Význam komunikácie pre ľudské spolunažívanie a slávnostné prejavy

Vážení študenti, učitelia a hostia,

je pre mňa veľkou cťou stáť pred vami dnes, pri otvorení školského týždňa tolerancie, aby sme spoločne oslávili hodnotu a dôležitosť komunikácie v našom každodennom živote. Komunikácia je základným predpokladom pre ľudské spolunažívanie. Je to most, ktorý nás spája a umožňuje nám porozumieť sebe navzájom. Je to jazyk, ktorým vyjadrujeme naše myšlienky, emócie a potreby. Bez komunikácie by sme sa cítili izolovaní a odcudzení od seba navzájom.

Komunikácia nám umožňuje budovať a udržiavať zdravé vzťahy. Keď sme schopní otvorene a úprimne hovoriť o našich pocitoch a potrebách, dokážeme lepšie porozumieť a podporovať jeden druhého. Komunikácia nám pomáha vyriešiť konflikty a prekážky, ktoré môžu vzniknúť v našich vzťahoch.

V škole je komunikácia nevyhnutná pre efektívne učenie sa a vzdelávanie. Študenti musia byť schopní jasne vyjadriť svoje myšlienky a otázky, aby mohli rozvíjať svoje schopnosti a pochopiť nové koncepty. Tolerancia je neoddeliteľnou súčasťou komunikácie. Musíme byť otvorení a prijímaví k rôznym názorom, kultúram a životným štýlom. Musíme sa naučiť počúvať a rešpektovať názory iných ľudí, aj keď sa s nimi nezhodujeme. Tolerancia nám pomáha budovať mier a porozumenie vo svete.

Dnes si teda pripomeňme dôležitosť komunikácie a tolerancie vo vzťahoch medzi ľuďmi. Nech je tento týždeň plný otvorených dialógov, porozumenia a úcty k sebe navzájom.

Charakteristika komunikácie

Komunikácia je jedným zo základných pilierov ľudského žitia, pretože nie je možné nekomunikovať: komunikujeme, aj keď mlčíme. Súčasné slovenské slovo „komunikácia“ vzniklo z pôvodného latinského slova „communicare“, znamená deliť sa, zverovať sa, dorozumieť sa, pričom ho možno rozdeliť na lexémy com a unio, čo znamená spojenie v jednote. Komunikácia je teda sociálny jav, tvorí základ medziľudských prejavov, pri ktorých ide o odovzdávanie a prijímanie informácií v konkrétnom prostredí, využívajúc vhodný komunikačný kanál a dohodnutý kód s verbálnou a/alebo neverbálnou podstatou.

Pojem komunikácia pochádza z latinského slova communicare, communem reddere, čo znamená informovať, oznamovať, teda urobiť spoločným, t.j. sprostredkovať svoje myšlienky, predstavy alebo zámery niekomu inému. Prvotným vymedzením zdôrazňujeme všeobecné definovanie komunikácie ako procesu odovzdávania rozmanitých informácií druhej osobe alebo druhým osobám. Komunikácia tak predstavuje jeden zo spôsobov, akým dokáže človek vyjadriť druhému človeku, ako aj skupine ľudí svoje myšlienky, postoje či názory, čím sa výrazne zefektívňuje vzájomné pôsobenie a interakcia medzi jedincami predstavujúcimi aktérov komunikácie. V tejto súvislosti preto zdôrazňujeme, že proces komunikácie môžeme vnímať ako proces, ktorý sa vyznačuje predovšetkým prenosom informácií od jednej osoby k druhej osobe.

Za základný prostriedok ľudskej komunikácie považujeme jazyk. Komunikácia ako taká poukazuje na zdieľanie spoločného. Jazyk je jedným zo základných prostriedkov ľudskej komunikácie. Využívanie jazyka patrí medzi charakteristický dorozumievací prostriedok v rámci komunikačného procesu realizovaného medzi ľudskými jedincami v rôznych situáciách. Môžeme doplniť, že jazyk spravidla funguje ako médium, ktorým je vyjadrovaná kultúrna realita komunikujúcich, a zároveň využívané slová v komunikácii umožňujú sprostredkovanie konkrétnych životných skúseností. Okrem toho poukazujeme aj na chápanie komunikácie vo všeobecnosti ako realizáciu rozhovoru, a zároveň komunikovanie predstavuje dorozumievanie sa, zhováranie, sprostredkovanie. Z hľadiska ďalšieho skúmania procesu komunikácie však chceme zdôrazniť, že komunikáciou nemôžeme chápať jedine realizáciu rozhovoru medzi ľudskými jedincami. Komunikácia redukovaná iba na rozhovor nezohľadňuje aj ďalšie spôsoby vyjadrovania sa, prostredníctvom ktorých môžu byť prenášané informácie, myšlienky, postoje či názory.

Komunikácia je proces dynamického charakteru, založená na prebiehajúcej interakcii medzi ľuďmi, ktorá sa vyznačuje neustálou výmenou informácií širokého spektra oblastí ľudského života. Zahŕňa oblasť záujmov, záľub, povinností spojených s každodennými ľudskými aktivitami a ľudským konaním každodennej reality. Komunikovanie človeka s človekom determinuje priebeh interakcií medzi ľuďmi. Prenos informácií v komunikácii sa realizuje využívaním signálov rozmanitého charakteru. Na základe charakteru signálov využívaných v komunikačnom procese špecifikujeme jednotlivé druhy komunikácie. Zároveň musíme zdôrazniť obojstrannosť procesu komunikácie, a preto komunikovanie nie je možné redukovať iba na aktivitu nositeľa a rozširovateľa konkrétnej komunikovanej informácie spojenú s jednostranným odovzdávaním určitej konkrétnej informácie. Každá komunikovaná informácia má svojho adresáta, prípadne viacerých adresátov.

Základnou charakteristikou komunikácie je, že ju chápeme ako proces, prostredníctvom ktorého sa môžu ľudskí jedinci medzi sebou dorozumievať rozmanitými spôsobmi. Dorozumievanie sa medzi ľudskými jedincami je založené na výmene informácií, ktoré chce ich nositeľ sprostredkovať druhej osobe alebo skupine osôb. Aktérmi komunikovania sú ľudskí jedinci participujúci na prijímaní a odovzdávaní informácií rozmanitého charakteru. Medzi ľudskými jedincami, ktorí medzi sebou komunikujú, zároveň prebieha sociálna interakcia. Realizácia komunikovania je ďalším dôležitým aspektom, ktorý zahŕňa spôsoby, akými môže byť komunikovanie uskutočňované.

Funkcie komunikácie

Komunikácia plní v ľudskom živote a spoločnosti množstvo funkcií:

• Informatívna funkcia: odovzdávanie faktov v rámci ľudskej interakcie.
• Inštruktážna funkcia: obsahuje vysvetľovanie významu, zdôvodnenie a postupy.
• Presvedčovacia funkcia: zámerné pôsobenie na druhého človeka alebo skupinu ľudí zamerané na zmenu v postojoch či názoroch.
• Posilňujúca a motivujúca funkcia: posilňuje sebavedomie človeka.
• Zábavná funkcia: spája sa s pobavením, rozosmiatím a vyplnením voľného času.
• Výchovná a vzdelávacia funkcia: uplatňovaná najmä prostredníctvom inštitúcií.
• Socializačná a spoločensky integrujúca funkcia: podieľa sa na vytváraní medziľudských vzťahov a nadväzovaní kontaktov.
• Funkcia osobnej identity: umožňuje sebapoznanie človeka a rozvíjanie vlastných postojov a názorov.
• Poznávacia funkcia: prepojená s informatívnou funkciou, súvisí s poznávaním postojov a názorov príjemcu komunikovanej informácie.
• Zdôverovacia funkcia: umožňuje uvoľnenie vnútorného napätia na základe oznamovania dôverných informácií.
• Úniková funkcia: môže mať nezáväzný charakter a umožňuje odreagovanie sa od bežných každodenných interakcií.

Za základnú funkciu komunikácie považujeme informatívnu funkciu, nakoľko je jedným z hlavných cieľov spomenutého procesu výmena informácií medzi účastníkmi komunikácie. Okrem toho zdôrazňujeme aj funkciu výchovnú a vzdelávaciu komunikovania. Ak sa proces komunikácie spája s výmenou rozmanitých informácií počas ľudskej interakcie, tak jedinec počas komunikovania prichádza do kontaktu s informáciami, ktoré môžu rozširovať nadobudnuté poznatky a vedomosti účastníkov komunikačného procesu.

Funkcie komunikácie môžeme zjednodušeným spôsobom naznačiť aj takto:

• Informovať.
• Ovplyvňovať správanie iných ľudí (rozlišovanie adekvátneho a neadekvátneho správania človeka).
• Ovplyvňovať medziľudské vzťahy k vlastnej osobe (prepojenie s vyjadrením sympatií a antipatií nielen ku konaniu a správaniu sa človeka, ale aj vyjadrenie vlastného postoja a názoru na človeka, ktorý je účastníkom komunikačného procesu).

Na základe spôsobu komunikovania vyjadruje človek svoje postoje a názory a vytvára tak obraz o svojej osobnosti pre ostatných účastníkov komunikačného procesu. Komunikácia je proces, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene rozmanitých informácií medzi účastníkmi komunikačného procesu. Komunikácia by mala byť dynamického charakteru, nakoľko si efektívne komunikovanie vyžaduje aktívnu participáciu účastníkov. Komunikovanie podmieňuje interakciu medzi ľuďmi v prevažnej väčšine situácií, v ktorých dochádza ku kontaktu dvoch alebo viacerých ľudských jedincov. Výmena komunikovaného obsahu môže prebiehať viacerými spôsobmi ovplyvňujúcimi celkový priebeh a charakter komunikácie.

Verbálna komunikácia

Verbálna komunikácia, nazývaná aj slovná komunikácia, je dorozumievanie sa pomocou prirodzeného jazyka, ktorý je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií v interpersonálnom styku. Jazyk môže mať hovorenú alebo písanú (grafickú) podobu. Rozsah slovnej zásoby závisí od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov.

Verbálna komunikácia sa realizuje prostredníctvom jazykových prostriedkov: hlásky, tvary slov, slová a ich významové odtienky, vety a vetné konštrukcie, text, prehovor. Verbálna komunikácia je vedomá a človek si cieľavedome vyberá jazykové prostriedky podľa komunikačného cieľa a komunikačnej situácie; tvorí 13 - 15 % celkovej vyjadrovanej komunikácie.

Pri verbálnom vyjadrovaní zapájame niekoľko zložiek komunikácie:

• Hlas: Spravidla nižší hlas pôsobí na nás príjemnejšie a dôveryhodnejšie, vyšší hlas naopak rušivo a detsky.
• Intonácia alebo vetná melódia: Súvisí s vecným obsahom komunikovanej myšlienky a naším citovým zaujatím. Aj správny tón pri otázke spraví veľa.
• Tempo reči: Ak hovoríme niečo nové, neobvyklé, prípadne deťom a starým ľuďom, je na mieste zvoľniť tempo. Musíme však dávať pozor, aby sme nerozprávali príliš pomaly, to potom poslucháčov svojou jednotvárnosťou unavuje. Príliš rýchle tempo zase spôsobí neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť nášho výkladu.
• Intenzita hlasu: Intenzitu hlasu prispôsobujeme situáciám. Čím väčší priestor, tým hlasnejšie rozprávame. Dôležitú informáciu podtrhneme nielen zosilnením, ale tiež výrazným znížením hlasitosti. V bežnej situácii pri každodenných stretnutiach prílišná hlučnosť môže pôsobiť nevychovane a drzo, a naopak, ak rozprávame príliš ticho, pôsobíme nepresvedčivo a placho.

Vzhľadom na množstvo zložiek verbálnej komunikácie, je vždy na našom individuálnom zhodnotení situácie (cítení a inteligencii), ktoré prvky zvýrazníme či utlmíme, aby náš prejav splnil účel, ktorý sme si stanovili.

Reč je aj systémom vzájomne prepojených strán - účastníkov, ktorý je založený na množstve pravidiel. Z nich obzvlášť dôležité sú pravidlá gramatické a pravidlá kultúrne. Vedomosti ku gramatike dostávame v rámci konvenčného vzdelávania. Kultúrne pravidlá sa sústreďujú na zásady, ktoré sú pre jednotlivé kultúry dôležité. Keď ich dodržiavame, sme považovaní za riadnych príslušníkov danej kultúry. Keď ich porušíme, riskujeme, že sa na naše správanie bude pozerať ako na úchylné, či dokonca škodlivé.

V rôznych krajinách a rôznych kultúrach sa uplatňujú rôzne pravidlá pre definíciu čo je v komunikácii slušné a čo nie. V princípe však všetci oceňujeme, keď sa k nám druhá strana správa zdvorilo. Tzv. zásada zdvorilosti je pravdepodobne univerzálna pre všetky kultúry, aj keď napríklad v prípade ázijských kultúr niekedy môže viesť až k potlačeniu iných zásad a vo výsledku môže vyžadovať, aby sme nehovorili pravdu, čo na druhej strane znamená porušenie zásady kvality. Pri komunikácii nemenej oceňujeme aj zásadu mierumilovnosti, čiže udržiavanie mierumilovných vzťahov - nevyvolávame konflikty, nie sme agresívni či neútočíme na druhú stranu.

Pravidlá slušného správania každý národ vštepuje ľuďom už od malička a prostredníctvom kódexov, nariadení či zákonov usmerňuje správanie svojich obyvateľov celý ich život. Pre jednotlivé etapy ľudského života sú charakteristické určité vnímania. Dospelému stačí naštudovať si oficiálne publikácie. Avšak čím mladší vek, tým viac musíme brať do úvahy nezrelosť jedincov vnímať. Aby sme aj u najmenších detí dosiahli pochopenie a spoluprácu, je potrebné učenie tvorivou formou.

Neverbálna komunikácia

Neverbálna (mimoslovná) komunikácia nahrádza slová gestikuláciou, mimikou, rečou tela, zovňajškom. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu a je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov. Komunikácia činom, napríklad, je tiež formou komunikácie.

Rečou tela môžeme dotvoriť význam prenášanej informácie - aby bola komunikácia efektívna a optimálna, mali by byť obidve zložky - verbálna a neverbálna - v súlade. Neverbálna komunikácia dotvára verbálnu zložku, podčiarkuje jej význam, zvyšuje účinnosť a dáva jej iný rozmer. Neverbálne signály delíme na úmyselné a neúmyselné, podľa toho, či ich uskutočňujeme vedome alebo nevedome, a na priestorové, prechodné, vizuálne a akustické, podľa toho, na aký receptor pôsobia.

Do tejto kategórie zaraďujeme:

• Výraz tváre (mimika): Pohyby svalov okolo očí a okolo úst signalizujú to, čo sa v človeku deje, aký je jeho postoj k obsahu komunikácie, aké má sprievodné pocity. Reč tváre je základným prostriedkom neverbálnej interpersonálnej komunikácie a zobrazuje momentálny stav prostredníctvom výrazu tváre. Komunikátormi sú najmä oči, ústa, čelo, lícne svaly a brada.
• Držanie tela a pohyby (posturika a kinezika): Posturika sa zaoberá prenášaním informácií polohou a držaním tela. Venuje sa polohe tela, držaniu rúk, polohe nôh, spôsobom sedenia v komunikácii. Kinezika na rozdiel od posturiky je dynamická, zaoberá sa pohybom končatín a tela. Tieto pohyby často súvisia s príslušnosťou k určitej kultúre.
• Gestikulácia: Je súbor pohybov, jedná sa o konvenčné, kultúrne, štandardizované pohyby. Gesta delíme na autosemantické (keď nahrádzame určité slovo) a synsemantické (nadbytočné) gestá. Ruky sú kontaktným orgánom tela a často sa považujú za „druhé oči“ človeka.
• Očný kontakt (Proxemika): Proxemika sa venuje funkcii a (zámernému) striedaniu fyzickej vzdialenosti ako dôležitého neverbálneho signálu v komunikácii. Voľba vzdialenosti korešponduje s komunikačným zámerom a s cieľmi komunikácie.
• Dotyky (Haptika): Haptika sa zaoberá významom dotykov v neverbálnej komunikácii. Najčastejšie je to podávanie rúk, rôzne náhodné dotyky a má význam najmä pre emocionálny vzťah a vyjadrenie spoločenského postavenia.

Všetky tieto neverbálne prejavy, ak sú v súlade s verbálnym prejavom, zvyšujú zrozumiteľnosť a účinnosť komunikácie.

Komunikácia v kontexte vzdelávania a rozvoja

Aktivita „Snehuliak a slnko“ je príkladom zážitkového učenia zameraného na rozvoj komunikačných schopností u detí. Cieľom aktivity je stimulovať detskú predstavivosť, fantáziu, empatiu a plynulé vyjadrovanie myšlienok. Prostredníctvom rozprávania o snehuliakovi a slniečku, o počasí a jeho vplyve na život, deti rozvíjajú svoju verbálnu kreativitu a vyjadrujú svoje pocity z vplyvu atmosférických zmien.

Pri učení sa, najmä u mladších detí, je dôležité brať do úvahy ich nezrelosť vnímať. Aby sme aj u najmenších detí dosiahli pochopenie a spoluprácu, je potrebné učenie tvorivou formou. Aktívne a vedome vieme dosiahnuť osvojenie si prvých základných medziľudských vzťahov u detí prostredníctvom zážitkových aktivít.

Význam efektívnej komunikácie v praxi

Efektívna komunikácia je súborom komunikačných zručností, ktoré vieme rozvíjať po celý život. Optimálna komunikácia v blízkom vzťahu je priamy, úprimný a otvorený spôsob sebavyjadrovania, ktorý berie do úvahy ako vlastnú sebaúctu, tak aj úctu k partnerovi.

Jednou z najdôležitejších komunikačných zručností je aktívne počúvanie. Je to proces, pri ktorom počúvame so zámerom porozumieť tomu, čo chce hovoriaci povedať. Cieľom je rozpoznať, porozumieť a správne interpretovať zachytenú správu, či už verbálnu alebo neverbálnu. Vyžaduje si to naše plné sústredenie, trpezlivosť, ochotu a empatiu - je to počúvanie nielen ušami, ale aj srdcom.

Pri počúvaní zaznamenávame, čo bolo povedané, všímame si neverbálne prejavy a vnímame aj to, čo povedané nebolo. Dávame hovoriacemu najavo, že sa na neho plne sústredíme. Vo fáze dekódovania sa počúvajúci usiluje pochopiť hlavné myšlienky, vyhodnocuje nejasné oznamy, príp. oznamy s rozporným významom. Na nejasné veci sa aktívny poslucháč dopytuje.

Zapamätanie si podstatného je dôležitou súčasťou aktívneho počúvania. Na to, aby sme si podstatné zapamätali, zopakujme si základné mená, pojmy, či informácie. Ak sú problémy zložité, urobme si poznámky.

Medzi pomáhajúce techniky aktívneho počúvania patrí aj zrkadlenie, kedy počúvajúci slovami hovoriaceho opakuje, čo počul. Ide o preformulovanie negatívnych, výbušných výrokov do menej citovo nabitých výrokov. Použitie iných slov môže pomôcť vidieť veci trochu inak a sústrediť sa na konštruktívne prístupy a stanoviská.

Prekážky aktívneho počúvania vznikajú z rôznych dôvodov. Je dôležité sa tiež vyvarovať ťukaniu ceruzkou, perom (nervozita, netrpezlivosť), hraniu sa s okuliarmi, papierom, retiazkou, vlasmi a pod. (nuda, nervozita).

V manažmente sociálnej práce je komunikácia nevyhnutnou zložkou. Je to významný spojovací článok, ktorým sa oznamujú a prijímajú určité informácie. Sociálna komunikácia v manažmente sociálnej práce zjednocuje ľudí, ktorí pracujú a rozdielnou mierou sa zúčastňujú na úspechu. Zároveň vstupuje do všetkých procesov riadenia a podmieňuje ich kvalitu a efektívnosť. Je skutočným nositeľom spoločenského procesu.

Pri komunikácii v manažmente sociálnej práce sa treba pridržiavať nasledujúcich zásad:

• Venujte partnerovi svoju plnú pozornosť: Sústreďte sa na hovoriaceho a to, čo hovorí.
• Počúvajte, čo presne partner hovorí: Cieľom je dozvedieť sa, aké pohnútky má druhý, aby ste vedeli spoločne hľadať východisko.
• Pozerajte na neho, kým k vám hovorí: Upieranie očného kontaktu môže byť frustrujúce a zvyšuje pravdepodobnosť nepriateľstva.
• Pozorujte skrytý podtón emócií: Pomôžte partnerovi „vytiahnuť“ ho z emócií.
• Uznajte partnera a jeho emócie: Potvrďte, že ste počuli a pochopili, čo vám hovorí.
• Zachovajte si chladnú hlavu: Neberte veci osobne, aj keď osobne znejú.

Každá komunikácia, aj sociálna, je adresnejšia, osobnejšia, keď do nej vnášame oslovenia. Vlastné meno je pre človeka ten najsladší zvuk. Čím je v komunikácii viac oslovení, tým je reč dynamickejšia, emocionálnejšia a expresívnejšia.

V súčasnej konzumné spoločnosti nastávajú zásadné zmeny v komunikácii, ako v rodine, tak v práci. Mohli by sme povedať, že ide o krízu v komunikácii, ktorú si ani neuvedomujeme. Základným predpokladom úspechu každého človeka v manažmente sociálnej práce, ale aj vo vzťahu k iným mimo pracoviska, sú jeho komunikačné zručnosti. Nimi môžeme denne vylepšovať kvalitu svojho života a práce.

tags: #zakladnym #predpokladom #ludskeho #spolunazivania #je #komunikacia