Redakčná rada vo vedeckom časopise zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvality, integrity a relevantnosti publikovaného obsahu. Jej poslaním je nielen riadiť edičný proces, ale aj udržiavať vysoké etické a profesionálne štandardy, ktoré sú nevyhnutné pre dôveryhodnosť vedeckej komunikácie. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v dnešnej dobe, charakteristickej zrýchleným tempom a nárastom objemu informácií, kde informačné technológie výrazne napomáhajú rozvoju všetkých oblastí spoločenského života.
Odborné a vedecké informácie a dokumenty sú základom úspešného rozvoja vedy. Knižnice a informačné inštitúcie sú pilierom vedeckej komunikácie vo všetkých jej formách.
Etické princípy a požiadavky na publikovanie
Každý vedecký časopis, ktorý si zakladá na kvalite a odbornej integrite, musí mať jasne definované etické princípy a požiadavky, ktorými sa riadia autori, recenzenti, vydavatelia a redakčné rady.
Zásady pre autorov
Väčšina časopisov prijíma a publikuje výhradne iba pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky, ktoré sú vlastným dielom autorov, ktorí ich na uverejnenie v časopise predkladajú. Ak autor príspevku preukázateľne nemá ukončené minimálne vysokoškolské vzdelanie, jeho príspevok môže byť odmietnutý.
Autori článkov majú povinnosť používať objektívnu argumentáciu a objektívne výsledky vedeckého výskumu. Plagiátorstvo vo všetkých svojich formách predstavuje neetické správanie a je neakceptovateľné. V článku musí byť vždy uvedená správna a úplná citácia prác iných autorov. Informácie získané dôverným spôsobom nesmú byť použité bez výslovného písomného súhlasu autora týchto dokumentov, resp. ich zdroja. Ak autor odhalí závažnú chybu alebo nepresnosť v jeho vlastnej publikovanej práci, je povinný bezodkladne o tom informovať redaktora časopisu alebo vydavateľa a spolupracovať s redaktorom na stiahnutí článku z procesu jeho výroby, resp. na jeho oprave.
Zodpovednosť recenzentov
S každým rukopisom obdržaným na recenzovanie musí recenzent zaobchádzať ako s dôverným materiálom. Recenzenti vyznačia v recenzii údaje a informácie, ktoré autor nesprávne citoval, resp. necitoval. Nepublikované informácie obsiahnuté v predloženom rukopise nesmú byť použité v recenzentovom vlastnom výskume bez výslovného písomného súhlasu autora.
Ak recenzent pri hodnotení príspevku zistí, že môže prísť ku konfliktu záujmov, vyplývajúceho z konkurenčných alebo iných vzťahov s autormi príspevkov, oznámi to výkonnému redaktorovi, ktorý v spolupráci s redakčnou radou rozhodne o ďalšom postupe recenzného konania.
Príklady z praxe: Poslanie a zameranie vybraných časopisov
Rôzne vedecké časopisy si stanovujú špecifické ciele a zamerania, ktoré odrážajú ich edičnú politiku a prístup k vedeckej komunikácii. Tieto príklady ilustrujú rozmanitosť a komplexnosť ich poslania.
Časopis Lingua et vita
Časopis Lingua et vita prijíma a publikuje výhradne iba pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky. Informácie pre autorov zverejnené na webovej stránke časopisu sú záväzné.
Medzinárodný internetový vedecký časopis SOCIETAS ET IURISPRUDENTIA
Medzinárodný internetový vedecký časopis SOCIETAS ET IURISPRUDENTIA vydáva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave a tematicky sa zameriava najmä na spoločensky významné prierezové súvislosti otázok verejného práva a súkromného práva na národnej, nadnárodnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Webová stránka časopisu ponúka čitateľskej verejnosti informácie v bežnom grafickom rozhraní a súbežne aj v grafickom rozhraní Blind Friendly pre slabozrakých čitateľov, paralelne v slovenskom a anglickom jazyku.
Časopis prijíma a publikuje výhradne iba pôvodné, doposiaľ nepublikované príspevky, ktoré sú vlastným dielom autorov, ktorí ich na uverejnenie v časopise predkladajú. Informácie pre autorov zverejnené na webovej stránke časopisu sú záväzné. Príspevky sa prijímajú v anglickom, slovenskom a českom jazyku. Publikácia príspevkov v časopise sa uskutočňuje výhradne bez akéhokoľvek nároku prispievateľov na autorský honorár. Rovnako výhradne bezodplatne sa realizujú v časopise aj procesy prijímania, posudzovania a publikácie príspevkov. Posudzovanie zaradenia príspevkov na publikáciu v časopise sa uskutočňuje nezávisle a nestranne na základe obojstranne anonymného recenzného konania zaisťovaného uznávanými externými odborníkmi pôsobiacimi v zodpovedajúcich oblastiach. Na recenzné konanie môžu byť odovzdané len príspevky obsahujúce všetky povinné súčasti v súlade s predpísanou štruktúrou príspevku. Príspevok nie je prijatý, ak autor príspevku preukázateľne nemá ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie, t.j. bakalárske alebo magisterské.
Elektronický vedecký časopis PEDAGOGIKA.SK
Vydavateľom elektronického vedeckého časopisu PEDAGOGIKA.SK je Slovenská pedagogická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied. Časopis sa vydáva na cestu k slovenskej pedagogickej komunite s úmyslom publikovať teoretické a empirické štúdie, aktuálne informácie a recenzie, ktoré prispejú ku kultivácii vedeckého myslenia o výchove a vzdelávaní. Časopis bude uverejňovať state, ktoré odzrkadľujú rôzne pedagogické prúdy a smery, pokiaľ sú zmysluplné a preukazujú životaschopnosť. Tým chce podporovať rôznorodosť a pestrosť myšlienkových koncepcií v pedagogike. Vydavateľom vedeckého časopisu je Slovenská pedagogická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied, čím organizačne, ale aj personálne nadväzuje na akademický a univerzitný výskum v pedagogických vedách na Slovensku. Pre časopis bol zvolený elektronický formát, ktorý je pre čitateľov kedykoľvek dostupný na internete, ľahko sa v ňom vyhľadáva (a to vrátane starších čísiel), články si môže čitateľ uložiť na pevný disk a prípadne aj vytlačiť. Elektronický časopis poskytuje autorom možnosť dlhších príspevkov, čo nebýva bežným komfortom papierových časopisov.
Časopis ITlib. Informačné technológie a knižnice
Z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) sa vplyvom efektívneho využívania IT postupne vytvorila inštitúcia, ktorej cieľom je komplexná informačná podpora vedy na Slovensku. Tieto skutočnosti odzrkadľuje aj časopis, ktorý CVTI SR vydáva nepretržite už od roku 1960. Po obsahovej a formálnej stránke sa menilo tak, ako sa menilo jeho postavenie a poslanie. Postupne sa z časopisu odborne úzko zameraného na problémy samotnej inštitúcie vyprofiloval na celoslovenský odborný časopis s názvom ITlib. Informačné technológie a knižnice. Názov napovedá, že napomáha orientácii v dnešnom labyrinte efektívneho využívania moderných informačných technológií pri získavaní, spracovávaní, uchovávaní a sprístupňovaní informácií a dokumentov.
Nové postavenie a aktivity CVTI SR ponúkajú možnosť rozšíriť tematický záber časopisu. Časopis ITlib. Informačné technológie a knižnice má naďalej ambíciu vytvárať priestor na výmenu skúseností, odovzdávanie znalostí, vzájomnú pomoc, spoluprácu a inšpiráciu pri využívaní moderných informačných technológií. Úprimné poďakovanie patrí predovšetkým čitateľom, každému, kto si našiel čas a poslal príspevok, firmám, členom redakčnej rady a všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tom, že časopis ITlib. Informačné technológie a knižnice sa v priebehu jedenástich rokov stal neoddeliteľnou súčasťou slovenského knihovníctva. Cení sa aj pravidelná spolupráca s českými kolegami.
Kritika a výzvy v redakčnej práci: Prípadová štúdia "Otázok žurnalistiky"
Prax niekedy ukazuje, že ideály vedeckého publikovania môžu byť narušené. Nasledujúca rozsiahla skúsenosť poukazuje na možné problémy v komunikácii a etickom správaní redakčných rád, ktoré sú zásadné pre integritu vedeckej komunity.
Profesionálna etika a komunikácia
Vznikajú otázky: Je profesionálne-eticky ospravedlniteľné, ak odborný časopis ignoruje vecnú kritiku časti svojich výstupov? Je vhodné a slušné, ak redaktori alebo členovia redakčnej rady väčšinovo neodpovedia na vecné a stručné otázky, v rámci ich postavenia, v komunikácii s odborným prispievateľom/dotazovateľom? Ako vysvetliť rozpor medzi existenciou formálnych pravidiel a odlišnou realitou? Aká je vlastne úloha redakčnej rady odborného časopisu? Aké je postavenie šéfredaktorky a výkonného redaktora? Je v súlade s vedeckými princípmi zatajovanie a skresľovanie pravdy/faktov?
Jedným z príkladov zo Slovenska je prípad, ktorý začal 17. marca zaslaním príspevku, vypracovaného s Dr. Rastislavom Bednárikom - špecialistom na metodiku výskumu - k obsahu jedného príspevku, ktorý publikoval časopis v druhom čísle z roku 2016. Tento príspevok bol vnímaný ako príspevok do akademickej diskusie, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu kvality publikovaných príspevkov. Upozorniť na problém sa zdalo ako profesionálno-etická povinnosť. Príspevok nebol braný ako jednoznačný negatívny záver, autor pôvodného príspevku sa predsa mohol obhájiť. Okrem toho bola redakcii zhruba v tom istom čase poslaná aj jedna recenzia knihy a jeden záznam z medzinárodnej konferencie. Namiesto publikovania čo i len jedného príspevku, alebo prejavenia zvedavosti či záujmu zo strany redakcie, výsledkom týchto snáh bolo - veľké a dlhodobé mlčanie. A zdá sa, že aj akási forma bojkotu. Autor pritom v časopise prvýkrát publikoval už pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Tak sa rozvinul príbeh, ktorý môže zaujať zvláštnym dvoj-rozporom, ktorý sa stručne dá zosumarizovať titulkom - ignorácia faktov v kombinácii s mlčaním ako redakčná politika odborného časopisu zameraného na vedu a komunikáciu.
Proces prijímania a posudzovania príspevkov
Dňa 30. októbra 2017 bola napísaná priama otázka šéfredaktorke, pani prof. D. Serafínovej, ohľadom uverejnenia krátkych príspevkov a jednej reakcie, napísanej v spolupráci s kolegom. Dodatočná poznámka k dopytu sa týkala uverejneného záznamu z konferencie v Smoleniciach v novom čísle OŽ (1/2 - 2017). Táto konferencia dosť negatívne zarezonovala vo verejnej diskusii, ale v zázname nebola ani veta o kontroverznosti tejto diskusii, hoci opäť išlo o fundamentálnu otázku žurnalistiky, vedy a verejného diskurzu. Inými slovami, išlo o to, či rôzni šarlatáni a konšpirátori - hoci aj vo funkciách šéfredaktorov - majú mať nejaký, či dokonca rovnocenný priestor na vedeckej konferencii ako iní šéfredaktori. Názor predstaviteľov UCM v Trnave bol, že tu ide o slobodu slova. Názor väčšiny pozvaných predstaviteľov médií sa prejavil tým, že zrušili svoju účasť na ohlásenej diskusii so šarlatánom a konšpirátorom. Následne bol kontaktovaný Dr. Miloš Horváth, ktorý 10. novembra 2017 odpísal, že o veci nič nevie, a odkázal na prof. Serafínovú.
Štatút časopisu uvádza: „Po doručení príspevku v slovenskom, českom, anglickom, nemeckom, francúzskom alebo ruskom jazyku výkonný redaktor posúdi formálnu stránku textu. Akceptované texty sú postúpené dvom recenzentom, ktorí sú odborníkmi v danej oblasti a pochádzajú z odlišných pracovísk ako autor textu. V prípade, že sú oba posudky pozitívne, text je prijatý na publikovanie. Ak sú oba záporné, text je odmietnutý. Ak je jeden posudok pozitívny a druhý negatívny, autor je výkonným redaktorom vyzvaný svoj text dopracovať. Pokiaľ autor nesúhlasí s rozhodnutím recenzenta (recenzentov), môže sa so svojimi pripomienkami obrátiť na redakčnú radu, ktorá môže rozhodnutie recenzenta (recenzentov) potvrdiť alebo text napriek jeho (ich) výhradám prijať.“ Problémom však bolo, že v popisovanom prípade sa nič také nestalo. V prípade recenzií a správ z konferencií sa posudky spravidla ani nevypracúvajú (len sa interne formálne posúdia). V prípade reakcie na nejaký článok by mal priestor dostať najskôr konkrétny kritizovaný autor, prípadne aj recenzenti, ktorí odobrili jeho príspevok.
Mlčanie a ignorácia ako redakčná politika
Redakcia nijako nereagovala, pričom niekoľko mesiacov je dostatočný čas na reakciu. Dňa 15. novembra 2017 sa autor obrátil individuálne (ale súčasne) na členov redakčnej rady: doc. PhDr. Máriu Follrichovú, PhD., doc. PhDr. Svetlanu Hlavčákovú, PhD., prof. PhDr. Pavla Horňáka, PhD., doc. PhDr. Juraja Rusnáka, PhD., PhDr. Ivanu Sečíka, PhD., s otázkou, či bol na zasadnutí prerokovaný sporný príspevok. Dňa 16. novembra 2017 prišla odpoveď od doc. Dr. Juraja Rusnáka z Prešovskej univerzity, že dostáva na posudzovanie anonymizované príspevky, a preto sa k žiadosti nemôže meritórne vyjadriť. Odpoveď prišla aj od Dr. Ivana Sečíka (23. novembra), ktorý tiež nebol informovaný zo strany Redakčnej rady časopisu „Otázky žurnalistiky“ o príspevku vypracovanom spoločne s doc. Bednárikom.
Mlčanie väčšiny zodpovedných, ako aj dlhodobé mlčanie a potom krátke vyjadrenie pani šéfredaktorky sa v tomto kontexte javí ako nesprávne a prinajmenšom v rozpore s profesionálno-etickou činnosťou vedcov, pedagógov, šéfredaktorov či členov redakčných rád odborných časopisov. Dňa 21. novembra 2017 prišla odpoveď od prof. Serafínovej: „príspevky (referat z konferencie a studia), na ktorych sa s Vami ustne dohodla clenka redakcnej rady (co nie je redakcny uzus) Vam boli uverejnene.“ Z textu odpovede je zrejmé, že pani šéfredaktorka postupovala v rozpore s redakčným štatútom. Okrem toho ju vôbec nezaujímali možné závažné problémy, ktoré boli načrtnuté v nepublikovanom príspevku, ani nový problém týkajúci sa kontroverznosti konferencie. Rozhodnutie pani šéfredaktorky bolo nepochopiteľné, najmä vzhľadom na závažnosť a význam jedného z príspevkov pre redakciu a pre ďalší kvalitatívny rozvoj časopisu.
Zdá sa, že väčšina členov redakčnej rady zostáva nečinná alebo prinajmenšom mlčanlivá. Napríklad nikto sa nezaujímal o samotný problematický príspevok. Redakcia samotná, alebo presnejšie pani šéfredaktorka, nedodržuje vlastné redakčné smernice. Tento prípad dokumentuje, že aj vo vede, pravda len ťažko preráža cez hrádzu vedomej ignorancie a mlčania.
MSRNE 10th Anniversary Symposium - Panel: Fairness, Accountability, Transparency, and Ethics
Zamyslenie nad poslaním redakčných rád
Ciele redakcie a súlad so zákonom o vysokých školách
Keďže väčšina členov redakcie, ako aj redakčnej rady časopisu pôsobí na VŠ, hoci časopis samotný je vydávaný občianskym združením, ide tu o platformu, v rámci ktorej sa väčšinou publikujú odborné a vedecké príspevky. Články publikované v časopise sa vykazujú v publikačnej činnosti pracovníkov VŠ. Zákon č. 131/2002 Z. z. (o vysokých školách) v § 1 tvrdí, že „Poslaním vysokých škôl, …, je rozvíjať …. vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť …. a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, … pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti.“
Otázka zostáva, či redakcia (aspoň jej informovaná časť) a väčšina členov redakčnej rady OŽ (ide zrejme o čestnú a dobrovoľnú funkciu) svojim postojom napĺňa tieto vznešené zámery zákona o VŠ? Je možné dosiahnuť naplnenie cieľov zákona o VŠ na VŠ všeobecne a vo vede osobitne, mlčaním či ignorovaním vecnej kritiky? O čo vlastne ide časopisu OŽ, ako aj väčšine členov redakcie a redakčnej rady, aký je tu zmysel existencie z hľadiska profesionálneho pôsobenia, ak nie je záujem o vecnú odbornú či vedeckú diskusiu a už vôbec nie o nápravu prípadne šírených omylov či rovno bludov? Toto všetko sa deje na pozadí celospoločenskej diskusie o „hoaxoch“ a „fake news“ vo všeobecnosti v médiách či vo verejnom diskurze.
Dvojité morálno-legálne štandardy a integrita vedy
Mlčanie väčšiny redaktorov či členov redakčnej rady signalizuje buď nedostatočnú informovanosť o dianí v redakcii, s ktorou spolupracujú, alebo viazanosť mlčanlivosťou. Redakcia samotná, alebo presnejšie pani šéfredaktorka, nedodržuje vlastné redakčné smernice. Súdiac podľa dostupných faktov, zdá sa, že väčšina členov redakčnej rady zostáva vo svetle týchto zistení nečinná, alebo prinajmenšom mlčanlivá. V konečnom dôsledku sa vytvára priestor pre šarlatánov na rôznych úrovniach, pričom tí, ktorí proti nim bojujú, sú ostrakizovaní alebo prinajmenšom (publikačne a komunikačne) ignorovaní. A to aj vo vede.
Existujú tu dvojité morálno-legálne štandardy (jedno uvádza zákon alebo vyžaduje etika, niečo iné je realita) a pomýlené profesionálne štandardy (bludy sa uverejňujú, ich kritika už nie) až hodnotovo zvrátené štandardy (priestor pre šarlatánov na vedeckej konferencii sa obhajuje slobodou slova, ale v zázname o tejto udalosti v odbornom časopise sa tomuto podstatnému bodu radšej vyhneme). Je dôležité, aby redakčné rady a ich členovia preukázali hlboko ukotvené morálne hodnoty a záujem o verejný prospech nad súkromným prospechom a kariérou. Hľadanie pravdy, spravodlivosti a pokroku by malo byť primárnou motiváciou pre všetkých, ktorí pôsobia vo vedeckej komunikácii.