Smútočná reč je jednou z najťažších rečí, ktorú musíme predniesť. Má schopnosť priniesť úľavu a spojiť ľudí v tomto ťažkom období. V úvode by ste mali stručne predstaviť zosnulého, spomenúť jeho meno a vzťah k vám. Hlavná časť by mala obsahovať spomienky a príbehy, ktoré najlepšie vystihujú osobnosť zosnulého. Môžete sa zamerať na jeho životné míľniky, úspechy a vzťahy s rodinou a priateľmi. V závere môžete vyjadriť svoje poďakovanie za možnosť zdieľať tieto chvíle s prítomnými a popriať zosnulému pokojný odpočinok.
Špecifiká Smútočného Obradu Poľovníka
Pri pohrebe poľovníka majú členovia poľovníckeho združenia (PZ), v ktorom poľovník pôsobil, niekoľko špecifických úloh a zvyklostí. Pred samotným obradom zakúpia členovia PZ veniec, pripravia smútočnú reč a zhotovia zálomky.
Príprava a Symbolika Zálomkov
Zálomky, vetvičky z jedlí alebo smrekov previazané čiernou stuhou, sú dôležitým symbolom pri pohrebe poľovníka. Poľovníci majú zálomky pripnuté na ľavej strane chlopne kabáta alebo na klobúku. Po pohrebnom obrade sa zálomky buď položia na rakvu, alebo hodia do jamy. Prvý zálomok položí, resp. hodí do jamy zvyčajne ten člen, ktorý prednesie smútočnú reč. Tá musí vychádzať z reálneho hodnotenia osobnosti poľovníka.
Zálomok sa odlamuje (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti miesta ulovenia zveri. Ďalej sa nosí aj pri pohrebe poľovníka a ako posledná rozlúčka sa kladie na rakvu, resp. do hrobu.
Priebeh Pohrebného Obradu
Po prejavoch sústrasti najbližšej rodine vyslovia rodine úprimnú sústrasť podaním ruky aj poľovníci. Niekde býva zvykom, že rakvu na cintorín nesú poľovníci. Vtedy aj pred ňou a po jej bokoch kráčajú ďalší poľovníci so zlomenými puškami. Tí môžu rakvu vyprevádzať aj v prípade, že ju nenesú poľovníci. Ak ide o pohreb napríklad v krematóriu, alebo sa na pohrebe zúčastní len menšia delegácia poľovníkov, vtedy rečník, resp. iný poľovník položí na rakvu len jeden väčší nepravidelný zálomok (cca 30 cm) previazaný čiernou stuhou.
Pri položení zálomku na rakvu môže povedať: "Dovoľ, priateľ náš..., aby sme ti na znak tvojej statočnej práce i na úseku poľovníctva odovzdali na rozlúčku tento posledný zálomok s čiernou stuhou!"
Po pohrebe majú členovia výboru PZ povinnosť pomôcť pozostalým pri zabezpečení poľovníckych zbraní a streliva podľa platných predpisov.
Etika a Tradície v Živote Poľovníka
Poľovníctvo nie je len o love. Je to umenie, ktoré vyžaduje hlboké pochopenie a rešpekt k prírode. Je to zodpovednosť chrániť a udržiavať naše prírodné prostredie pre budúce generácie. Každý výstrel, každý krok v lese, každá sledovaná stopa musí byť vedená s ohľadom a precíznosťou.
Poľovnícke Zvyky a Názvoslovie
S vývojom poľovníctva sa v poľovníckych kruhoch takmer všetkých národov rozvíjali aj rozličné poľovnícke zásady, mravy, obyčaje a zvyklosti, ktoré sa tradične prenášali z pokolenia na pokolenie. Mnohé z nich sa udržiavajú a uplatňujú dodnes. Ide hlavne o poľovnícky pozdrav "Lovu zdar!", spôsoby dorozumievania sa poľovníkov v lese, príležitostné poľovnícke nástupy, povely a signály, pasovanie poľovníkov na lovcov zveri a podobne. Našou povinnosťou je tieto zvyklosti starostlivo zachovávať, dodržiavať a podporovať súdržnosť kolektívu. Majú vychovávať oddaných poľovníkov, ktorí budú dobre reprezentovať poľovníctvo aj pred širokou nepoľovníckou verejnosťou.
Poľovnícka Reč a Jej Unikátnosť
Poľovnícka reč je jazyk, ktorý používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla veľmi dávno medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a aj svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva. Okrem odborných poľovníckych výrazov (termínov) zahŕňa v sebe aj slangové výrazy prevzaté z ľudovej reči alebo z iných jazykov (nemčina, maďarčina, čeština). Na poľovnícku reč nadväzuje aj "poľovnícka latina" - veselé, často zveličené aj vymyslené poľovnícke zážitky. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a obyčajov. Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka aj v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave adeptov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a podobne.
Pasovanie za Poľovníka a Lovca
Pasovanie za poľovníka pravdepodobne pochádza z obradu, aký sa používal pri pasovaní za rytiera. Začiatkom 19. storočia pozval majster poľovník vyučených mládencov po skúške z poľovníctva (neskôr aj lesníctva) do lesovne, kde prebehol slávnostný obrad za prítomnosti ostatných poľovníkov.
Pasovanie za lovca sa koná vtedy, keď nový poľovník prvýkrát uloví zver. Tak sa pasuje za lovca jeleňov, srncov, diviakov alebo dravej či malej zveri. Pasujúci vyzve strelca, aby pristúpil k ulovenej zveri a pýta sa: "Pýtam sa ... je to tvoj prvý jeleň, ktorého si dnes ulovil?" - "Áno" - odpovie strelec, kľakne si na pravé koleno vedľa ulovenej zveri. Pušku drží v pravej ruke s pätkou opretou na zem a ľavú ruku položí na trofej, resp. hlavu zveri. Pasujúci čepeľou poľovníckeho tesáka (dýky) sa zľahka dotkne jeho ľavého ramena a povie: "Vážený... týmto úderom vás (ťa) v mene Sv. Huberta slávnostne pasujem za lovca jeleňov."
Iný spôsob pasovania za lovca - lovec prinesie ulovenú zver. Lovec a pasujúci majú klobúky na hlavách, ostatní s obnaženými hlavami utvoria polkruh. Pri pokľaknutí sa zahrá signál "Lovu zdar!" a počas celého ceremoniálu signál - slávnostné lesnice. Pasujúci sa trikrát dotkne tesákom ľavého ramena lovca a hovorí: "Vážený... týmto úderom ťa v mene Sv. Huberta pasujem za lovca jeleňov s tým, že najprv musíš zver chovať, chrániť, a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť. Druhým úderom ti blahoželám k uloveniu tvojho prvého jeleňa. Tretím úderom ti pripomínam, aby si za každých okolností zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej poľovníckej rodiny a oddaným ochrancom našej krásnej prírody. Prajem ti: Lovu zdar!"
Etické Zásady Lovu a Úcta k Zveri
Etickou zásadou lovu trofejovej zveri (jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu - nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri). Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri.
Raticovú zver by mal vyvrhnúť sám strelec - pri vyvrhovaní si zver zaslúži úctu, strelcovi okrem trofeje patrí aj tzv. poľovnícke právo: jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina s priobličkovým tukom. Vyvrhnutá zver sa má čo najskôr dopraviť na miesto určenia. Ulovenú zver s posledným hryzom v papuli ukladáme na dopravný prostriedok tak, aby jej hlava smerovala dozadu, aby sa "posledným pohľadom" mohla rozlúčiť so svojim domovom. Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok. Takisto streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu k ulovenej zveri.
Strelecký zálomok sa odlomí (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti okolia miesta ulovenia zveri. Vetvička, resp. časť sa vkladá ulovenej raticovej zveri medzi zuby, pernatej do zobáka ako posledný hryz, resp. zob. Časť namočená v krvi zveri sa odovzdáva strelcovi na loveckom noži alebo klobúku so slovami: "Lovu zdar!" Zálomok sa môže položiť aj na ulovenú zver ležiacu na pravom boku - u samčej zveri odlomenou stranou smerom k hlave, u samičej naopak. Vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej.
Posledná Pocta Ulovenej Zveri
Posledná pocta malej zveri sa vykonáva na výradisku ceremoniálom - slávnostným výradom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zoradenej zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok - každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela. Chrbtami smeruje zver k čelu výradiska. Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška, u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, resp. fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver na výrade nik nesmie prekračovať.
U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp. posledným zobom - odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta uhynutia zveri. Konárik vložíme do papule, resp. zobáka.
Spoločenské Aspekty a Poľovnícky Odev
Tradičnou udalosťou po skončení spoločnej poľovačky býva posledný pohon v primeranej spoločenskej miestnosti, ktorú možno na tento účel vhodne vyzdobiť. Zelená farba poľovníckeho oblečenia je výborná krycia farba, lebo ladí s farbou prírody, aby splývala s okolím a aby zbytočne neupozorňovala na prítomnosť v revíri. V zimnom období poľovník používa termo oblečenie a kvalitnú obuv. V lete je oblečenie prispôsobené klimatickým podmienkam. Na slávnostné príležitosti slúži uniforma. Na spoločných poľovačkách by mal poľovník vyzerať ako člen Hubertovho cechu a nie ako vojak Slovenskej a či inej armády.
Vzor Smútočného Príhovoru na Pohrebe Poľovníka
Smútočný prejav pre Krištofa
Postojme priatelia tíško, náš revír osirel zas, odišiel ochranca zveri, zanechal poľovať nás.
Vážená smútiaca rodina, smútiace zhromaždenie, milí priatelia, slovami Vincenta Šikulu z Kvarteta Modra sa Vám prihováram s veľkým zármutkom v srdci. Patrón poľovníkov Svätý Hubert, zatrúbil posledné halali a povolal k sebe na večnosť dobrého poľovníka, nášho priateľa Krištofa. Smutná správa o jeho náhlom odchode nás zastihla nepripravených. Plameň jeho života potichu a znenazdania zhasol. A my všetci si dnes uvedomujeme, o akú jedinečnú a nenahraditeľnú osobnosť sme navždy prišli.
Krištof bol milujúcim manželom, otcom, starým otcom, ale aj vášnivým poľovníkom. Svojej dlhoročnej záľube venoval všetky svoje voľné chvíle. Miloval prírodu a využíval každú príležitosť na pobyt v nej. Dnes už vieme, že sa už nikdy neprejde po lesnom chodníku, nezasadne na svoj obľúbený posed pod mohutnou jedľou, nenapije sa vody z lesnej studničky, nevynesie soľ do soľníka, ani seno do kŕmidla. Už nikdy neprivonia k obľúbeným lúčnym kvetom, nezačuje hlas kukučky, nepohladí kôru starého buka na rázcestí. Už nikdy. Opustil nás tak ticho a nepozorovane. Krištof zver nielen rád lovil, ale s láskou a jemu vlastnou oddanosťou sa o ňu aj staral. Poznali sme ho veľmi dobre. Za 22 rokov pôsobenia v našom poľovnom revíri Bukovina sme spoločne strávili mnoho krásnych chvíľ. Mali sme ho radi pre jeho pracovitosť, zodpovednosť, obetavosť aj pre jeho zmysel pre humor.
Vážili sme si ho pre jeho odborné vedomosti a skúsenosti i lásku a nadšenie, s akou dokázal o poľovníctve rozprávať mladším poľovníkom. So zatajeným dychom sme počúvali, keď nám rozprával svoje poľovnícke zážitky. Vždy si na neho spomenieme, keď budeme lesným chodníkom prechádzať popod Krištofov posed, Krištofov soľník, Krištofovu studničku i keď si unavení sadneme na Krištofovu lavičku pred poľovníckou chatou.
Milý Krištof, za posledných 22 rokov sme sa lúčili mnohokrát. Dnes sa však lúčime naposledy. Dovoľ mi preto, aby som ti v mene svojom i v mene všetkých tvojich priateľov poľovníkov, členov PZ Bukovina naposledy za všetko poďakoval a k ucteniu Tvojej pamiatky sa s tebou rozlúčil týmto symbolickým smútočným zálomkom z Tvojho milovaného revíru.
Smútočný prejav pre Janka
Vážená smútiaca rodina, smútiace zhromaždenie, milí priatelia, dnes mi pripadla veľmi ťažká a smutná úloha. Navždy sa rozlúčiť s našim priateľom poľovníkom a symbolicky uzavrieť kapitolu jeho pozemskej púte a jeho života. Janko žil život skromného, ale zásadového muža, manžela, otca, kamaráta a poľovníka.
Bol človekom, ktorého si, chtiac či nechtiac musel každý z nás pustiť do svojho srdca a práve preto nás tak veľmi bolí jeho odchod. Mal nás všetkých rád, takých, akí sme a my sme mali radi jeho. Často krát nám svojou úžasnou povahou vyčaroval na tvári úsmev, nikdy nepovedal, že nám neporadí, nepomôže, alebo niečo neurobí. Janko bol dlhoročným členom Slovenského poľovníckeho zväzu a pre náš okres bol veľkým prínosom. Bol dlhoročnou oporou a osobnosťou slovenského poľovníctva. Mal krásny vzťah k prírode aj k poľovníctvu. Vždy nám vo všetkom pomáhal. Jeho smrť bola nečakaná, rýchla. Nestihli sme sa s ním ani rozlúčiť, nestihli sme mu povedať ako veľmi ho máme radi, ako si ho ceníme a vážime. Bude nám všetkým veľmi chýbať. Jankovou smrťou sa končí život jedného úžasného človeka, manžela, otca, priateľa ale aj poľovníka. Náš život však pokračuje ďalej. Za nás poľovníkov môžem s istotou povedať, že kým budeme žiť, Janko zostane navždy s nami. Zostane v našich milujúcich srdciach a v našich spomienkach.
Vieme, že Janko je teraz na mieste plnom pokoja a lásky. Vieme, že jedného dňa sa znovu stretneme. Napriek tomu bude všetkým členom nášho poľovníckeho združenia veľmi chýbať, rovnako ako aj Vám drahá smútiaca rodina, priatelia, kolegovia a známi. Prosíme vás, aby ste si všetci s úctou spomínali na pekné chvíle strávené s ním a uchovali si tieto spomienky vo svojich srdciach. Pretože neumiera len ten, kto v milujúcich srdciach žije.
Milý Janko, lúčim sa s Tebou v mene všetkých členov našej okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu, Obvodnej poľovníckej komory v Galante i členov dozornej rady.