Každý z nás sa vo svojom živote stretol s chvíľou, kedy si prial, aby sa mu darilo lepšie. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam. Kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske, vyslovujeme počas sviatočných príležitostí ako sú narodeniny, meniny, svadby a pod. V minulosti častejšie ako dnes, sa i dôležité práce nezaobišli bez požehnania a priania jej zdarného priebehu.
Krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš a určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia.
Pôvod a funkcia vinšov
Vinše majú najčastejšie veršovanú formu. Počas obchôdzok skupiny vinšovníkov, napríklad pri koledovaní v dedinách z domu do domu, mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominoval v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany, vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch. Tieto praktiky sa vykonávali predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i v jarnom období. Postupne obchôdzky nadobudli aj zábavnú podobu s humornými prvkami.
V niektorých prípadoch obsahovali prvky lokálnej etikety a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali. Zvyčajne pozostávali z troch častí: oslovenia domácich, samotného veršovaného textu a u detí, mládeže a služobníctva i z požiadania odmeny. Zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam.
Vianočné vinšovanie a koledovanie
Pojmy ako „koledovanie“, „koleda“, „koľada“, hoci boli v minulosti zakazované, sa našťastie zachovali a svojím posolstvom tešia aj súčasné vianočné sviatky. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam. Verilo sa i v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli často mladí, zdraví a čisto oblečení chlapci. V prípade, že chodili koledovať obecní sluhovia, vyplácala sa im za ich služby časť vopred dohodnutej mzdy.
Archaické podoby vinšov vychádzali z metaforického vyjadrenia želania, napríklad: „Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!“ V minulosti sa vinš považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Po jeho prednesení chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl.
Konkrétne vianočné vinše a tradície podľa dní
- Týždeň pred Vianocami: S vinšom prichádzali deti roznášajúce vianočné oblátky, ktoré v dedine piekol obyčajne „rechtor“ alebo „kántor“. Typickým príkladom je vinš z Oravskej Jasenice: „Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“
- Predvečer svätého Tomáša (21. december): Po dedinách chodili vinšovať dievčatá popod okná mládencom. Príklad z Párnice: „Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“
- Štedrý deň (24. december): Gazdiné piekli kysnuté koláče, ktoré slúžili aj ako výslužka pre malých vinšovníkov. Malí chlapci, ktorí pracovali počas roka ako pastieri, prinášali tzv. „polazníky“ alebo „boženíky“. Išlo o konáriky (vŕba, breza) zviazané spolu s obilím (ovos), ktoré gazda položil do kúta izby alebo na povalu. Nasledujúcu jar nimi pošibával dobytok počas prvého výhonu z maštalí. Čerstvo upečené pečivo bolo odmenou za vinš a poďakovaním gazdu za pastierove služby.
Príklady vinšov zo Štedrého dňa:
- „Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
- „Vinšujem Vám šťastlivé sviatky, aby vám Pán Boh dal šťastia, zdravia a hodného božského požehnania, na dietkach radosti, na poli hojnosti, na statku brzosti.“
- „Nesiem vám tu polazník, Kristu Pána radostník, aby ste boli zdraví a veselí, ako v nebi anjeli.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus!“ (Horná Lehota)
- „Vinšujem vám veselé Vianoce, nech sa vám stromček trbliece, aby ste zdraví boli, aby ste mali v maštali pekné voly, koľko máte v šuflíku lyžičiek, toľko gazdinka, aby ste mali v maštali telíčiek, koľko máte v plote kolov, toľko gazdičko, aby ste mali na dvore volov a koľko máte kolo stola reťazí, aby ste mali toľko doma peňazí.“ (Párnica)
Po Štedrej večeri sa dedinou rozliehal spev mladých ľudí. V niektorých oravských lokalitách bolo zaužívané spievanie vianočných piesní mládencov pod oknami dievčat a na Nový rok zase opačne, dievky chodili spievať pod okná mládencom.
Príklady mládeneckých a dievčenských vinšov
- Mládenci dievčatám: „Na vašom stole kvitla ruža, vašej Aničke dobrého muža, nie tak krásnieho, ako dobrieho, to vám vinšujem zo srdca svého.“ (Párnica)
- „V tomto domčeku švárna dievčina, nech nám naleje zo stola vína. Možná vy mamka perín nemáte, keď vi tie dievky nevydávate. A keď nemáte to požičajte, a staré dievky nenechávajte. Na vašom stole vykvitla ruža, tím vašim dievkam pekného muža. Nie tak pekného, ako dobrého, mi jej prajeme, srdca celého. Srdca celého, celej dušičky, by sa dostala dobrej mamičky. Dobrej mamičky, dobrého otca, by sa vydala len za Polhorca.“ (Oravská Polhora)
- Alebo: „Do toho domu, sviňacú nohu. Tomu mládencu, bohatú ženu. A v tomto dome, švárna dievčina, keby nám dali za pohár vína. Dal by jej Pán Boh dobrého muža, ej Miša, Miša alebo Ondriša.“ (Zábiedovo)
Božie narodenie a Svätý Štefan
- Božie narodenie (25. december): Ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Gazda alebo niektoré z detí sa ponáhľali k studni po vodu, ktorú nalial do „lavóra“ (nádoby) a vložil do nej mince. Najskôr pofŕkal vodou všetky kúty a nakoniec trikrát zopakoval vinš: „Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“ Potom zakričal: „Vstávajte a raňajky dávajte.“
- Alebo: „Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň.“
- V tomto obrade sa symbolicky postupne opláchli všetci členovia rodiny. Dievčatá zase vinšovali: „A já malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte.“ (Párnica)
- „Ja som malý neveličký, pýtam sebe do kapsičky. Kus koláča, kus kabáča, donesiem vám ráno vtáča, ak sa vám to nezvidí, donesiem vám hlavu z ryby.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus.“ (Dlhá nad Oravou)
- Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana (26. december): Nálada bola uvoľnenejšia a do príbytkov s vinšami vstupovali obyčajne príbuzní. Obsah často prispôsobili konkrétnej rodine.
- Príklad vinšu na Svätého Štefana: „Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen“ „Pochválen buď Ježiš Kristus.“
Nový rok a ďalšie sviatky
- Nový rok (1. január): Začínal opäť vinšami, ktoré do domácností „prinášali“ malí chlapci.
- „Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá“.
- Alebo: „Vinšujem vám na tento nový rok: na šťastie, na zdravie, na hojné božie požehnanie. V stodole hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe mier ducha svätého i do srdca vašeho, aby ste boli takí zdraví, ako anjeli v nebi.“
- „Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, pri jasenskej škole, hneď som pri kostole, tam ma ľudia znajú, peniažtek mi dajú. Sláva je veliká, na stole jablká, dajte mi zo dve, aj to bude dobre.“
- „Vinšujem smele všetkým vesele, sedliakom vrece plné na plece, pastierom kaše a kravám paše, sviniam žaludí, nech tučné budú.“
- „Vinšu, vinšu, ale neviem inšu, ja vinšovať neprestanem, kým korunku nedostanem. Poslúchajte málo, čo sa ešte stalo. Stala sa novina, veľmi neslýchaná, že Panna Mária synka porodila. Do jasličiek vložila, prišli pastuškovia, pekne ho vítali. Vitaj Ježiško malý, sme ťa od dávna čakali.“ (Oravská Jesenica)
- „Za kolende džinkujime, ščenšče zdravje vinsujime, abi šče nam zdrovi bili a na rok še polepsili. Dže je Jezus i Marijo, tam še šecko zle pomijo. Pomiji žle na dobre nastavajo roki šťodre.“ (Oravská Polhora)
- Alebo: „Vinsujem vam vins, mate f pjecu mis. A na pjecu kohuta, mate chlopca (ďiefca) huncuta.“
- Kňazská koleda: V prvých dňoch nového roka chodili „po koľade“ farár, kostolník, rechtor (kantor) a miništranti. Kňaz posväcoval domácnosti, prial rodinám požehnané vianočné sviatky, dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus požehnávaj tento dom). V minulosti pri tejto príležitosti odovzdávali veriaci kňazovi tzv. „zvôsyp“, niektoré dopestované plodiny (ovos, jačmeň, žito).
- Betlehemci: Veľkým zážitkom bol príchod betlehemcov. Chlapci - koledníci niesli so sebou prenosný vyrezávaný betlehem. Boli oblečení ako valasi, mali súkenné nohavice, plátenné košele so širokými rukávmi, naopak prevrátené kožuchy a na hlavách plstené klobúky. Známe postavy ako Fedor, Stacho, bača, anjel nesúci betlehem a Kubo prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista. Texty hry sa učili počas adventu a spájali sa so spevom a tancom. Na záver spievali koledy a prednášali vinše. Koledníkov gazdiné odmenili koláčom, ovocím a neskôr aj drobným peniazom.
- Traja králi (Zjavenie Pána): Navštevovali domácnosti za účelom vinšovania chlapci - Traja králi, oblečení v dlhých bielych plátenných košeliach. Na hlavách mali papierové čapice „čákoli“ valcovitého tvaru ozdobené hviezdičkami, kolieskami a pod. V rukách niesli hviezdu zhotovenú zo staniolu a „ozembuchy“ (palice s plechovými plieškami a krúžkami), ktorými udierali o zem, čím oznamovali svoj príchod. Za vystúpenie dostali zrno (ovos, jačmeň), zemiaky a neskôr aj peniaze.
Príklad vinša od Traja kráľov:
„My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša, my sme hviezdu uvideli, pri tom božskom narodení. S pánom Bohom ostávajte a dobre sa tu mávajte.“
Súčasnosť a regionalita vinšov
Zimné dni aj vďaka vinšom a malým vinšovníkom nadobúdali čarovnú atmosféru, ktorá v ľuďoch zanechávala nezabudnuteľné zážitky na celé roky.
Na východe Slovenska, napríklad v regióne Šariša, chodili na Vianoce s vinšami výlučne chlapci a mládenci. Navštevovali všetky gazdovstvá na prvý a druhý sviatok vianočný. Mládenci chodili s Betlehemom, vinšovali dobrú úrodu tradične spojenú s hojnosťou statku a priali ľuďom zdravie. Tieto priania boli zväčša upravené do jednoduchých rýmovačiek, vychádzajúc z betlehemských reálií o zvestovaní dobrej noviny.
Masky z dedín sa postupne vo väčšine prípadov vytratili, ale niekde si tieto tradície ešte udržali. Napriek tomu sa chodí vinšovať v civilnom oblečení, ale sú dediny, kde využívajú kroje. Vinšovačky sa premietli aj do programov mnohých folklórnych skupín a súborov na východe Slovenska.
V goralskej oblasti Horného Spiša sa dochovali vianočné vinše v typickom goralskom nárečí, podobne ako je tomu doteraz v rázovitej obci Lendak. Z Horného Zemplína je typický vinš: „Vinčuem vám vinčujem na tote švjatočki, ščejsce, zdrave, bošske požehnanne. Žebi sce žili, palenku pili a žeby sce še nigda nevadzili.“
Zvyk chodenia po domoch a vinšovania na Vianoce prežíva aj na južnom Zemplíne. Napríklad v obci Slivník v okrese Trebišov si stále chodievajú na Vianoce susedia želať všetko dobré. Je to príležitosť na návštevu, porozprávanie sa, aj vypitie pohárika na zdravie.
V súčasnosti sa novoročné priania často posielajú formou SMS alebo cez sociálne siete. Mnohé z nich sú krátke, humorné a prispôsobené modernej dobe, často s odkazmi na technológie a súčasné trendy. Aj keď sa formy menia, podstata tradície - želanie šťastia, zdravia a pohody do nového roka - pretrváva.
V starej Bratislave mali novoročné priania, v porovnaní so súčasnosťou, výrazne duchovnejší charakter a išlo o istú formu úcty. V Archíve mesta Bratislavy sú uchované napríklad novoročné vinše kominárov či mestských strážnikov. Medzi najstaršie patrí novoročné prianie od bratislavského evanjelického organistu z roku 1765, ktoré bolo skôr zamerané na duchovný charakter.