Ukončenie základnej školy je pre mnohých deviatakov dôležitým míľnikom v živote. Je to čas bilancovania, spomienok, vďaky, ale aj očakávania nového začiatku. Slávnostný príhovor na rozlúčke s 9. ročníkom je príležitosťou vyjadriť tieto pocity a poďakovať sa tým, ktorí nás na tejto ceste sprevádzali. Pre nás deviatakov nastáva okamih, keď sa so školou musíme rozlúčiť. Je to koniec nášho detstva a zároveň kráčame ďalej v našej ceste stať sa múdrejšími a skúsenejšími.
Dnes sme sa tu všetci zišli, aby sme uzavreli jednu z kapitol nášho života a urobili čiaru za chvíľami strávenými na základnej škole. Deväť rokov rýchlo uplynulo, my sme vyrástli a dnes nám prichodí rozlúčiť sa s Vami aj s touto našou školou. Hoci je ľahké povedať "Zbohom a ďakujeme za všetky vedomosti" a potom jednoducho odísť, naša rozlúčka bude iná.
Charakteristika a ciele slávnostného príhovoru
Slávnostný prejav je často označovaný aj ako hovorená hodnotiaca úvaha. Prevládajú v ňom úvahové prvky, ale má aj znaky výkladu. Časté sú citácie, parafrázy a jednočlenné vety. V slávnostnom prejave sa oceňuje originálnosť, efektívne a tvorivé využitie jazykových prostriedkov. Rečník by mal využiť opakované a modifikované oslovenia (napr. vážení prítomní, milí zúčastnení), ktoré musia byť použité funkčne.
Kľúčové prvky príhovoru na ukončenie 9. ročníka
Oslovenie
Správne oslovenie je základom každého príhovoru. V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni dávame prednosť ženám. Prítomných môžeme osloviť aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. To, koľkokrát sa oslovenie vyskytne v prejave, si určuje autor, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory.
Príklady oslovenia:
- „Vážený pán riaditeľ, ctení učitelia, milí žiaci!“
- „Vážený pán starosta, pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, vážení prítomní, milí spolužiaci!“
- „Milá pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci!“
Úvodné slová a metafora
Úvod by mal poslucháčov zaujať a navodiť slávnostnú atmosféru. Môžete začať myšlienkou, ktorá vystihuje koniec jedného obdobia a začiatok nového. „Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna výhier i pádov, úsmevov i sklamaní, spoznávania i lúčenia.“ Alebo sa pohrajte s metaforou: „Život je ako hodina matematiky. Riešiš zadanie. Zistíš, že je zle. Chceš opraviť. Neskoro. Zvoní!“ O chvíľu aj my budeme počuť posledné zvonenie, ktoré nás sprevádzalo od prvého prekročenia prahu základnej školy až po tento okamih.
Spomienky na školské roky
Táto časť je srdcom príhovoru. Je dôležité zaspomínať si na časy, ktoré boli pre vás najkrajšie, a vyzdvihnúť, čo ste prežili a naučili sa. Od prvej chvíle, keď naše nôžky prekročili prah tejto školy ako prváčikovia, od prvých čiarok, roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet, ste nám boli vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života. Spomíname, ako sme pred deviatimi rokmi stáli spolu s rodičmi ustráchaní pred bránami tejto školy.
Cesta od prváka k deviatakovi
Ťažkými krokmi sme od prvej triedy kráčali vpred. Ešte teraz si spomíname na náš prvý deň v škole. Bolo teplé babie leto, keď sme prvý raz zasadli do školských lavíc, kde na nás čakali šlabikár a zošity. Po prelúskaní prvých písmeniek a čísel sme objavovali nové, nepoznané svety. Zrazu sme si vedeli zrátať, čo stojí čokoláda so zmrzlinou, prečítať prvú knihu, rozumieť cudzej reči, napísať prvý list. Roky rýchlo plynuli jeden za druhým a my sme dychtivo vpíjali do seba vedomosti zo všetkých oblastí ľudského bytia.
Vedomosti a životné lekcie
Naučili sme sa množstvo vecí, napríklad ako sa správne systematicky učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky, že 100 ročná vojna trvala v skutočnosti 116 rokov, taktiež vieme názov najvyššieho vrchu Európy. Naučili sme sa, ako znášať prehry, a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťazstiev. Už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá. Ale najdôležitejšie z vedomostí, ktoré sme tu získali, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie.
Spomienky na učiteľov a kamarátstva
V učiteľoch sme našli aj kamarátov, s ktorými sme sa deväť rokov „predierali“ školou. Naša triedna pani učiteľka sa stala pre nás druhou mamou. Tak isto láskavou, chápajúcou a odpúšťajúcou drobné prehrešky. Bola prísna, ale spravodlivá, a to sme si na nej najviac vážili. Naučila nás prijímať prehry a radovať sa z víťazstiev, no veľakrát nám pomohla s vyriešením našich hádok a nedorozumení. Stala sa pre nás človekom, ktorému sme mohli vždy a za každých okolností veriť. Škola nám dala veľa priateľov. Medzi nimi neboli len spolužiaci, ale najmä chápaví učitelia, ktorí z nás vychovali zodpovedné osobnosti.
Spoločné zážitky a "hlúposti"
A tiež nemožno zabúdať na spoločné výlety, kde sme stvárali samé hlúposti a vylomeniny. Keď sme napáchali zlo, učitelia sa začali hrať na detektívov. Hľadali vinníka. Keď sa už zdalo, že všetko odhalia, pripravili sme pre nich niečo komplikovanejšie a na to predtým už aj zabudli. S týmito ľuďmi sme zažili množstvo krásnych dní v škole i mimo nej. Spomienok na mladosť, ktorá nám tak rýchlo preteká pomedzi prsty, nám nikdy neubudne.
Poďakovanie a ospravedlnenie
V závere príhovoru je nevyhnutné úprimne poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na vašom vzdelávaní a výchove. Vážime si Vašu prácu, úprimne Vám všetkým ďakujeme za deväťročnú každodennú námahu, ktorú ste vynaložili na to, aby sme dnes postúpili do stredných škôl a odborných učilíšť dobre pripravení.
- Pedagógom: Vám, milí učitelia, poďakovať za všetko, čo ste nás naučili a že ste to s nami vôbec prežili. Nie je to len o vedomostiach, ale aj o pochopení a pevnej ruke. Veľké poďakovanie patrí hlavne vám pani učiteľky. Postupne ste nás pripravovali na tú cestu životom, ktorá nás onedlho čaká.
- Triednej učiteľke/učiteľovi: Osobitná vďaka patrí našej triednej pani učiteľke za jej obetavosť, pevné nervy a lásku, ktorú sme cítili každý jeden deň. Chceme sa poďakovať aj našej pani triednej učiteľke, ktorá to nemala s nami ľahké, ale vždy nám pomohla dostať sa zo všetkých problémov.
- Ospravedlnenie: No im nepatrí len poďakovanie. Všetkým učiteľom, najmä triednym, patrí aj naše ospravedlnenie za to, že sme im niekedy ubližovali. A to hlavne na výlete svojimi hlúposťami a vylomeninami. Mnohých sme dokonca sklamali. Preto prijmite naše ospravedlnenie. Vieme, že práca s nami si vyžadovala nesmierne veľa trpezlivosti a námahy. Vieme aj to, že nie vždy sme chápali Vaše úsilie tak, ako bolo treba a spôsobili sme Vám nejednu trpkú chvíľu. Ak môžete, odpustite nám, zabudnite na zlé a spomínajte na nás ako na dobré deti, ktoré Vás mali vždy rady.
Rozlúčka a pohľad do budúcnosti
Nastal ten dôležitý okamih, na ktorý sme čakali 9 rokov. Sme deviataci, najstarší žiaci našej školy. Je tu koniec nášho detstva a kráčame ďalej v našej ceste stať sa múdrejšími a skúsenejšími. Teraz nás čakajú stredné školy. Už to nebude také ako na ZŠ. Posledný krát nám zazvoní školský zvonec, posledný krát sedíme v našich laviciach a posledný krát sme tu všetci spolu. Aj keď sme len deviataci, ktorí „zjedli všetku múdrosť sveta“, chceme sa vám zo srdca poďakovať za všetko, čo ste pre nás, milé pani učiteľky a učitelia, urobili.
Prenechanie žezla mladším
Rok po roku deviataci odovzdávajú svoje žezlo ôsmakom, ktorí ani netušia, čo ich čaká. Teraz budú najstarší, najmúdrejší, vážení a obľúbení, tak je čas, aby sme im konečne prenechali trón - náš čas vypršal! Zo slovami lúčenia obraciame sa i na Vás, naši mladší spolužiaci. Spomínajte len na pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili a zabudnite, keď sme sa k Vám správali niekedy povýšenecky z pozície starších. Vážte si svojich učiteľov a poslúchajte ich. Verte, chcú Vám len to najlepšie.
Emocionálne zakončenie
Pri tejto rozlúčke sa nám všetkým lesknú v očiach slzy. Sú to slzy dvojaké. Slzy radosti, že sme šťastlivo ukončili školskú púť na tejto škole a prijali nás na školy, ktoré sme si vysnívali, no kalia ich slzy žiaľu, že sa musíme rozlúčiť s Vami aj s touto školou. Ale roky sa zastaviť nedajú ani vrátiť späť. Vrátiť sa k nim možno len v pekných spomienkach, a tých si z našej školy odnášame neúrekom. Ešte raz vám všetkým veľmi pekne ďakujeme za tých 9 rokov, ktoré sme tu strávili.