Slávnostný prejav je reč pripravená na špeciálnu príležitosť, akou je aj odhalenie sochy alebo pamätníka. Pre úspešnosť celej reči je kľúčový úvod a záver. V úvode by malo byť jasné, o čom bude reč. Autor by mal byť úprimný a do témy vložiť vlastné presvedčenie. Prejav sa štandardne skladá z úvodu, jadra a záveru. Súčasťou je oslovenie a poďakovanie za pozornosť. Zámená ako „vás“ a „vám“ sa píšu s malými začiatočnými písmenami.
Kompozícia slávnostného prejavu
Pre efektívne štruktúrovanie príhovoru je dôležité dodržať overenú kompozičnú štruktúru.
Oslovenie
Pri oslovení volíme formy ako „Vážený pán minister, vážení poslanci!“ alebo „Vážení hostia!“. Treba uviesť viac prítomných podľa pracovnej a spoločenskej hierarchie. V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. Pri „funkčne“ zmiešanej spoločnosti oslovujeme ako prvého najvyššie postaveného človeka. Oslovenie končíme výkričníkom. Pri písaní je vhodné po oslovení vynechať jeden riadok. V prejave je možné oslovovať prítomných aj viackrát, s použitím opakovaných a modifikovaných oslovení (napr. „vážení prítomní, milí zúčastnení“), avšak oslovenie musí byť použité funkčne.
Úvod
Úvod by mal pomenovať udalosť, pre ktorú je prejav určený, objasniť dôvod oslavy a príležitosť, pri ktorej sa prejav koná. Text úvodu môžeme štylizovať napríklad: „Dovoľte mi, aby som... privítal.... Je pre nás veľká česť, že odhalíme sochu Ľ. Štúra....“ V úvode môžeme použiť umelecké a rečnícke prostriedky.
Jadro
Jadro prejavu slúži na analýzu, príjemné životné okamihy a komparáciu. Dôležité je nepreskakovať z jednej veci na druhú, ale postupovať od jednoduchosti k zložitosti. Myšlienku je možné opakovať inými slovami. Používajte trópy a figúry pre názorné vyjadrovanie. Čísla zaokrúhľujeme. Môžeme použiť rečnícku otázku alebo vytýčený vetný člen (napríklad: „Naši spolužiaci, tí sa nikdy nevzdávajú.“). Takisto možno využiť dvojité zápory ako „Nemožno nespomenúť...“.
Záver
Záver môžeme štylizovať ako zhrnutie hlavných myšlienok, výzvu k činnosti, citovanie vhodných veršov, pochvalu poslucháčov (kompliment) alebo vyvolanie smiechu. Nevhodný záver by bol napríklad: „To je asi všetko, čo som chcel povedať, takže môžem prestať.“ Súčasťou dobrého záveru je poďakovanie - rečník musí byť vďačný. Napríklad: „Drahí priatelia, ďakujem vám...“ alebo „Želám vám...“. Na záver je vhodné vysloviť blahoželanie, gratuláciu alebo zopakovanie poďakovania a vyjadrenie úcty.
Špecifiká príhovoru k odhaleniu sochy alebo pamätníka
Príhovor pri odhalení sochy alebo pamätníka má mimoriadny význam. Je to príležitosť nielen vzdať hold, ale aj prehĺbiť kolektívne vedomie o osobnosti alebo udalosti, ktorú pamätník predstavuje. Takýto prejav posilňuje vedomie národnej spolupatričnosti a historickej kontinuity.
Témy a obsah
Pri príhovore k odhaleniu pamätníka je dôležité zdôrazniť:
- Odkaz a význam osobnosti: Predstavenie zosnulého, spomenutie jeho mena a vzťahu k prítomným. Rozprávanie príbehov a spomienok, ktoré najlepšie vystihujú osobnosť zosnulého, jeho životné míľniky, úspechy a vzťahy.
- Úloha pamätníka: Vysvetlenie, prečo je pamätník dôležitý pre komunitu a aký odkaz má niesť budúcim generáciám. Môže byť varovným prstom, mementom alebo symbolom inšpirácie.
- Spoločné úsilie: Uznanie práce a úsilia všetkých, ktorí sa na vzniku pamätníka podieľali (výbory, sponzori, umelci).

Príklad príhovoru k pamätníku holokaustu
V rámci odhalenia pamätníka HOLOKAUST v Parku Ernesta Kleina zaznelo v prejave primátora mesta, že pamätník bude pripomínať nenahraditeľnú stratu, ktorú toto mesto utrpelo v dôsledku šialenej rasovej politiky. Okrem iného odznelo:
„27. januára uplynulo 63 rokov od oslobodenia najväčšieho vyhladzovacieho a koncentračného tábora počas II. svetovej vojny, Osvienčimu. Každých 24 hodín tu bolo zabitých 60 tisíc ľudí. Preto sa Osvienčim stal akýmsi symbolom toho, čo v súčasnosti nazývame holokaust. Aj z nášho mesta boli v júni 1944 vypravené dva vlaky, ktoré viezli do konečnej stanice smrti, Osvienčimu, obyvateľov nášho mesta a jeho okolia, ktorí boli sústredení vo voľakedajšej Grünfeldovej tehelne pri Nitrianskej ceste.
Dnes odhaleným pamätníkom vzdávame úctu našim židovským spoluobčanom a miliónom nevinných ľudí, starých, mladých, mužov, žien a detí, ktorých zavraždili v koncentračných táboroch. Zároveň, pre budúce generácie bude varovným prstom, mementom, aby už nikdy viac nepripustili, aby sa nacistické besnenia zopakovali. Preto treba už od útleho veku deti viesť k tomu, aby bdeli a akékoľvek prejavy intolerancie okamžite odmietali.“
Prohlídka "Plzeň a holocaust" / CZ verze videa
Príhovor pri odhalení pamätnej tabule: Príklad Jánosa Erdélyiho
Myšlienka pripomenúť si významné osobnosti mesta je kľúčová, keďže každé mesto a obec má svoju osobnosť, ktorá ho preslávila. Keď vnímame svoje prostredie cez nejakú pamiatku alebo osobnosť, prostredie začína byť obývané a zapĺňa sa príbehmi, obrazmi a postavami. To nás robí citlivejšími na okolie a angažovanejšími občanmi.
Pri odhalení pamätnej tabule Jánosa Erdélyiho vo Veľkých Kapušanoch, ktorého rodný dom stál v blízkosti rímskokatolíckeho kostola, sa prejavila úcta k tomuto básnikovi, dramatikovi, filozofovi, estetikovi a etnografovi. Organizácia takejto udalosti zahŕňa vytvorenie výboru a získavanie finančných prostriedkov (napr. formou zberných hárkov). Niekedy je potrebné riešiť aj praktické výzvy, ako napríklad zmena umiestnenia tabule z pôvodne plánovaného rodného domu na stenu kostola, čo si vyžaduje flexibilitu a komunikáciu.
Na slávnosti, ktorá sa konala 16. septembra 1894, po oduševnenom príhovore predsedu organizačného výboru Szabóa Endreho, vystúpil vysokoškolský učiteľ Szinyei Gerzson s komplexnou štúdiou, v ktorej Erdélyiho ocenil ako človeka, básnika, spisovateľa a učiteľa. Následne Lévay József predniesol ódu napísanú špeciálne pre túto príležitosť. Takéto prejavy zdôrazňujú prínos osobnosti a jej trvalý vplyv.

Hodnotenie a dôležité aspekty prejavu
Kvalita slávnostného prejavu sa hodnotí podľa viacerých kritérií, ktoré sa delia na vonkajšiu a vnútornú formu.
Kritériá hodnotenia prejavu
- Vonkajšia forma: Zahrňuje celkovú prezentáciu a štruktúru prejavu.
- Vnútorná forma - Obsah: Dodržanie témy, vlastné hodnotenie aktuálnych javov (subjektívno-objektívny prístup: „verím, že... želám... spomínam si... dúfam... prajem... dovoľte mi...“).
- Vnútorná forma - Kompozícia: Uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (výkladový, znaky úvahy) a žánrovej formy, nadväznosť a logickosť textu, členenie textu, správne oslovenie, úvod, jadro a záver.
- Vnútorná forma - Jazyk: Správne využitie slovných druhov pre daný slohový postup (prídavné mená, príslovky, podstatné mená, slovesá), morfosyntaktická správnosť, vyhýbanie sa opakovaniu slov, správny slovosled. Využitie rôznej modality viet (oznamovacie, opytovacie, zvolacie) a rečníckych otázok, ktoré pôsobia na zamyslenie.
- Vnútorná forma - Štýl: Využitie rečníckeho štýlu, emocionálnych prostriedkov, parafrázovanie, citácie, využitie okrídlených výrazov (napr. „Damoklov meč“), aforizmov, subjektívnosť pohľadu a originalita vo vyjadrovaní.
Dobrý príhovor k odhaleniu sochy alebo pamätníka by mal zanechať trvalý dojem a efektívne komunikovať posolstvo, pre ktoré bol pamätník vytvorený, a zároveň spojiť prítomných v spoločnej úcte a zamyslení.