Správy o mnohých milostiach, ktoré nám vyprosila Nebeská Matka Mária prostredníctvom zázračného obrazu Najsvätejšej Panny Márie Pompejskej, už obleteli celý svet. S týmto obrazom je spojená modlitba Pompejskej novény. Áno, chcem, aby na príhovor Panny Márie z Pompejí získalo čo najviac ľudí potrebné milosti a spoznali silu modlitby.
Pôvod a symbolika Pompejí
So zaniknutým mestom Pompeje si zvykneme spájať obraz skazy a náhleho, nečakaného konca, ktorý príde na tých, čo nevedia ani dňa, ani hodiny. Pri archeologických vykopávkach boli nájdené telá ľudí ležiacich v posteli a dokonca stráže stojace pred bránou paláca, zaliate lávou a náhle pochované. Ako správni rímski vojaci neodišli, lebo nedostali rozkaz od nadriadeného, že majú utekať. Nie nadarmo nám pripomína tento obraz koniec dní, ktorý môže nastať rovnako nečakane, lebo „Syn človeka príde potichu ako zlodej“.
Avšak s týmto obrazom a znamením žmúru v Pompejách pozoruhodne kontrastuje znamenie nádeje, ktoré sa z Božej milosti s týmto mestom spája. Je ním modlitba Pompejskej novény. Jej názov a spätosť s bývalým mestom skazy nám symbolicky ukazuje, že porušenosť tela neznamená skazu duše, že z krachu života telesného môže povstať na mieste najnečakanejšom, o ktorom vie len Boh, spása duší a záchrana.
Vznik Pompejskej novény
Vznik Pompejskej novény je spojený s príbehom nevyliečiteľne chorej neapolského dievčaťa Fortunatíny Agrelliovej. Na smrť chorá, ale plná viery a odovzdanosti do Božej vôle, ktorú nedokázali nahlodať ani veľké bolesti, sa začala spoločne s členmi svojej rodiny modliť v polovici februára 1884 Novénu k Panne Márii. Jej prosby nezostali Nebeskou Matkou nepovšimnuté a jej dôvera bola odmenená nielen telesným uzdravením, ale darom omnoho väčším.
Začiatkom marca sa jej totiž zjavila Panna Mária ako Kráľovná Neba, sediaca na vysokom tróne, a na jej kolenách sedel malý Spasiteľ. Matka Božía držala v rukách posvätný ruženec a na pravej a ľavej strane vedľa nej stáli jej svätí ctitelia - sv. Dominik Guzmán a sv. Fotiná Agrelliová. Očarená nebeským zjavom kráľovnej a jej oddaných vazalov, pokorne žiadala Pannu Máriu o uzdravovanie a náhle, sama zrejme vďaka milosti spoznajúc význam tohto zjavenia, začala oslovovať Pannu Máriu jej titulom Kráľovná posvätného ruženca. Panna Mária jej odpovedala: „Obracala si sa na mňa rôznymi osloveniami a vždy si získala moju milosť. Teraz ma vzývaš titulom, ktorý je mi najmilší - Kráľovná svätého ruženca, preto nemôžem odmietnuť tvoju prosbu.“ Fortuná Agrelliová sa po novéne k Panne Márii Pompejskej uzdravila a stala sa tak prvou ctiteľkou tejto modlitby, ktorá sa presvedčila o sile modlitby.
Čo je Pompejská novéna?
Pompejská novéna je tradičná pobožnosť, ktorá sa vykonáva súkromne alebo spoločne počas deviatich po sebe nasledujúcich dní a je obetovaná na určitý úmysel alebo sa vykonáva z príležitosti blížiacich sa slávností. Latinské slovo novena vychádza z číslovky deväť.
Jej základom je všeobecne známa a medzi katolíkmi najoblúbenejšia modlitba - Posvätný ruženec. Základné vedomosti a skúsenosti s ním má väčšina veriacich. V rámci Pompejskej novény sa modlíme:
- Prvých 27 dní sa modlíme prosebnú časť novény k Panne Márii z Pompejí.
- Ďalších 27 dní sa modlíme ďakovnú časť novény.
Celkovo teda novéna trvá 54 dní. Každý deň sa počas týchto 54 dní modlíme tri časti posvätného ruženca (radostný, bolestný a slávnostný). Môžeme sa pomodliť aj štvrtú časť - ruženec svetla.
Modlitby v rámci novény
Po zakončení každej časti ruženca (na konci radostného, bolestného i slávnostného ruženca) sa modlíme ešte nasledujúce modlitby:
Prosebná časť (prvých 27 dní):
„Spomeň si, milosrdná Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca z Pompejí, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto z tých, čo si ťa ctia a ružencom prosia o pomoc, opustený. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš moju ružencovú modlitbu pre zaľúbenie, aké nachádzaš vo svojom chráme v Pompejách.“
Ďakovná časť (ďalších 27 dní):
„Čo ti môžem dať, Kráľovná plná lásky? Zverujem ti celý svoj život. Panna posvätného ruženca z Pompejí, budem šíriť tvoju chválu, koľko mi len sily budú stačiť, lebo som vzýval tvoju pomoc a prišla mi Božia pomoc. Všade budem svedčiť o tvojom milosrdenstve. Budem šíriť ružencovú pobožnosť, koľko len budem vládať, a všetkým budem hovoriť o tvojej dobrote voči mne, aby k tebe prišli aj nehodní hriešnici ako ja. Keby celý svet vedel, aká si dobrá a ako sa zmilúvaš nad tými, čo trpia, všetky stvorenia by sa utiekali k tebe.“
Svedectvá o sile modlitby
Mnohí ľudia sa odhodlali modliť Pompejskú novénu práve na základe svedectiev iných, ktorí vďaka tejto novéne obsiahli mnohé milosti. Pompejská novéna má veľkú duchovnú silu, učí človeka byť pokorným a dôverovať Bohu. Pánu Bohu a Panne Márii nie je nič nemožné a vytrvalosť v modlitbe a dôvera budú bohato odmenené.
Svedectvo o uzdravení dieťaťa: „Prvýkrát som si vymodlila touto novénou vytúžené bábätko a šťastný pôrod… Druhýkrát som si vymodlila šťastné, požehnané tehotenstvo aj keď som mala obrovské problémy a pôrod aj keď bol ťažký a naozaj som mala na mále… som tu aj ja, aj synček, ktorý sa mimochodom narodil na Ružencovú Pannu Máriu (ináč lekári mi hneď na začiatku odporúčali potrat).“
Svedectvo o vnútornej slobode: „Pompejská Novéna pre mňa znamená veľkú vnútornú slobodu. Počas jej modlenia si stále nanovo uvedomujem, ako rýchlo sa dokážem nechať pohltiť vonkajším svetom a jeho problémami. Práve táto novéna mi v prvom rade pomáha si usporiadať priority dňa. Z dní, kedy som si niekedy len ťažko našla čas na osobnú modlitbu, som zrazu vedela vyčleniť dostatok času a priestoru na modlitbu viacerých ružencov.“
Svedectvo o uzdravení z choroby: „Mne hrozilo, že mi vezmú polovicu pľúc. Lekárka v Hágoch mi oznámila, že operácia je nutná a pri nej mi odstránia polovicu pľúc. O tri dni to už nebolo potrebné. Pri vizite mi oznámil pán primár, že operácia nie je potrebná. […] Vtedy sa prihlásilo 129 farníkov.“
Svedectvo o zbavení sa drog: „Poznám známu pani, ktorej sa syn drogami takmer pripravil o život. […] Keď som jej navrhol, aby sa modlila Pompejskú novénu […] vyhŕklo z nej: „Pán dekan, Vy ste sa zbláznili! Kedy to ja budem stíhať?“ - Nie, milá pani, nezbláznil som sa, len chcem pomôcť Vášmu synovi. Sľúbila mi, že to skúsi. Skúsila to. Prvá Pompejská novéna - ako keby bolo málo. Začala druhú. Povzbudil som ju k ďalšej. Začiatkom tretej Novény prišiel za ňou syn, že je v koncoch, chce ísť na liečenie, aby mu pomohli, lebo si uvedomuje, že je s ním veľmi zle. Chlapec sa z toho dostal, žije.“
54-dňová novéna k ružencu jej zmenila život || #lacatholicsstory
Význam Pompejskej novény a jej šírenie
Pompejská novéna sa nazýva novénou, ktorá sa nedá odmietnuť. Jej účinnosť spôsobila, že sa rozšírila do celej Cirkvi a stala sa modlitbou, ktorá sa používa v najťažších záležitostiach. Prečo je taká účinná? Lebo Kráľovná ruženca z Pompejí rada obdarúva milosťami všetkých, ktorí o ne prosia a odvolávajú sa na meno Kráľovnej posvätného ruženca z Pompejí, modliac sa ruženec - ako to sama učila.
K jej šíreniu prispel blahoslavený Bartolo Longo (1841 - 1926), advokát s mimoriadnou charizmou povzbudzovať k ružencovej modlitbe. Bartolo prežil hlboké obrátenie. V mladosti bol antiklerikál a voľnomyšlienkar, zaujímal sa o ezoteriku a zúčastňoval sa na špiritistických seansách. Vtedy vykročil na namáhavú cestu propagovania ružencovej modlitby medzi obyvateľmi Pompejskej doliny. Spočiatku mu to šlo ťažko, ale po mnohých rokoch prinieslo jeho úsilie nádherné ovocie: ľudia si ruženec obľúbili a v Pompejach postavili Baziliku Kráľovnej posvätného ruženca.
Bartolo Longo dostal od Panny Márie prisľúbenie: „Každý, kto chce dostať milosti, nech sa modlí túto novénu na moju česť.“
Svätý Ján Pavol II. nás povzbudzuje: „Vytrvalo sa modlime ruženec, či už v kostoloch alebo v súkromí našich rodín.“
Pútnické miesto Pompeje
Do Pompejí každoročne putujú milióny pútnikov. Najviac sa ich tu zhromažďuje 8. mája a v prvú októbrovú nedeľu. Prichádzajú, aby si vyprosili potrebné milosti a poďakovali sa za dary, ktoré dostali na príhovor Ružencovej Panny Márie.
Medzi pútnikmi nechýbal ani Ján Pavol II., ktorý viackrát putoval na toto miesto, naposledy 7. októbra 2003. Emeritný pápež Benedikt XVI. navštívil túto mariánsku svätyňu 19. októbra 2008. Pri tejto príležitosti odovzdal Ružencovej Panne Márii dar - Zlatú ružu, čo je najvyššie vyznamenanie Svätého Otca pre pútnické miesto.
Pápež Benedikt XVI. v Pompejách povedal: „Kto by si kedy pomyslel, že vedľa zvyškov antických Pompejí raz vyrastie do výšky svetoznáma mariánska svätyňa? Kam Boh príde, tam začína púšť kvitnúť!... Tajomstvom Pompejí je ruženec. Táto modlitba nás vedie cez Máriu k Ježišovi.“
