Príhovory duchovných v médiách, najmä vo verejnoprávnom Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS), sú dlhodobo súčasťou verejného diskurzu. Zaznievajú v rôznych formách, od homílií a kázní až po zamyslenia či diskusie. Tieto vystúpenia majú potenciál osloviť široké publikum a formovať názory, no zároveň môžu vyvolať kontroverzie a otázky týkajúce sa hraníc slobody prejavu, legislatívy a etiky mediálneho vysielania. História a význam takýchto príhovorov na Slovensku je pestrá a zahŕňa prípady, ktoré vzbudili značnú spoločenskú a mediálnu pozornosť.
Kontroverzie a legislatívny rámec príhovorov v RTVS
Vysielanie náboženských programov a príhovorov v RTVS bolo v minulosti predmetom viacerých diskusií a sporov, ktoré poukázali na citlivosť tohto obsahu.
Prípad homílie Rastislava Baku v Rádiu Regina
Dňa 30. januára 2015 sa medializoval prepis a preklad homílie v gréckokatolíckom chráme v Prešove na sídlisku Sekčov, ktorá nebola odvysielaná v národnostnom vysielaní Rádia Regina. Hovorca Prešovskej archieparchie Ľubomír Petrík uviedol, že medializovaný prepis nebol presný, ale bol vytrhnutý z kontextu, pričom v ňom chýbali vety a slová a nebola to celá homília. Podľa Petríka, interpretácie niektorých novinárov boli nielen zavádzajúce, ale aj nepravdivé a účelovo manipulované. Zároveň upozornil, že RTVS Prešovskej archieparchii stále neposkytla nahrávku liturgie s homíliou, ktoré boli nahrávané RTVS 14. januára 2015 a neodvysielané v nedeľu 18. januára 2015.
Petrík zdôraznil, že homília zaznela v rusínskom jazyku a jej prepis do slovenského jazyka v médiách nebol presný. Grékokatolícka cirkev si želala ozrejmiť fakty, ktoré odzneli v kázni kňaza Rastislava Baku.
Obsah homílie a dôvody nevysielania
Kňaz Rastislav Baka sa vo svojej kázni venoval viacerým citlivým témam. Použil príklad z médií o Irine Bergsetovej a tlmočil jej slová o rodinách, ktoré kričia: „Na zapadi nam ukrali diti, pozerajte na naše nešťasťa a poučte sa. Zobuďte sa, zastavte mor treťoho tisicroča. Postavte želiznu oponu takej tolerancii a prekručovaňu. Vytlačte totu špinu za hranici štátu.“ Podľa cirkvi hovoril o skúsenosti ženy, ktorá morom nazvala skutočnosť, že jej vzali deti. Kňaz upozornil na nevyváženosť práv biologických rodičov oproti právam menšinových skupín a odobratie detí označil slovami Iriny Bergsetovej za zvrátený život. Hovorca Petrík vyhlásil, že nazvať bezdôvodné odoberanie detí špinou, ktorá patrí za hranice štátu, nie je žiadnou nenávisťou, ale obranou práv rodičov a práv detí.
Ďalej kňaz položil otázku, ako je to na Slovensku, a ponúkol ako odpoveď medializovanú správu o tom, čo sa stalo na základnej škole v Košiciach. Spomenul košický prípad ukazovania sexuálnych polôh žiakmi základnej školy, pričom spochybnil tvrdenia, že táto informácia sa ukázala ako nepravdivá, keďže na to neexistovali dôkazy a prípad nebol uzavretý. Rastislav Baka sa tiež vyjadril k výchove: „Aj v rozpravkoch sa to už minit: Už sa princ zaľubit do kráľa, ne do princeznej, a princezna snivat o svaďbi s kraľovnou, a ne s princom.“ Poukázal na reálny prípad Parkerovcov z USA, ktorých deti boli napriek nesúhlasu rodičov podrobené výchove, ktorá mala ukazovať homosexuálne vzťahy a bozk princa s princom v knižke pre deti, ktorá vyšla aj v Čechách.
Nedeľné obrady v rusínčine boli nahrávané v predstihu. V kázni odznela podľa gréckokatolíckej cirkvi podpora rodinných hodnôt a referenda o rodine. RTVS sa ju však rozhodla zostrihať a následne neodvysielať, pretože podľa nej nešlo o obsah, ktorý by hovoril o hodnotách, ale táto časť homílie bola v rozpore s platnou legislatívou. Podľa názoru RTVS hraničila s tzv. „hate speech“ a porušovaním slovenskej a medzinárodnej legislatívy. O svojom zámere informovala správcu gréckokatolíckej farnosti Povýšenia Sv. Kríža v Prešove - Sekčove Rastislava Baku.
Súdny spor biskupa Viliama Judáka s RTVS
Ďalším významným prípadom, ktorý poukázal na problematiku mediálneho zobrazenia duchovných, bol súdny spor medzi nitrianskym biskupom Viliamom Judákom a RTVS. RTVS sa chcela odvolať voči rozhodnutiu súdu, ktorý jej nariadil odvysielať ospravedlnenie v relácii Reportéri. Prípad sa týkal reportáže Pavla Fejéra z mája 2015, nazvanej „V mene otca“, ktorá sa venovala zneužitiu 11-ročnej školáčky kňazom v Nevidzanoch. Biskup Viliam Judák podal žalobu na RTVS v júni 2016, tvrdiac, že v reportáži zaznela nepravda.
Biskupovi prekážal komentár P. Fejéra, v ktorom uviedol, že V. Judák už v minulosti vedel o inom prípade, kedy farár Pavol Kobida zneužíval maloleté dievča. Podľa príspevku biskup kňaza nepotrestal, ale presunul ho do Nevidzian, kde svoj čin opäť zopakoval. Súd v prípade rozhodol koncom septembra, pričom nariadil RTVS odvysielať ospravedlnenie. Verejnoprávny vysielateľ však odmietol zaradiť ospravedlnenie a mienil sa voči rozsudku odvolať. Nitriansky súd v januári 2015 udelil farárovi Pavlovi Kobidovi trojročný podmienečný trest.
Dopady a spoločenský význam verejných vystúpení farárov
Verejné vystúpenia farárov, či už priamo v RTVS alebo iných médiách, môžu mať zásadný dopad nielen na cirkevné spoločenstvá, ale aj na širšiu spoločnosť a vnímanie cirkvi.
Prípad farára Jakuba Pavlúsa a mediálna pozornosť
Tady nejsme v armádě. Hašek o válce Pavla s Babišem
Prípad farára Jakuba Pavlúsa, ktorý sa zastal homosexuálnych manželstiev a stal sa pre evanjelickú cirkev na Slovensku „nepohodlným“, vyvolal v lete mediálnu vlnu. Jeho príbeh zaplnil slovenské médiá, ktoré sledovali jeho odchod do Českej republiky, kde našiel azyl v Českobratskej cirkvi evanjelickej. Pavlús, ktorý v Turanoch pôsobil pred príchodom do Česka, v Luhačoviciach, Uherskom Hradišti a Uherskom Brode vedie bohoslužby v omnoho komornejšej atmosfére, no nezmenil svoj postoj.
Pavlúsove kázne často zaznievajú v kombinácii slovenčiny a češtiny, keďže sa v Česku snaží komunikovať s veriacimi, ktorí slovenčine dobre rozumejú. Vo svojich príhovoroch často poukazuje na aktuálne spoločenské otázky. V evanjelickej cirkvi v Česku je k otázke partnerstiev osôb rovnakého pohlavia liberálnejší prístup a farár k takýmto zväzkom môže mať otvorený názor. Pavlús zdôraznil, že ani dnes by nezmenil svoj postoj a neľutuje svoje konanie, pretože „sú veci, na ktorých záleží a ľudské práva sú jednou z nich“. Cítil krivdu, najmä vzhľadom na sťahovanie s malými deťmi. Jeho skúsenosť v Česku sa líši od tej na Slovensku, keďže tam sa k cirkvi hlásia najmä ľudia s osobnejším vzťahom a kňaz nie je zahltený administratívnou prácou. Reakcie verejnosti na jeho mediálnu výpoveď boli síce očakávateľné, ale prekvapil ho počet ľudí, ktorí sa za neho postavili. Od biskupov síce nečakal ústupky, no sklamala ho odpoveď zboru biskupov na otvorený list od pedagógov a doktorandov Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola plná osobných útokov.
Iné verejné a mediálne príhovory duchovných
Okrem kontroverzných prípadov sa v RTVS a iných médiách pravidelne objavujú aj príhovory duchovných, ktoré sú súčasťou bežného náboženského vysielania a majú skôr informačný alebo duchovný charakter.
- Historický vstup Mgr. Rastislava Stančeka, PhD.: Dňa 23. októbra 2022 bol na slávnostných službách Božích vysielaných RTVS z Prešova pri príležitosti 100. výročia ECAV na Slovensku odvysielaný historický vstup Mgr. Rastislava Stančeka, PhD., farára a historika. Tieto vystúpenia prispievajú k pripomínaniu cirkevných dejín a ich významu v slovenskej spoločnosti.
- Otec Ján Sabol ml.: Ako miestny správca farnosti, o. Ján Sabol ml. privítal eparchu Petra Rusnáka vo Zvolene a vyjadril radosť nad návštevou, ktorá sprítomňuje spoločenstvo modlitby a lásky zvolenskej farnosti s jej biskupom.
- Otec Ján Kovaľ: Poukázal na dôležitosť zoznámenia sa so svätým Jánom a vysvetlil význam jeho titulu „Teológ“ (csl. Bohoslov), zdôrazňujúc Jánovo definovanie Boha ako lásky. Svoj príhovor zakončil odkazom svätého apoštola Jána poukazujúcim na slová Krista: „Milujte sa tak, ako som ja miloval vás“ a slovami svätého Jána: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“