Voľby do orgánov samosprávy predstavujú kľúčový pilier demokratického riadenia na lokálnej a regionálnej úrovni. Na Slovensku sa konajú v rôznych formátoch, pričom v roku 2022 došlo k významnej zmene spojením komunálnych a župných volieb. Tento prehľad prináša informácie o priebehu, výsledkoch a analýze vybraných volebných procesov, osobitne sa zameriavajúc na voľby do orgánov samosprávnych krajov (VÚC).
Zlúčenie komunálnych a župných volieb v roku 2022
Komunálne a župné voľby do VÚC 2022 na Slovensku boli prvýkrát spojené. Voliči v jeden deň a v jednej volebnej miestnosti v sobotu 29. októbra 2022 volili do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov.
Priebeh a účasť voličov
Online prenos z komunálnych a župných volieb do VÚC 2022 bol ukončený o 20:00. Politológ Michal Cirner z Inštitútu politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove uviedol, že voličstvo neexperimentovalo, ale stavilo na istotu. Podľa neho to boli „voľby kontinuity a spokojnosti voličov s výkonom volených predstaviteľov samosprávy.“ Zmeny nastali len tam, kde aktuálni predsedovia nekandidovali, pričom vo väčších mestách či v krajoch je podľa neho výnimiek málo. Prístup k novým kandidátom označil za konzervatívny a voľby sa podľa neho vyznačovali racionálnym uvážením.
Politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied pre agentúru SITA uviedol, že zlúčenie volieb pomohlo účasti vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov. V prípade komunálnych volieb ale išlo o historicky najnižšiu účasť. Marušiaka prekvapilo i to, s akým náskokom mnohí primátori či župani obhájili svoje pozície, pričom najväčším prekvapením je podľa neho to, že „žiadne veľké prekvapenia sa nekonali.“ Voliči a voličky podľa Marušiaka stavili na istotu. Zároveň skonštatoval, že „možno si niektorí pozreli aj programy, na čo je vlastne VÚC. Z tohto hľadiska sa tu javí pozitívny prínos.“ Účasť v komunálnych voľbách bola najnižšia za posledný čas, čo Cirner pripisuje termínu volieb, kratšiemu času na hlasovanie, informáciám o dlhšom hlasovaní a čakaní voličov pred volebnými miestnosťami, či komplikovanosti spojených volieb. To, že o niekoľko percentuálnych bodov klesla účasť na komunálnych voľbách, je podľa neho možné prisúdiť rôznym faktorom, ktorými sú napríklad počasie alebo termín konania volieb.
Účasť v sobotňajších spojených voľbách do orgánov miest a obcí a orgánov samosprávnych krajov dosiahla v krajských voľbách 43,7 percenta a v komunálnych voľbách 46,2 percenta. Podľa šéfa Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ladislava Orosza dosiahla účasť v krajských voľbách o 14 percent voličov viac ako v predošlých voľbách. V komunálnych voľbách bola účasť o 2,5 percenta nižšia ako pred štyrmi rokmi. Najviac poslancov v zastupiteľstvách samosprávnych krajov predstavujú nezávislí kandidáti, konkrétne 159, čo je takmer 38 percent. V boji o posty starostov a primátorov v rámci komunálnych volieb tiež uspeli nezávislí kandidáti, konkrétne v počte 1349, čo predstavuje 46,5 percenta z takmer 3000 samospráv.
Vyjadrenia politických predstaviteľov
Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini informoval, že v spojených voľbách získala strana Hlas-SD 267 primátorov a starostov a tiež 2068 poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, čím sa stáva víťazom volieb. Vyhlásil, že Hlas ich získal 267, čo po nezávislých starostoch a primátoroch robí zo strany Hlas víťaza týchto volieb s najväčším počtom získaných starostov a primátorov volených pod politickou značkou. Ak sa k tomu pripočítajú ďalšie koalície, v ktorých Hlas podporoval primátorov a starostov, je možné k tomu pripočítať ďalších 375 starostov a primátorov. Spolu teda „na čele slovenských obcí a miest stojí 642 nominantov Hlasu.“
Predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) pogratuloval všetkým zvoleným predsedom VÚC, starostom, primátorom a poslancom jednotlivých zastupiteľstiev. Verí, že „nasledujúce štyri roky budú pre vás úspešné a každému jednému z vás sa podarí naplniť svoje sľuby, kvôli ktorým si vás občania zvolili.“ Zdôraznil, že komunálna a regionálna politika tvorí „jednu z najdôležitejších častí štátu, pretože je najbližšie k ľuďom,“ a napĺňa jednotlivé požiadavky občanov. Predseda parlamentu dodal, že u nich budú mať volení predstavitelia „dvere vždy otvorené a tak ako doteraz, vždy budem stáť na ich strane, teda na strane ľudí a podám im pomocnú ruku.“
Kľúčové výsledky a zmeny v krajoch (2022)
Komunálne a župné voľby do VÚC 2022 na Slovensku ukázali, že väčšina županov ostane po voľbách vo svojich kreslách. Podľa doterajších priebežných neoficiálnych výsledkov hlasovania Štatistického úradu SR, svoju kanceláriu bude musieť opustiť doteraz jediný župan Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica (NEKA), ten neuspel v súboji so svojím vyzývateľom Branislavom Becíkom (Hlas-SD, Sme rodina). Výmena nastane aj v Banskobystrickom kraji, kde doterajšieho predsedu kraja Jána Luntera nahradí jeho syn a doterajší podpredseda Banskobystrického kraja Ondrej Lunter, ktorý po zrátaní 99,34 % okrskov viedol pred Adrianom Polónym o 65-tisíc hlasov, čiže viac ako 32 percentuálnych bodov.
Výsledky v samosprávach v kontexte spojených volieb
- V Liptovskom Mikuláši prebiehal dramatický volebný súboj o primátorskú stoličku medzi úradujúcim primátorom Jánom Blcháčom a Jánom Lacom. Blcháčovi sa podarilo obhájiť primátorskú stoličku len s náskokom 57 hlasov, pričom Ján Laco požiada o prepočítanie hlasov.
- V Prešove zvíťazil nový primátor František Oľha (SaS, Progresívne Slovensko, Spolu, DS, Šanca, ODS - Občianski demokrati Slovenska, Dobrá voľba a umiernení) nad svojim protikandidátom Pavlom Hagyarim s náskokom viac ako 4 000 hlasov. Oľha získal 10 934 hlasov (37,26 percent), kým Hagyari 6 853 (23,35 percent). Nový primátor František Oľha disponuje na základe výsledkov volieb aj najsilnejším poslaneckým zoskupením v 31-člennom mestskom zastupiteľstve Prešova, pričom jeho sedemkoalícia získala osem poslaneckých miest. Rovnaký je aj počet zvolených nezávislých kandidátov. Poslaneckého postu sa pravdepodobne vzdá novozvolený primátor, čím by sa jeho náhradníčkou stala Marta Kollárová.
- Poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič zo strany Sloboda a solidarita (SaS) bude ďalej pokračovať na pozícii poslanca Trnavského samosprávneho kraja (získal 10 082 hlasov, čo bolo najviac zo všetkých kandidátov) a zároveň získal aj mandát obecného poslanca v Šúrovciach (522 hlasov).
- V Malackách dostal dôveru voličov doterajší primátor Juraj Říha (NEKA) so 79,81 percentami hlasov a väčšina mestských poslancov, ktorý poďakoval voličom za silný mandát.
- Novým primátorom Pezinka bude Roman Mács (NEKA) s 50,27 percentami hlasov, ktorý nahradí súčasného primátora Igora Hinika.
- Novým primátorom Senca bude Pavol Kvál (NEKA) s 32,97 percentami, ktorý nahradí súčasného primátora Dušana Badinského.
- V Žiline uspel Peter Fiabáne s nižším volebným ziskom ako pred štyrmi rokmi, ale s mierne vyšším náskokom, a dostal tak príležitosť viesť Žilinu v poradí druhé volebné obdobie. Za najväčšiu výzvu pre najbližšie obdobie označil parkovaciu politiku. Z 25 595 platných hlasov získal Fiabáne (nezávislý) 11 654 hlasov.
- Starostom Rače zostáva Michal Drotován (NEKA) so 68,56 percentami hlasov.
- Svoj post obhájil aj starosta Vajnôr Michal Vlček (NEKA) so 61,10 percentami.
Vyhodnotenie priebehu volieb
Viceprezident Policajného zboru Damián Imre povedal, že „k závažnému narušeniu priebehu volieb nedošlo.“ Polícia v súvislosti s voľbami prijala celkovo 231 podnetov, z toho 60 trestných oznámení, pričom v 25 prípadoch už bolo začaté trestné stíhanie. Podnety sa týkali skutkov volebnej korupcie (53), marenia volieb (40) alebo ohovárania (37). Riaditeľka odboru volieb a referenda rezortu vnútra Eva Chmelová uviedla, že v jednej obci na Slovensku nebolo možné zistiť výsledky volieb a budú sa musieť opakovať, pretože „nesedel počet obálok, ktoré boli prevzaté a tými, ktoré s nachádzali v hlasovacej schránke.“
Výsledok maďarských volieb je dobrá správa pre náš región aj EÚ
Pravidlá volebnej kampane a moratórium
Akákoľvek volebná kampaň ku krajským voľbám je od 7.00 od štvrtka (napr. 7.11.2013) zakázaná. Presne o siedmej ráno začalo platiť predvolebné informačné moratórium. Predvolebné a volebné informačné moratórium trvá až do skončenia hlasovania, do soboty (napr. 9. novembra) do 22.00. V praxi to znamená, že 48 hodín pred začiatkom krajských volieb a v deň volieb je akákoľvek volebná kampaň zakázaná. Pred začiatkom moratória vylepené plagáty môžu ostať, no nesmú k nim pribudnúť nové.
Dodržiavanie zákona v elektronických médiách sleduje Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Licenčná rada spustila špeciálny monitoring zameraný na dodržiavanie pravidiel vysielania počas volebnej kampane. Pri informovaní o voľbách v spravodajských programoch sú vysielatelia povinní poskytovať informácie o všetkých kandidátoch, politických stranách a hnutiach. Spravodajské programy nemôžu byť zamerané v prospech či neprospech týchto subjektov a elektronické médiá o nich musia informovať rovnakým spôsobom. Vysielatelia prostredníctvom internetu a poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (AVMS) politickú reklamu vysielať môžu.
Voľby do orgánov samosprávnych krajov - ich predsedov a poslancov - sa uskutočnia v určený deň (napr. v sobotu 9. novembra) od 7.00 do 22.00. V prípade potreby môžu v obciach začať hlasovať aj skôr. Priebežné výsledky spracovania hlasovania tradične zverejňuje Štatistický úrad (ŠÚ) SR na svojich webstránkach.