a páni, milí učitelia, milé deti,
stojíme tu dnes, aby sme oslávili veľmi špeciálny míľnik v životoch našich detí - ich rozlúčku so škôlkou. Je to chvíľa plná radosti, hrdosti, ale aj trochu smútku, pretože opúšťame miesto, ktoré bolo pre naše deti ako druhý domov.
Chceli by sme začať poďakovaním všetkým učiteľom a zamestnancom škôlky. Vaša trpezlivosť, starostlivosť a nekonečné nadšenie mali na naše deti nesmierny vplyv. Každý deň ste im poskytovali lásku, podporu a vedomosti, ktoré sú základom pre ich ďalšie vzdelávanie a rozvoj. Vaša práca často ostáva v tieni, ale prosím, vedzte, že ju nesmierne oceňujeme.
Milé deti, vy ste dnes našimi hviezdami! Sledovať, ako ste rástli, ako ste sa učili nové veci, ako ste nadväzovali priateľstvá a ako ste každý deň objavovali nové zručnosti, bolo pre nás všetkých neuveriteľnou radostí. Ste náš najväčší poklad a nevieme sa dočkať, čo všetko pre vás život ešte má v zásobe.
Teraz, keď prechádzate z brán škôlky do veľkej školy, chceme vám povedať niekoľko slov: Buďte zvedaví, buďte smelí a buďte láskaví. Nebojte sa klásť otázky a hľadať odpovede. Vždy buďte pripravení pomôcť svojim spolužiakom a vytvárať priateľstvá. Ako rodičia sme nesmierne hrdí na každého z vás a tešíme sa na nové príbehy, ktoré napíšete. Veríme, že ste pripravení na nové dobrodružstvá, ktoré na vás čakajú. A aj keď budete postupne rásť a meniť sa, jedna vec zostane vždy rovnaká - naša láska k vám a naša podpora.
Na záver by sme chceli ešte raz poďakovať učiteľom a zamestnancom škôlky za ich neoceniteľnú prácu.
Rozlúčka na gymnáziu
(Tento úsek sa týka rozlúčky na gymnáziu, nie na základnej škole, ale je súčasťou pôvodného textu.)
Vážená pani riaditeľka, ctený profesorský zbor, milí spolužiaci!
Dovoľte nám, aby sme vás privítali v aule nášho gymnázia, a tak ako tisícky študentov pred nami sa s vami rozlúčili.
Známy grécky filozof Epiktetos povedal: „Iba vzdelaní ľudia sú slobodní.“ Vzdelanie nám umožňuje slobodne rozmýšľať, dosahovať nové obzory v poznaní, mať iný pohľad na svet a žiť lepší život. Aká však bola naša púť za vzdelaním?
Už od prvých dní nám škola otvárala brány poznania, naučila nás čítať, čím nám umožnila spoznávať a zoznamovať sa s myšlienkami iných ľudí. Dala nám veľa príležitostí osvojovať si nové vedomosti z rôznych oblastí či už z prírodovedných alebo humanitných. Čítanie nám dalo možnosť v predstavách putovať za dobrodružstvom, spoznávať ďaleké kraje, prežívať neuveriteľné príbehy vo fantazijných svetoch a vžiť sa do postáv, ktoré prechádzali neľahkými skúškami.
Škola nám tiež dala vzácny dar písania. Schopnosť písať, vyjadriť svoje myšlienky nielen prchavo v reči, ale aj vdýchnuť časť svojej duše papieru, je základný prejav slobody človeka. Umožňuje nám šíriť naše myšlienky do sveta, nechať svoj hlas zaznieť v spoločnosti a vo svete a prispieť našou troškou k lepšej budúcnosti.
Počas nášho štúdia na tomto gymnáziu sme mali možnosť načerpať nové vedomosti z rôznych predmetov. Popri teórii sme si mohli vyskúšať novonadobudnuté poznatky v praxi, pri rôznych pokusoch a testoch, napríklad na hodinách chémie alebo fyziky. Sledovať premenu človeka v dejinách, chápať ho ako rozvíjajúcu sa bytosť a skúmať jeho správanie v spoločnosti, toto všetko a mnoho iného sme sa dozvedali z predmetov ako dejepis alebo občianska náuka.
Aj keď sa čas gymnaziálneho štúdia chýli ku koncu, cesta k slobode, slobode vzdelaných ľudí stále nie je zavŕšená. Naše ďalšie kroky budú viesť na vysokú školu. Mnohí z nás tápali v hľadaní správnej cesty životom, ktorým smerom sa na tejto púti vybrať, ale aj vďaka vám, naši drahí profesori, sme opäť našli stratenú cestu, ktorou sa chceme v živote uberať. Preto vám patrí naša vďaka.
V કોthanku vedeniu školy za to, že ste nám vytvorili podmienky pre štúdium na našej alma mater, triednym profesorkám za to, že nás viedli a usmerňovali v našom štúdiu a pomáhali nám v ťažkých chvíľach spojených so štúdiom, a v neposlednom rade ste tu vy, ctení profesori, vašou zásluhou sa formovala naša osobnosť, názory a schopnosť správne sa rozhodovať. Ďakujeme vám za úžasné roky plné nezabudnuteľných zážitkov v škole aj mimo nej.
Stále sa samých seba pýtame: „Je toto naozaj koniec?“ Žiaľ, áno, je to tak, no v našich spomienkach navždy zostanete osobami, ktoré nás inšpirovali k životu podľa Epiktetovho citátu. Po rokoch sme pochopili jeho podstatu. Preto ďakujeme práve vám, ktorí nám odchýlili brány poznania.