Hillary Diane Rodhamová Clintonová (neprechýlene Hillary Diane Rodham Clinton) je prominentná americká politička, známa svojím rozsiahlym pôsobením vo verejnom živote USA, vrátane úloh prvej dámy, senátorky, ministerky zahraničných vecí a kandidátky na post prezidenta USA. Jej kariéra je poznačená významnými úspechmi, ale aj kontroverziami a intenzívnym verejným dohľadom.
Životopis a raná kariéra
Hillary Diane Rodhamová sa narodila 26. októbra 1947 v Chicagu, Illinois, v Edgewater Hospital, do metodistickej rodiny. Jej otec Hugh Ellsworth Rodham, syn anglického imigranta, vlastnil textilnú fabriku a bol zamestnaný v textilnom priemysle v Scrantone, Pensylvánia. Jej matka, Dorothy Emma Howell Rodham, bola žena v domácnosti. Hillary vyrastala v Park Ridge v Illinois a mala dvoch mladších bratov, Hugha a Tonyho.
Ako dieťa sa zúčastňovala aktivít v kostole a na škole v Park Ridge, venovala sa tenisu, korčuľovaniu, baletu, plávaniu, volejbalu a softbalu, a získala mnoho ocenení. Navštevovala Maine East High School, kde bola triednou prezidentkou, členkou študentskej rady, vyjednávacieho tímu a členkou National Honor Society. Počas posledného roka strednej školy jej bola odovzdaná školská cena za sociálnu vedu. Ako súčasť rodiny konzervatívcov (republikánov) sa v roku 1964 (ako 16-ročná) zapojila do kampane republikánskeho kandidáta na prezidenta Barryho Goldwatera.
V roku 1965 sa Hillary Rodhamová zapísala na Wellesley College, kde začala aktívne pôsobiť v politike, pričom bola prezidentkou Wellesley College Chapter za kolégium republikánov. Počas svojej mladosti bola v roku 1968 silno zasiahnutá smrťou bojovníka za ľudské práva reverenda Dr. Martina Luthera Kinga Jr., s ktorým sa osobne stretla v roku 1962. V roku 1969 začala štúdium práva na Yale Law School, kde pôsobila v školských novinách a pracovala s postihnutými deťmi, pre ktoré získala v roku 1970 grant. Koncom jari roku 1971 sa spoznala so svojím budúcim manželom Billom Clintonom, ktorý tiež študoval na Yale Law School. Počas leta 1971 cestovala do Washingtonu, kde pracovala pre senátora Waltera Mondalesa v oblasti migrácie pracovníkov. Počas leta 1972 pracovala v západných štátoch USA na kampani demokratického prezidentského kandidáta Georga McGoverna. Školu ukončila v roku 1973 ako doktorka práv (Juris Doctor) s titulom J.D. Jej záverečná práca bola o právach detí. Počas postgraduálneho štúdia mala na starosti fond pre deti ako konzultant na Carnegie Council on Children. Pripojila sa ku kampani za odstúpenie prezidenta počas aféry Watergate.
11. októbra 1975 sa Hillary Rodhamová a Bill Clinton zosobášili v meste Fayetteville, Arkansas, pričom si ponechala svoje rodné meno Hillary Rodhamová. Následne sa presťahovali do hlavného mesta štátu Little Rock, kde Bill Clinton prvýkrát kandidoval do Kongresu. V roku 1976 začala pracovať pre firmu Rose Law Firm so špecializáciou na deti. V roku 1978 bol jej manžel Bill Clinton zvolený za guvernéra Arkansasu, čím sa Hillary Clintonová stala prvou dámou Arkansasu a zostala ňou 12 rokov (1979-1981 a 1983-1992). Dňa 27. februára 1980 sa Clintonovcom narodilo ich jediné dieťa, dcéra Chelsea. Súčasne s pozíciou Prvej dámy Arkansasu pokračovala v právnej praxi pre Rose Law Firm. V rokoch 1988 a 1991 ju National Law Journal označil za jednu zo 100 najvplyvnejších právnikov v Amerike.
Pôsobenie v Bielom dome ako prvá dáma USA (1993 - 2001)
Keď Bill Clinton zložil prezidentský sľub v januári 1993, Hillary Rodhamová Clintonová sa stala prvou dámou USA. Bola ňou až do roku 2001. Bola prvou, ktorá mala na tomto poste absolvované postgraduálne štúdium a úspešnú samostatnú kariéru. Bola najaktívnejšou Prvou dámou v histórii Spojených štátov, ako aj významnou osobnosťou s vplyvom na dianie v krajine. Bill Clinton vo svojej volebnej kampani vyhlasoval, že voliči miesto jednej zvolia naraz dve osoby (dvaja za cenu jedného).
Iniciatívy a presadzovanie politiky
V roku 1993 prezident menoval svoju manželku na čelo pracovnej skupiny pre reformu národnej zdravotnej starostlivosti (Task Force on National Health Care Reform). Odporúčania tejto pracovnej skupiny, pomenované "Clintonov plán zdravotnej starostlivosti" (Clinton health care plan) a prezývané jeho oponentmi „Hillarycare“, zlyhal, aj keď obe komory parlamentu mali demokratickú väčšinu, a v septembri 1994 boli zamietnuté. Kritici poukazovali na to, že prvá dáma pôsobí vo verejnej politike, zatiaľ čo priaznivci argumentovali, že Clintonová nie je odlišná od iného poradcu Bieleho domu.
Na konferencii OSN v roku 1995 o ženách, ktorá sa konala v Pekingu, predniesla kontroverznú a vplyvnú reč, že „ľudské práva sú ženské práva a ženské práva sú ľudské práva“. V rokoch 1997 a 1999 hrala veľkú úlohu pri presadzovaní štátneho programu detského zdravotného poistenia, ďalej pri zákone o adopcii a bezpečných rodinách, a zákone o nezávislosti pestúnskej starostlivosti. V roku 1997 iniciovala detské zdravotné poistenie (Children's Health Insurance Program) pre deti, ktorým nemohli rodičia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Taktiež dosiahla zvýšenie príspevkov pre štátne zdravotnícke inštitúcie zaoberajúce sa rakovinou prostaty a detskou astmou. Hillary Clintonová zaštiťovala početné konferencie Bieleho domu, ktoré sa zaoberali detským zdravím, vrátane predčasných pôrodov a školského násilia. Bojovala za celonárodné očkovania detí proti chorobám, informovanosť starších žien o mamografii prsníkov a venovala zvýšenú pozornosť poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a nemocenského poistenia. Spolu s generálnym prokurátorom sa zaslúžila o vytvorenie kancelárie pre násilie na ženách pri ministerstve spravodlivosti. Ako jedna z mála vystupovala proti zlému zaobchádzaniu so ženami v Afganistane a proti vládnucemu hnutiu Taliban.
Kontroverzie počas pôsobenia prvej dámy
Clintonová bola prvou prvou dámou, ktorá bola predvolaná vypovedať pred federálnu porotu, keď mala v januári 1996 vysvetliť pomery okolo dokumentov týkajúcich sa právnej firmy Rose Law, pre ktorú pracovala, v súvislosti s aférou Whitewater. Nebola však obvinená z trestného činu. Počas jej pôsobenia bola objektom oficiálneho vyšetrovania v súvislosti so smrťou poradcu Vince Fostera v cestovnej kancelárii Bieleho domu (Prípad White House Travel Office).
Senátorka za štát New York (2001 - 2009)
Keď sa v novembri 1998 uvoľnil post senátora za štát New York, viacerí prominenti demokratickej strany naliehali na Hillary Clintonovú, aby sa oň uchádzala v senátnych voľbách v roku 2000. Keď sa rozhodla kandidovať, jej manžel kúpil dom v Chappaqua, severne od New York City. Tak sa stala prvou prvou dámou USA, ktorá kandidovala do senátnych volieb. Clintonová bola obvinená oponentmi, že nikdy nebývala v štáte New York. Ako odpoveď začala Hillary Clintonová kampaň (listening tour), počas ktorej navštívila niekoľko miest v štáte a zamerala sa na tradične prorepublikánske oblasti. Clintonová nakoniec voľby 7. novembra 2000 vyhrala, so 55 % hlasov oproti Laziovým 43 %.
Inaugurovaná bola 3. januára 2001 ako prvá prvá dáma vo verejnej funkcii a prvá žena - senátorka za štát New York. V senáte zasadala v piatich výboroch a troch podvýboroch zameraných na životné prostredie, ako napríklad čistý vzduch, jadrová bezpečnosť, voda, lesy a pod. Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 hlasovala za schválenie vojny v Afganistane a tiež hlasovala za rezolúciu v Iraku (hlasovanie neskôr oľutovala). Hrala významnú úlohu pri vyšetrovaní zdravotných problémov, ktorým čelili záchranári zasahujúci počas útokov. Hlasovala proti Bushovmu znižovaniu daní. V roku 2006 bola znovu zvolená do senátu.
Ministerka zahraničných vecí USA (2009 - 2013)
20. januára 2007 Hillary Clintonová oficiálne oznámila, že sa bude uchádzať o kandidatúru na prezidentku USA vo voľbách v roku 2008. Hoci nezískala nomináciu, 20. januára 2009 sa stala 67. ministerkou zahraničných vecí USA vo vláde nového prezidenta Baracka Obamu, ktorého bola najväčšou súperkou v primárnych voľbách Demokratickej strany. Na tomto poste pôsobila od roku 2009 do roku 2013.
Ako ministerka zahraničných vecí Clintonová reagovala na Arabskú jar, počas ktorej obhajovala americkú vojenskú intervenciu v Líbyi. Pomohla organizovať diplomatickú izoláciu a medzinárodné sankcie proti Iránu v snahe vynútiť si zrušenie vojenského jadrového programu tejto krajiny, čo nakoniec viedlo k dohode Nadnárodného spoločného komplexného akčného plánu (Joint Comprehensive Plan of Action) z roku 2015.
Na jeseň 2012 utrpela otras mozgu a začala mať aj ďalšie zdravotné problémy v dôsledku vyčerpania a náročného pracovného zaťaženia. Pripustila, že pomýšľa verejnú kariéru ukončiť. Dňa 30. decembra 2012 bola hospitalizovaná v nemocnici kvôli trombóze (krvné zrazeniny v mozgu), následku otrasu mozgu. Na začiatku druhého volebného obdobia Obamovho kabinetu ju 1. februára 2013 nahradil John Kerry.
Prezidentské kampane
Kandidatúra 2008
Hillary Rodhamová Clintonová, podporovaná manželom, kandidovala vo voľbách za demokratickú stranu proti Barackovi Obamovi a ďalším kandidátom. Súboj bol najdrahší v histórii strany. Nakoniec Hillary nedokázala zvíťaziť v demokratických primárkach a víťazom sa stal Barack Obama, ktorý sa tak v prezidentských voľbách v roku 2008 stal oficiálnym nominantom Demokratickej strany. Hillary sa v prezidentských voľbách postavila za svojho protikandidáta z demokratických primárnych volieb, dokonca Baracka Obamu podporil aj manžel Hillary, bývalý prezident USA Bill Clinton.
Kandidatúra 2016
Clintonová dostala najviac hlasov a primárnych delegátov v Demokratických primárkach volieb prezidenta USA 2016. 28. júla 2016 formálne akceptovala nomináciu na post prezidenta Spojených štátov. Stala sa prvou ženou, ktorá bola na túto funkciu nominovaná americkou politickou stranou. Ako súčasť svojej platformy 2016 zdôrazňovala zvýšenie príjmov, zlepšenie zákona o cenovo dostupnú starostlivosť, reformu financovania volebných kampaní a Wall Street.
Televízne debaty
Prvý televízny duel kandidátov na prezidenta USA mohlo sledovať rekordných 100 miliónov Američanov. Krátko po začiatku debaty sa Hillary Clintonová a Donald Trump pustili do vzájomnej konfrontácie. Podľa rýchleho prieskumu televíznej stanice CNN v prvej televíznej debate zvíťazila demokratická kandidátka Hillary Clintonová, o jej víťazstve bolo presvedčených 62 percent opýtaných. Clintonová začala s vyhlásením: „Chcem, aby sme investovali do budúcnosti,“ a zamerala sa na podporu malých podnikateľov. Trump upozornil na to, že Clintonová je v politike už 30 rokov a nezaujímala sa o vytváranie nových pracovných miest, na čo Clintonová s úsmevom reagovala, že „muž v 90-tych rokoch odviedol celkom dobrú prácu pri vytváraní pracovných miest.“
Clintonová, oslovujúca Trumpa familiárne „Donald“, prešla ku konfrontácii s jeho biznis praktikami, pričom upozornila, že „za Trumpom sú tisícky ľudí, ktorí od neho nedostali zaplatené,“ a že „Trump viackrát skrachoval.“ Trump sa bránil, že iba využil platné zákony. Na otázku o zverejnení daňového priznania, Trump uviedol, že je pod auditom a priznanie zverejní, keď audit skončí. Clintonová na to povedala: „Možno je to niečo hrozné, čo sa pred nami snaží skryť. Nikdy tie priznania nezverejní, pretože niečo skrýva.“
Na kritiku Donalda Trumpa o jej príprave na debatu Clintonová reagovala: „Donald ma práve kritizoval za to, že som sa pripravovala na túto debatu. Áno, je to tak. A viete, na čo ešte som sa pripravovala? Na to, že budem prezidentkou.“ Obaja kandidáti sa však zhodli napríklad na tom, že jednou z najväčších hrozieb súčasnosti sú jadrové zbrane.
TRUMP vs. HILLARY: Najväčšie momenty debaty a porážky!
Reakcia na prehru
Po prezidentských voľbách v roku 2016, ktoré vyhral Donald Trump, sa neúspešná kandidátka Hillary Clintonová po týždni ukázala na verejnosti. V stredu 16. novembra 2016 prvýkrát prehovorila o svojom sklamaní z výsledkov a uznala porážku. Jej emotívny prejav na dobročinnom zhromaždení vo Washingtone ukázal značne zostarnutú a strhanú Hillary, ktorá sa priznala, že už nikdy nechcela vyjsť z domu. Vo svojej reči apelovala na občanov: „Amerika stojí za to. Naše deti stoja za to. Verte v našu krajinu, bojujte za naše hodnoty a nikdy sa nevzdávajte. Je vecou každého z nás, aby Amerika bola lepšia, silnejšia a spravodlivejšia.“ Priznala, že ju výsledky sklamali tak veľmi, že „v minulom týždni boli chvíle, keď som sa chcela schúliť s dobrou knihou alebo byť so svojimi psami a už nikdy neopustiť dom.“
Odborníčka na komunikáciu Eva Martinovičová k jej vzhľadu poznamenala: „Na jej tvári môžeme vidieť sklamanie. Kruhy pod očami, vráskavé čelo a prepadnuté líca hovoria o prebdených nociach aj o smútku.“
Kontroverzie a aktuálne výzvy
Vzťahy s Jeffreyom Epsteinom
Bývalá americká prvá dáma a ministerka zahraničia Hillary Clintonová chce v Kongrese vypovedať verejne o vzťahoch so sexuálnym delinkventom a finančníkom Jeffreyom Epsteinom. Clintonovci sa pôvodne vyjadreniu pred vyšetrovacím výborom Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni, vyhýbali, no hrozil im za to postih. Neskôr uviedli, že nakoniec pred výborom vystúpia. Republikánsky politik chce, aby sa vystúpenie Clintonovej uskutočňovalo za zatvorenými dverami. Clintonová na sociálnej sieti X odkázala: "Rád hovoríte o transparentnosti. Nie je nič transparentnejšie ako verejné vypočutie so zapnutými kamerami." Clintonovci opakovane tvrdia, že nemajú žiadne informácie relevantné pre vyšetrovanie Epsteinovho prípadu. Epstein čelil pred svojou smrťou obvineniu, že viedol rozsiahlu prostitučnú sieť s maloletými dievčatami.
Útok v Benghází (2012)
Útok na americkú ambasádu v Benghází v Líbyi v roku 2012, pri ktorom zahynul ambasádor Spojených štátov a traja diplomati, sa stal významnou kontroverziou. Biely dom najskôr opísal atak ako spontánne vypuknuté násilie po protestoch proti anti-islamskému videu. Neskôr však vyplávali informácie, podľa ktorých vtedajšia ministerka zahraničných vecí Clintonová odmietla pár týždňov pred útokom sprísniť bezpečnostné opatrenia na ambasáde. To je podľa federálnych zákonov možné iba v prípadoch núdze.
Financovanie kampaní a nadácia Clintonovcov
Politickí rivali na čele s Berniem Sandersom tlačili na Hillary Clintonovú, aby zverejnila prepisy platených prejavov, ktoré si objednali banky ako napríklad Goldman Sachs. Denník Washington Post v minulosti napísal, že od roku 2001 sa nadácii Clintonovcov podarilo vyzbierať od darcov približne dve miliardy dolárov. Ide o peniaze, ktoré im nešli do vrecka, ale nadácia Clintonovcov podporuje veľké rozvojové projekty po celom svete. Konzervatívnejšie naladený denník Wall Street Journal uviedol, že nadácia získala milióny od zahraničných vlád, vrátane Kataru, Spojených arabských emirátov či Saudskej Arábie.
Škandály počas primárok
Stále tiež doznieva škandál z primárok v Arizone. Množstvo voličov, ktorí podporujú Bernieho Sandersa a pôvodne boli registrovaní ako demokrati, tvrdia, že ich status im bol nevedomky zmenený na nezávislých a kvôli tomu nemohli hlasovať. Ak navyše chceli priaznivci demokratov odhlasovať, museli si na rôznych miestach počkať aj štyri až päť hodín, za čo mohlo zníženie počtu volebných miestností. Prípad, ktorý stál hlavu jedného zo šéfov Bieleho domu Craiga Livingstona, sa udial v júni 1996. Ako vysvitlo počas vyšetrovania, Livingstone bol navyše nedostatočne kvalifikovaný na vykonávanie svojej funkcie.
Finančné pozadie a majetok
Peniaze nie sú pre Hillary Clintonovú problém, avšak práve to môže byť nepríjemné pre jej predpokladanú prezidentskú kampaň. Politológ James Boys z Richmondovej univerzity v Londýne vysvetlil: "Je jasné, že pre Hillary Clintonovú budú peniaze veľkou výzvou v snahe stať sa prezidentkou. Väčšina kandidátov neľahko získava dostatok financií na kampaň. Problém pre Hillary je však v tom, že sa zdá, že má až príliš veľa peňazí."
Clintonovci určite neboli veľmi bohatí predtým, ako sa Bill stal prezidentom. Po jeho odchode z funkcie v roku 2001, keď Clintonová vyhlásila, že v tom čase boli na mizine, následne svoje vyjadrenie korigovala. Nie je presne známe, aký majetok má Hillary Clintonová. Washington Post ho odhadol na päť až 25 miliónov dolárov. Noviny uviedli: "Koľko to v skutočnosti je, zistíme, až keď sa rozhodne kandidovať za prezidentku."
tags: #prihovor #hillary #clintonovej