Ako Napísať Príhovor na Poľovnícke Hody

Príhovory sú neoddeliteľnou súčasťou každej oslavy, či už sú to narodeniny, svadba alebo poľovnícke hody. Vždy je potrebné sa hosťom vhodne prihovoriť. S touto otázkou určite zápasí veľa ľudí, a preto vám v nasledujúcich riadkoch ponúkame malý návod, ako vytvoriť nezabudnuteľný poľovnícky príhovor.

Základy Úspešného Príhovoru

Čo je príhovor a prečo je dôležitý

Správny príhovor by mal byť suverénny, vtipný a výstižný. Nesmiete zabudnúť, že príhovor sa stane jednou z dominánt večera. Slávnostný prejav je často označovaný aj ako hovorená hodnotiaca úvaha. Prevládajú v ňom úvahové prvky, ale má aj znaky výkladu. Oceňuje sa originálnosť, efektívne a tvorivé využitie jazykových prostriedkov.

Príležitosti a rečníci

Na začiatku si musíme najprv uvedomiť, pri akej príležitosti chcete svoj príhovor predniesť. To bude váš odrazový mostík. Pri každej príležitosti hovorí príhovor niekto iný. Napríklad pri slávnostných večeriach je to hostiteľ. Ak je na večeri nejaký vážený hosť, nakoniec sa prihovorí aj on. Pri osobitne významných oslavách sa očakáva pár slov od hostiteľa alebo organizátora akcie. Môže ísť o uvítaciu reč alebo prejav. Hostia, ktorí majú poďakovací príhovor, ho povedia buď po hostiteľovi alebo pred dezertom.

Dĺžka a štruktúra

Príhovor by mal byť hlavne stručný. Mal by trvať najviac tri minúty. Čím dlhší čas, tým hrozí väčšie riziko straty pozornosti publika. Nechceme, aby sa hostia nudili. Slávnostný príhovor by nemal trvať dlhšie ako 3 až 5 minút. Po tomto čase už pozornosť publika prirodzene klesá a aj ten najlepšie napísaný text môže začať nudiť. Dajte si záležať na príprave: napíšte si, čo chcete odkázať, a potom škrtajte, čo sa len dá. Nezabúdajte, že ľudia prišli oslavovať, nie počúvať prednášku.

Vhodné je, ak do príhovoru vsunieme nejakú kurióznu historku, ktorá hneď na začiatku upúta pozornosť. Časté sú citácie, parafrázy, jednočlenné vety. Medzi úvahové prvky patria: objasnenie, posudzovanie pojmov; analýza, rozoberanie témy, jej vysvetlenie, hodnotenie; porovnanie; zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom. Napríklad: „Roky, ktoré sme tu prežili, kamarátstva, ktoré sme...“ alebo „Shakespeare povedal: „Svet je veľké javisko, na ktorom každý hrá svoju úlohu.““

Kedy začať s príhovorom? Keďže je príhovor predzvesťou začiatku, mali by sme ho predniesť ešte pred začatím akcie alebo večere, prípadne obeda. Prvý krok je určite získanie si pozornosti nahlas sa baviacich hostí. Určite nekričte a nemávajte rukami. Ak v miestnosti hrá hudba, pomôže, keď sa pomaly stlmí a ozve sa signál v inej tónine. V tom čase už musí byť rečník pripravený na vhodnom mieste, kde ho ostatní vidia a musia svojim postojom a gestami dať najavo, že on je tým, kto im chce niečo povedať.

Prednes a reč tela

Príhovor si určite musíte napísať, ale naučte sa ho naspamäť! Nikdy ho nečítajte celý. Hovoríme nahlas, výrazne a zreteľne. Pomôže vám aj malý ťahák, ktorý si môžete pripraviť na kartičku a schovať do ruky. Na ňu si poznačíte odseky alebo kľúčové slová. Ak chceme predstaviť nejaké dôležité osoby, treba si poznačiť aj ich mená, poprípade čísla miest, kde sedia. Nechceme predsa na nikoho zabudnúť. To, ako vyzeráme pri príhovore, je rovnako dôležité ako to, ako ho hovoríme. Preto určite zvýraznite postoj. Stojte pokojne a určite sa nekymácajte. Stojte tak, aby váha bola rovnomerne rozložená (vzpriamene, s vysunutým hrudníkom a zastrčeným bruchom). Tvár musí byť živá a radostná, pozor však na grimasy smiechu.

Tipy na prednes:

• Meňte silu aj tón hlasu, aby prejav nepôsobil monotónne.
• Prispôsobte tempo reči (nie príliš rýchlo, nie príliš pomaly).
• Sledujte náladu publika a prispôsobte tomu energiu.
• Netvárte sa zbytočne vystrašene, aj keď máte trému, skúste sa usmiať.
• Nezabúdajte, že reč tela je dôležitá (nešúchajte si ruky, nehrajte sa so šperkami ani oblečením).
• Nečítajte celý prejav z papiera.
• Udržiavajte očný kontakt s poslucháčmi, aspoň s pár známymi tvárami v publiku.
• Vopred si prejav niekoľkokrát nahlas precvičte.
• Na úvod sa nadýchnite a dajte si pár sekúnd pauzu - publikum sa stihne stíšiť a vy upokojiť.
• Ak sa pomýlite, nezastavujte sa - choďte ďalej, nik si to možno ani nevšimne.
• Hovorte zrozumiteľne a s jasnou výslovnosťou.
• Ak si beriete papier, majte ho založený v peknej doske - žiadny pokrčený zošit ani ušmudlaný vytlačený hárok, veď ide o slávnostný moment.

Ako prekonať trému

Veľkým problémom sa pri podobných príležitostiach stáva určite tréma. Najlepším spôsobom, ako s ňou zatočiť, je určite dôkladná príprava. Nechceme predsa, aby vás niečo zaskočilo a pokazilo vám váš dokonalý príhovor. Preto sa pripravte aj na nevítaných divákov, ktorí sa na slávnostných príležitostiach môžu vyskytnúť, a aj na veselé, poprípade nevhodné poznámky podgurážených hostí. Nemôžete sa síce pripraviť na všetko, ale určite budete kľudnejší. K dôkladnému precvičeniu príhovoru vám určite pomôže vaše zrkadlo. Precvičte si svoj príhovor pred ním aj s gestikou a mimikou tváre. Ak si takto dokonale nacvičíte svoj príhovor, hneď na začiatku budete mať len pozitívne ohlasy a tréma z vás opadne.

Ako urobiť príhovor vtipným a zapamätateľným

Najdôležitejšie nie je hovoriť ako profesionálny rečník, ale ako človek, ktorému na danej chvíli záleží. Ak chcete, aby bol váš príhovor vtipný, dojímavý aj zapamätateľný, držte sa týchto jednoduchých, ale funkčných pravidiel:

• Začnite niečím nečakaným. Vtip, interná hláška alebo krátka spomienka, pri ktorej si každý povie „áno, to bolo legendárne“. Ale pozor - nič urážlivé. Smiať sa majú všetci, nie len vy.
• Povedzte niečo, čo by ste za normálnych okolností nikdy nevykrikli nahlas. Ale teraz je tá chvíľa. Takýto detail urobí z príhovoru moment, na ktorý sa bude spomínať.
• Zakončite silne. Jedna veta, jedna myšlienka, ktorou to celé zavŕšite. Môže byť hlboká, môže byť vtipná. Ale musí to byť bodka, ktorú si zapamätajú.

Oslovenie a záver

Prvé vety k hosťom by vždy mali byť v podobnom duchu ako: „Som rád, že som tu medzi Vami. Som rada, že ste tu, záleží mi na tom, aby ste boli spokojní a dobre sa bavili…“ Tým prejavíte priateľský záujem. Zabudnite na ľahostajný alebo rozpačitý výraz. Oslovenie však musí byť použité funkčne. To, koľkokrát sa oslovenie vyskytne v prejave, si určuje autor, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Prítomných môžeme osloviť aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Rečník využíva opakované a modifikované oslovenia (vážení prítomní, milí zúčastnení).

Ak chcete svoj slávnostný príhovor zavŕšiť štýlovo, môžete ho doplniť o drobný moment, ktorý zvýrazní atmosféru a dodá vašim slovám bodku. Tradične môžete príhovor zakončiť pozdvihnutím pohára a prípitkom.

Poľovníctvo a jeho Tradície: Inšpirácia pre Príhovor

Poľovníctvo nie je len o love. Je to umenie, ktoré vyžaduje hlboké pochopenie a rešpekt k prírode. Je to zodpovednosť chrániť a udržiavať naše prírodné prostredie pre budúce generácie. Každý výstrel, každý krok v lese, každá sledovaná stopa musí byť vedená s ohľadom a precíznosťou.

Poľovnícke zásady, mravy, obyčaje a zvyklosti

S vývojom poľovníctva sa v poľovníckych kruhoch takmer všetkých národov rozvíjali aj rozličné poľovnícke zásady, mravy, obyčaje a zvyklosti, ktoré sa tradične prenášali z pokolenia na pokolenie a dedili ich aj krajiny jedna od druhej. Medzi najdôležitejšie zvyky patrí poľovnícky prístup a cítenie, poľovnícka reč, obliekanie, signály, úlomky a zálomky, ošetrovanie diviny, poľovnícke právo, výrad, úprava poľovníckych trofejí.

Mnohé z nich udržiavame a uplatňujeme dodnes. Je našou povinnosťou ich dodržiavať a uplatňovať i v súčasnosti. Ide hlavne o poľovnícky pozdrav, spôsoby dorozumievania sa poľovníkov v lese, príležitostné poľovnícke nástupy, povely a signály, pasovanie poľovníkov na lovcov zveri, správanie sa na spoločných i individuálnych poľovačkách, streleckých, kynologických, osvetových podujatiach a podobne. Našou povinnosťou je tieto tradície si starostlivo zachovávať, dodržiavať a podporovať súdržnosť kolektívu. Majú poľovníkov vychovávať a viesť k humánnemu prístupu k zveri, lovu i úprimnému priateľstvu jedného voči druhému. Majú vychovávať oddaných poľovníkov, ktorí budú dobre reprezentovať poľovníctvo i pred širokou nepoľovníckou verejnosťou.

Poľovnícky pozdrav

Už od dávna sa poľovníci pri odchode na poľovačku navzájom zdravia pozdravom Lovu zdar! Ak Vám niekto zapraje „nech sa Vám darí“, prináša to smolu. Bežným pozdravom poľovníkov pri dennom, spoločenskom a úradnom styku je Poľovníctvu zdar!

Poľovnícka reč a názvoslovie

Poľovnícka reč je reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla veľmi dávno - medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a aj svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva. Na poľovnícku reč nadväzuje aj „poľovnícka latina“ - veselé, často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a obyčají. Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je každý poľovník povinný používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave kandidátov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a podobne. Poľovníckou rečou sa ešte hovorí na poľovačkách, pri práci v revíri.

Spoločné poľovačky a výrad

Pri spoločných poľovačkách treba dodržiavať pokyny vedúceho poľovačky, aby bol zabezpečený správny priebeh poľovačky. Pri slávnostných fanfárach, oficiálnom otvorení, odovzdávaní zálomkov, ukončení poľovačky stoja poľovníci s obnaženou hlavou. Pri vydávaní organizačných a technických pokynov majú klobúky na hlavách. Priebeh poľovačky upravuje jednak zákon o poľovníctve, Poľovnícky poriadok SPZ a presne formulovaný Domáci poriadok poľovníckej organizácie.

Pri spoločnej poľovačke na malú a diviačiu zver sa poľovníci i hostia dostavia načas, skontrolujú sa poľovné lístky a zbrane, potrebný počet poľovne upotrebiteľných psov, oboznámi sa s organizáciou poľovačky a druhmi zveri, ktoré sa môžu loviť, upozorní sa na zákaz požívania alkoholu, vedúci poľovačky rozdelí poľovníkov, poľovníci sa na stanovišti správajú pokojne, ticho a disciplinovane. Každý účastník musí byť označený predpísaným reflexným prvkom. Na nástupe stoja v čele funkcionári, oproti nim lesníci. Signály lesníkov, ich použitia, sú presne stanovené. Po ľavej strane od funkcionárov sú nastúpení strelci, oproti nim nosiči, psovodi a honci. Na zver sa nestrieľa ani zblízka, ani príliš na ďaleko, prednosť majú hostia, starší poľovníci, alebo ženy poľovníčky, dodržiavajú sa zásady selektívneho odstrelu, ak strieľa na tú istú zver viac strelcov, platí pravidlo "prvá guľa, posledný brok".

Na slávnostnom výrade sa zver ukladá na pravý bok v poradí od najväčšej po najmenšiu, napr. diviak, líška; pri poľovačke na malú zver v poradí líška, zajac, králik, bažant. Priestor výradu - zoradisko je lemovaný čečinou, vo všetkých štyroch rohoch sa zapália menšie vatry a musí sa nechať vchod do výradu. Na čele stoja funkcionári, oproti ním lesníci, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a poľovnícky personál. Strelci nastupujú s nenabitými puškami na ľavom pleci, s ústiami smerom rovno hore. Vedúci poľovačky odovzdá zálomky úspešným lovcom. Ak niekto ulovil viac kusov zveri, dostane iba jeden zálomok. Ak niekto ulovil zver nesprávnym spôsobom, alebo zver, ktorá nebola povolená loviť, zálomok nedostane! Zver sa na výrade nesmie prekračovať.

Pasovanie za poľovníka a lovca

Pasovanie za poľovníka pravdepodobne pochádza z obradu, aký sa používal pri pasovaní za rytiera. Začiatkom 19. storočia pozval majster poľovník vyučených mládencov po skúške z poľovníctva (neskôr i lesníctva) do lesovne, kde prebehol slávnostný obrad za prítomnosti ostatných poľovníkov. Majster predstavil žiaka, prečítal jeho vysvedčenie, v jeho mene požiadal o prijatie do radov poľovníkov. Potom zľahka udrel vyučeného na ľavé líce. Ten si kľakol na pravé koleno a majster sa plochou ostria loveckého tesáka trikrát mierne dotkol jeho ramena so slovami: „Prepúšťam ťa z učenia a zaraďujem ťa medzi slobodných poľovníkov v mene nášho patróna sv. Huberta.“ Prítomný najvyšší hodnostár mu potom pripol vľavo na opasok tesák, cez rameno zavesil lesnicu a odovzdal výučný list.

Pasovanie za lovca sa koná vtedy, keď nový poľovník prvýkrát uloví zver. Tak sa pasuje za lovca jeleňov, srncov, diviakov, alebo dravej či malej zveri. Pasujúci vyzve strelca, aby pristúpil k ulovenej zveri a pýta sa: „Pýtam sa... je to tvoj prvý jeleň, ktorého si dnes ulovil?“ - „Áno,“ odpovie strelec, kľakne si na pravé koleno od chrbta ulovenej zveri. Pušku drží v pravej ruke s pätkou opretou o zem a ľavú ruku položí na trofej, resp. hlavu zveri. Pasujúci čepeľou poľovníckeho tesáka (dýky) sa zľahka dotkne jeho ľavého ramena a povie: „Vážený. Týmto úderom vás (ťa) v mene sv. Huberta slávnostne pasujem za lovca jeleňov.“

Iný spôsob pasovania za lovca: lovec prinesie ulovenú zver. Lovec a pasujúci majú klobúky na hlavách, ostatní s obnaženými hlavami utvoria polkruh. Obrad je podobný ako vyššie uvedený. Pri pokľaknutí sa zahrá signál - Lovu zdar, a počas celého ceremoniálu signál - slávnostné lesnice. Pasujúci sa tri krát dotkne tesákom ľavého ramena lovca a hovorí: „Vážený... týmto úderom ťa v mene sv. Huberta pasujem za lovca jeleňov s tým, že najprv musíš zver chovať, chrániť a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť. Tretím úderom ti pripomínam, aby si za každých okolností zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej poľovníckej rodiny a oddaným ochrancom našej krásnej prírody. Prajem ti: Lovu zdar!“ Súčasťou pasovania je odovzdanie pasovacieho listu. V žiadnom prípade sa nepasuje palicou, je to nehorázny, nežiaduci, odsúdenia hodný zlozvyk!

Etické zásady lovu

Etickou zásadou lovu trofejovej zveri (jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu - nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri). Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri. Raticovú zver by mal vyvrhnúť sám strelec - pri vyvrhovaní si zver zaslúži úctu. Strelcovi okrem trofeje patrí aj tzv. poľovnícke právo: jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina s priobličkovým tukom. Vyvrhnutá zver sa má čo najskôr dopraviť na miesto určenia. Ulovenú zver s posledným hryzom v papuli ukladáme na dopravný prostriedok tak, aby jej hlava smerovala dozadu, aby sa „posledným pohľadom“ mohla rozlúčiť s prostredím, v ktorom žila.

Poľovnícke signály a zálomky

Poľovačky s nástupmi a trúbením signálov citlivo pôsobia na povahu poľovníkov a vzbudzujú v nich ostražitosť, väčší pocit úcty a zodpovednosti. Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok. Takisto streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu ulovenej zveri. Zálomky sa používajú na označenie rôznych miest a oznamov, alebo ako vetvička, ktorou sa ozdobuje pravá strana klobúka poľovníka po ulovení raticovej, vzácnej alebo dravej zveri, resp. pri slávnostiach. Ďalej ako prejav poslednej úcty k ulovenej zveri. Smútočné zálomky pri pohreboch sa nosia na opačnej strane (ľavej).

Zálomok sa odlamuje (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti miesta ulovenia zveri. Strelecký zálomok-vetvička má mať 3 výrastky, ktoré znamenajú súdržnosť človeka, zveri a prírody. Vkladá sa ulovenej raticovej zveri (do papule) medzi zuby, pernatej do zobáka ako posledný hryz, resp. zob. Časť namočená do farby (krvi) zveri sa odovzdáva strelcovi na loveckom noži alebo klobúku so slovami: Lovu zdar! Zálomok sa môže položiť aj na ulovenú zver ležiacu na pravom boku - u samčej zveri odlomenou stranou smerom k hlave, u samičej naopak. Ďalej sa nosí aj pri pohrebe poľovníka a ako posledná rozlúčka sa kladie na rakvu.

Posledná pocta ulovenej zveri

Vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej. Posledná pocta zveri (malej) sa vykonáva na výrade ceremoniálom - slávnostným výradom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zoradenej zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesníci, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok - každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela. Chrbtami smeruje zver k čelu výradu - funkcionárom, zozadu zveri sú honci a hlavy smerujú na strelcov, smerom od nôh sú lesníci (trubač).

Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška; u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, resp. fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver na výrade nik nesmie prekračovať. U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp. posledným zobom - odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta zhasnutia zveri. Konárik vložíme do papule, resp. zobáka.

Poľovnícky odev

Zelená a hnedá farba poľovníckeho oblečenia je výborná krycia farba, lebo ladí s farbou prírody, aby splývala s okolím a aby zbytočne neupozorňovala na prítomnosť v revíri. V zimnom období poľovník používa termo oblečenie a kvalitnú obuv. V lete je oblečenie prispôsobené klimatickým podmienkam. Na slávnostné príležitosti slúži uniforma. Na spoločných poľovačkách by mal poľovník vyzerať ako člen Hubertovho cechu a nie ako vojak Slovenskej alebo inej armády.

Poľovnícky pohreb

Pred samotným obradom zakúpia členovia PO, v ktorom poľovník poľoval, veniec, pripravia smútočnú reč (pokiaľ s tým pozostalá rodina súhlasí) a zhotovia zálomky (vetvičky z jedlí alebo smrekov previazané čiernou stuhou). Zálomky majú poľovníci pripnuté na ľavej strane chlopne kabáta, rukáva alebo na klobúku. Po pohrebnom obrade sa zálomky buď položia na rakvu, alebo hodia do jamy. Prvý zálomok položí, resp. hodí do jamy zvyčajne ten člen, ktorý prednesie smútočnú reč. Tá musí vychádzať z reálneho hodnotenia osobnosti poľovníka. Po prejavoch sústrasti najbližšej rodine vyslovia rodine úprimnú sústrasť podaním ruky aj poľovníci. Po pohrebe majú členovia výboru PO povinnosť pomôcť pozostalým pri zabezpečení poľovníckych zbraní a streliva podľa platných predpisov.

Niekde býva zvykom, že rakvu na cintorín nesú poľovníci. Vtedy aj pred ňou a po jej bokoch kráčajú ďalší poľovníci so zlomenými puškami. Tí môžu rakvu vyprevádzať aj v prípade, že ju nenesú poľovníci. Ak ide o pohreb napr. v krematóriu, alebo sa na pohrebe zúčastní len menšia delegácia poľovníkov, vtedy rečník, resp. členovia delegácie symbolicky vzdávajú úctu.

Posledný pohon

Tradičnou udalosťou po skončení spoločnej poľovačky býva posledný pohon v primeranej spoločenskej miestnosti, ktorú možno na tento účel vhodne vyzdobiť. Po spoločnom občerstvení si účastníci spoločnej poľovačky zopakujú zážitky a výsledky poľovačky, vhodným a slušným spôsobom si zažartujú a spoločensky sa zabavia.

Príklad Príhovoru na Poľovníckych Hodoch

Vážení poľovníci, vážení hostia,

dovoľte mi privítať vás na dnešnom stretnutí, ktoré nás všetkých spája v láske k prírode a vášni pre poľovníctvo. Dnes sme sa tu zišli, aby sme oslávili naše tradície, zdieľali naše skúsenosti a prehĺbili naše znalosti o poľovníckych zručnostiach, ktoré sú neoceniteľnou súčasťou nášho dedičstva.

Je nám všetkým jasné, že poľovníctvo nie je len o love. Je to umenie, ktoré vyžaduje hlboké pochopenie a rešpekt k prírode. Je to zodpovednosť chrániť a udržiavať naše prírodné prostredie pre budúce generácie. Každý výstrel, každý krok v lese, každá sledovaná stopa musí byť vedená s ohľadom a precíznosťou.

Chcem poďakovať každému z vás, kto prispieva k udržateľnosti a etickosti nášho koníčka. Váš prístup k poľovníctvu a váš rešpekt k pravidlám sú príkladom pre nové generácie poľovníkov, ktoré prichádzajú. Spoločne zabezpečujeme, aby bola tradícia poľovníctva prenášaná s ctí a hrdosťou.

Dnes večer máme možnosť užiť si spoločnosť priateľov a rodiny, vymieňať si príbehy a plány na budúce výpravy. Nech je tento večer plný príjemných rozhovorov, smiechu a vzájomnej podpory. A keď sa vrátime do našich každodenných životov, nech nás sprevádza nová energia a odhodlanie chrániť to, čo milujeme - našu prírodu.

Na záver by som vám všetkým chcel zaželať bezpečné a úspešné poľovačky, stále presné zameriavanie a nech je každý váš lov v súlade s láskou k prírode, ktorú všetci zdieľame.

Aktuálne Témy v Poľovníckych Príhovoroch (napr. Mesiac poľovníctva)

Jún je mesiacom poľovníctva, kde život v prírode je v plnom prúde. Zver načerpáva silu a zároveň privádza na svet mláďatá. V tomto období prichádza na svet množstvo mláďat zvierat a vtáctva. Aktuálne témy, ako je napríklad ochrana prírody a zodpovedný prístup verejnosti, môžu byť tiež súčasťou príhovorov. V mnohých oblastiach totiž dochádza k enormne zvýšenému pohybu turistov, motorkárov, štvorkolkárov i psíčkarov v lese, čo so sebou prináša aj negatívne dôsledky. Z toho dôvodu sa snažia poľovníci pripomenúť, komu príroda patrí a ako by sme sa v nej mali správať. Mnoho užívateľov poľovníckych revírov, ktorí sa stretávajú v prírode denne s veľkým množstvom ľudí, robia osvetu plagátmi, dohovormi, nástenkami, no výsledok je mnohokrát nulový. Aj napriek upozorneniam mnohých poľovníkov, ľudia nerešpektujú prírodu a zver v nej. Výsledkom sú žiaľ narastajúce straty na voľne žijúcej zveri, ktorá hynie po útoku psov či po strese neustálym vyrušovaním spôsobeným ľuďmi. Aj mnohí domáci miláčikovia - psy sú niekedy šelmy, keď naplno podľahnú prirodzeným inštinktom a stávajú sa neovládateľnými. Často s dôsledkom vážnych poranení alebo prípadne smrti dospelej zveri. Práve narodené mláďatá sú ešte ľahšou korisťou. Je preto dôležité zdôrazňovať potrebu zvýšenia opatrnosti pri pohybe v prírode, zbytočného jazdenia motorovými vozidlami a hlavne voľne pustenými psami v revíri. Pri náhodnom stretnutí alebo nájdení mláďat treba zachovať pokoj a nechytať ich do rúk, lebo ich matka je určite niekde nablízku. Všetci poľovníci i nepoľovníci si musíme uvedomiť, že zveľaďovanie genofondu zveri a jej životného prostredia prospieva aj nám, všetkým milovníkom prírody. Treba zachovať ekologickú rovnováhu, ktorá je základom života a rovnováhy človeka, zvierat a prírody.

tags: #prihovor #na #polovnicke #hody