Pápež Benedikt XVI. počas svojho pontifikátu pravidelne predniesol príhovory pred nedeľnou mariánskou modlitbou Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Tieto príhovory sa venovali rôznym témam, od misijnej činnosti a odkazu svätých až po otázky viery, rozumu a nádeje na večný život, často s odkazmi na biblické texty, vrátane Listov Solúnčanom.
Svetový deň misií (22. október 2006)
V nedeľu 22. októbra napoludnie sa Svätý Otec Benedikt XVI. spolu s veriacimi, zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. V príhovore pred ňou pripomenul, že slávime 80. svetový deň misií, ktorý zaviedol pápež Pius XI., čím dal silný misijný impulz ad gentes. Z jeho podnetu sa v Jubilejnom roku 1925 uskutočnila aj veľká výstava, z ktorej sa stala dodnes aktuálna etnologicko-misionárska kolekcia Vatikánskych múzeí.
Láska ako duša misijného poslania
Tohtoročné posolstvo k tomuto dňu Benedikt XVI. nazval Láska - duša misijného poslania. Podľa neho, ak misijná činnosť nie je oživovaná láskou, zredukuje sa len na filantropickú a sociálnu činnosť. Pre kresťanov sú však dôležité slová apoštola Pavla: „Lebo nás ženie Kristova láska.“ Láska, ktorá pohla Otca, aby poslal svojho Syna na svet, a Syna, ktorý sa pre nás obetoval smrťou na kríži, tá istá láska je vliata do sŕdc veriacich skrze Ducha Svätého. Každý pokrstený - podobne ako výhonok spojený s viničom - môže spolupracovať na Ježišovej misii, ktorá sa dá zhrnúť do týchto slov: priniesť všetkým ľuďom dobrú zvesť, že „Boh je láska“, a práve preto chce zachrániť svet.
Misia, ako zdôraznil pápež, vychádza zo srdca: „keď sa pozastavíme v modlitbe pred Ukrižovaným, so zrakom upretým na jeho prebodnutý bok, nemôžeme nepocítiť radosť z poznania, že sme milovaní, nemôžeme nepocítiť túžbu milovať a nechať sa pretvoriť na nástroje milosrdenstva a zmierenia.“ Spomenul príklad sv. Františka z Assisi, ktorý vtedy v ruinách počul od Ukrižovaného Ježiša: „Choď, oprav môj dom, ktorý, ako vidíš, je v ruinách.“ Tým domom bol predovšetkým Františkov vlastný život, ktorý bolo treba opraviť prostredníctvom obrátenia. Tým domom bola aj Cirkev, nie vystavaná z tehál, ale zo živých osôb, ktorá potrebuje neprestajné očisťovanie. Napokon, tým domom bolo aj celé ľudstvo, v ktorom Boh rád prebýva.
Cirkev ako stavenisko
Benedikt XVI. ďalej vysvetlil, že misia vždy vychádza zo srdca premeneného Božou láskou, o čom svedčia nespočetné príbehy svätých a mučeníkov, ktorí rozličným spôsobom strávili svoj život v službe evanjelia. Misia je teda staveniskom, v ktorom je miesto pre všetkých: pre toho, kto sa angažuje v uskutočňovaní Božieho kráľovstva vo vlastnej rodine; pre toho, kto vykonáva svoju profesiu v kresťanskom duchu; pre toho, kto sa úplne zasväcuje Pánovi; pre toho, kto nasleduje Ježiša Dobrého pastiera ako kňaz v službe Božiemu ľudu; pre toho, kto osobitným spôsobom odchádza, aby ohlasoval Krista tým, ktorí ho ešte nepoznajú. Pápež vyzval, aby Najsvätejšia Panna Mária pomáhala každému prežívať radosť a misijnú odvahu s obnoveným nadšením na tom mieste, kam ho postavila Božia prozreteľnosť.
Výzva k pokoju v Iraku
Na záver Svätý Otec pozdravil moslimov po celom svete, ktorí v týchto dňoch slávili ukončenie pôstneho mesiaca ramadán, a poprial im pokoj a mier. Súčasne vyjadril hlbokú starosť o dramatickú situáciu v Iraku, kde správy hovorili o neistote a zúrivom násilí, ktorému sú vystavení mnohí nevinní, či už šiíti, sunniti alebo kresťania. Uistil tamojšiu kresťanskú komunitu o svojej blízkosti a modlil sa za obete a všetkých trpiacich. Zároveň vyzval k modlitbe, aby Všemohúci daroval vieru a odvahu zodpovedným náboženským predstaviteľom a politickým lídrom - miestnym i na celom svete, aby podporili tento národ na ceste obnovenia svojej vlasti, v hľadaní zdieľanej rovnováhy, vzájomného rešpektu a vo vedomí, že mnohosť svojich komponentov je zjednocujúcou súčasťou vlastného bohatstva.
Svätý Tomáš Akvinský a harmónia rozumu a viery (28. január 2007)
V nedeľu 28. januára Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána pripomenul sv. Tomáša Akvinského, veľkého učiteľa Cirkvi. Vyzdvihol jeho charizmu filozofa a teológa, ktorá ponúka opravdivý model harmónie medzi rozumom a vierou - dimenziami ľudského ducha, ktoré sa plne uskutočňujú, ak sa stretnú v dialógu.
Význam rozumu a viery
Pápež zdôraznil, že podľa sv. Tomáša ľudský rozum „dýcha“ v širokom otvorenom horizonte, kde môže vyjadriť to najlepšie zo seba. Ak však človek obmedzí svoje myslenie len na materiálne a empirické objekty a uzatvorí sa pred veľkými otáznikmi o živote, o sebe samom a o Bohu, ochudobňuje sa. Vzťah medzi vierou a rozumom je vážnou výzvou pre modernú kultúru na Západe, o ktorej už Ján Pavol II. písal v encyklike Fides et ratio a ku ktorej sa vrátil aj sám Benedikt XVI. v príhovore na univerzite v Regensburgu. Moderný vedecký rozvoj prináša mnoho pozitívnych aspektov, ale zároveň hrozí, že obmedzenie chápania skutočnosti len na empiricky dokázateľné vedie k racionalizmu, materializmu, hypertechnológiám a bezuzdnej pudovosti. Preto je naliehavou výzvou znovu objaviť ľudskú racionalitu otvorenú svetlu božského Slova a jeho zjavenia v Ježišovi Kristovi. Autentická kresťanská viera neumenšuje slobodu a hodnotu ľudského rozumu, ale predpokladá ho, zdokonaľuje a osvetlený rozum nachádza silu pozdvihnúť sa k poznaniu Boha a duchovných skutočností.
Tomáš Akvinský ako učiteľ dialógu
Svätý Tomáš Akvinský, ako povedal Benedikt XVI., s prezieravou múdrosťou plodne konfrontoval arabské a hebrejské myslenie svojich čias, vďaka čomu je až dodnes považovaný za učiteľa dialógu medzi rozličnými kultúrami a náboženstvami. Ním vytvorená úžasná kresťanská syntéza medzi rozumom a vierou predstavuje pre západnú civilizáciu vzácne dedičstvo, ktoré jej i dnes umožňuje viesť účinný dialóg s veľkými kultúrnymi tradíciami a náboženstvami Východu a južnej časti sveta. Pápež vyzval k modlitbám, aby kresťania, najmä tí v akademickej a kultúrnej oblasti, vedeli rozumne vyjadriť svoju vieru a svedčili o nej v dialógu inšpirovanom láskou, na orodovanie sv. Tomáša Akvinského a Panny Márie - Sídla múdrosti.
Svetový deň malomocných
Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec pozdravil všetkých, ktorí trpia malomocenstvom, pri príležitosti Svetového dňa malomocných. Ubezpečil ich o svojich modlitbách a prial im uzdravenie, vhodnú liečbu a dôstojné životné podmienky. Povzbudil tiež zdravotných pracovníkov, dobrovoľníkov a všetkých, ktorí pomáhajú odstrániť túto pliagu, považovanú nielen za chorobu, ale aj za sociálnu pohromu.
Spomienka na všetkých verných zosnulých a nádej na večný život (2. november 2008)
V nedeľu 2. novembra 2008 sa pápež Benedikt XVI. pomodlil Anjel Pána s veriacimi na Námestí sv. Petra. Vo svojom príhovore sa zameral na spomienku na všetkých verných zosnulých, nadväzujúc na slávnosť Všetkých svätých.
Smrť vo svetle Zjavenia a nádej (1 Sol 4, 13 - 14)
Pápež zdôraznil, že kresťania prežívajú vzťah so zomretými v pravde viery a vnímajú smrť vo svetle Zjavenia. Pripomenul slová apoštola Pavla, ktorý písal prvým komunitám a vyzýval veriacich, aby neboli smutní ako tí, čo nepoznajú nádej: „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním“ (1 Sol 4, 13 - 14). Dôležité je aj dnes ohlasovať skutočnosť smrti a večného života, aby sa kresťanská pravda nemiešala s mytológiami rôzneho druhu, ktoré sú zvlášť vystavené predsudkom a synkretizmom. Benedikt XVI. si v encyklike Spe salvi kládol otázku o tajomstve večného života a o tom, či je kresťanská viera pre dnešných ľudí stále nádejou, ktorá má moc premieňať ich život, a či muži a ženy tejto doby ešte túžia po večnom živote, alebo sa pozemský život stal ich jediným horizontom.
Univerzálna nádej a večný život
Svätý Otec poznamenal, že všetci túžime po „blaženom živote“, po šťastí, ako už sv. Augustín. Hoci nevieme presne, čo to znamená, cítime, ako nás to priťahuje. Práve v tom spočíva univerzálna nádej, spoločná mužom a ženám všetkých čias a miest. Výraz „večný život“ pomenúva toto nepotlačiteľné očakávanie. Nie je to postupnosť či nekonečné prevteľovanie sa, ale znamená to ponoriť sa do oceánu nekonečnej lásky, v ktorej čas, teda predtým a potom, už viac neexistujú. Je to plnosť života a radosti, v čo dúfame a čo očakávame na základe skutočnosti, že žijeme v Kristovi. Pápež vyzval k obnove nádeje na večný život, ktorý spočíva v Kristovej smrti a vo vzkriesení, s odkazom na slová: „Vstal som z mŕtvych a som stále s tebou, a moja ruka ťa podopiera. Kamkoľvek by si mohol spadnúť, vždy spadneš do mojich rúk a budem s tebou až po bránu smrti. Tam ťa nik nemôže sprevádzať a nič si tam so sebou nemôžeš vziať, tam ťa budem očakávať, aby som pre teba premenil tiene na svetlo.“
Kresťanská nádej pre druhých
Benedikt XVI. tiež pripomenul, že kresťanská nádej nikdy nie je iba individuálna, je to vždy nádej aj pre druhých. Naša existencia je hlboko spojená s inými, a dobro alebo zlo, ktoré koná ktokoľvek, sa vždy dotýka aj ostatných. Preto modlitba toho, kto putuje týmto svetom, môže pomôcť tomu, kto sa očisťuje po smrti. Z tohto dôvodu Cirkev vyzýva modliť sa za drahých zosnulých a navštíviť ich hroby na cintorínoch. Nech Panna Mária, Hviezda nádeje, posilňuje našu vieru vo večný život a sprevádza naše modlitby za zosnulých bratov a sestry.
Tretia adventná nedeľa - Gaudete (14. december 2008)
V nedeľu 14. decembra 2008 sa pápež Benedikt XVI. modlil Anjel Pána a prihovoril sa veriacim. Pripomenul, že táto v poradí tretia adventná nedeľa sa nazýva aj Dominica gaudete - teda „radujte sa“, pretože antifóna na začiatku svätej omše preberá výraz apoštola Pavla z Listu Filipanom: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko“ (4, 4 - 5).
Radosť z Pánovej blízkosti (1 Sol 5, 1 - 2 a 2 Sol 2, 1 - 2)
„Čo to však znamená, že ‚Pán je blízko‘? V akom zmysle máme chápať túto Božiu ‚blízkosť‘?“, pýtal sa pápež. Pri písaní kresťanom vo Filipách mal apoštol Pavol jednoznačne na mysli Kristov príchod a vyzýval radovať sa, lebo jeho príchod je úplne istý. Zároveň však v Prvom liste Solúnčanom upozorňuje, že čas Pánovho príchodu nikto nepozná (porov. 1 Sol 5, 1 - 2), a preto zdôrazňuje, aby sme si dávali pozor na tých, ktorí hovoria o ňom tak, ako keby druhý príchod Krista mal nastať už teraz (porov. 2 Sol 2, 1 - 2). Cirkev preniknutá Duchom Svätým teda už od prvotných kresťanských čias chápala, že Božia „blízkosť“ nie je otázkou času a priestoru, ale otázkou lásky. „Láska sprostredkuje blízkosť!“, zdôraznil Svätý Otec. Na Vianoce zakúsime práve túto základnú pravdu našej viery, keď budeme pri jasličkách v novonarodenom Ježišovi kontemplovať tvár Boha, ktorý sa z lásky k nám stal blízkym.
Požehnanie Bambinelli
V tejto súvislosti Benedikt XVI. obnovil peknú tradíciu požehnania Bambinelli, teda figúrok Dieťaťa Ježiša, ktoré si veriaci ukladajú do jasličiek. Osobitne pozdravil chlapcov a dievčatá z Ríma, ktorí priniesli svoje Bambinelli na požehnanie. Pozval ich k spoločnej modlitbe: „Bože, Otče náš, ty si tak veľmi miloval ľudí, že si poslal svojho jednorodeného Syna Ježiša, narodeného z Márie Panny, aby si nás spasil a priviedol k sebe. Prosíme ťa, aby sa s tvojím požehnaním tieto spodobenia Ježiša, ktorý prichádza medzi nás, stali v našich domovoch znamením tvojej prítomnosti a tvojej lásky. Láskavý Otče, daruj svoje požehnanie aj nám, našim rodičom, našim rodinám a našim priateľom. Otvor naše srdcia, aby sme vedeli prijať Ježiša v radosti, robiť vždy to, čo on od nás žiada, a vidieť ho vo všetkých tých, ktorí potrebujú našu lásku. Prosíme ťa o to v Ježišovom mene, v mene tvojho milovaného Syna, ktorý prichádza na svet, aby mu daroval pokoj. On žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen.“
Svetový deň migrantov a utečencov (18. január 2009)
Pápež Benedikt XVI. sa 18. januára 2009 spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra pomodlil Anjel Pána. Vo svojom príhovore sa venoval Svetovému dňu migrantov a utečencov a Roku svätého Pavla.
Svätý Pavol - migrant a apoštol národov
Benedikt XVI. zdôraznil, že svätý Pavol je „migrant, apoštol národov“, a že všetky národy sú povolané tvoriť veľkú rodinu Božích detí. V kontexte globalizácie, hoci prináša aj pozitívne aspekty, dochádza aj k bolestivým situáciám. Pápež myslel osobitne na prisťahovalcov, ktorých situácia je rozličná, často až dramatická. Hovoril o výzve spájania rozličných etník, kultúr a náboženstiev. Povzbudzoval kresťanov k svedectvu uprostred rozličných kultúr, najmä tam, kde sa stretávajú s osobitnými ťažkosťami. Vyjadril obavy z ilegálneho rybolovu a pirátstva, a vyzval k prijatiu kaplánov na paluby lodí a k boju proti škodám, ktoré tieto javy spôsobujú. Zároveň vyjadril uznanie a pripomenul, že v hlavnom meste Mexika sa končí VI. Svetové stretnutie rodín a začína sa Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Na záver vyzval k modlitbe za všetky tieto úmysly.
Pôstne obdobie a pokušenie Krista (8. marec 2009)
V nedeľu 8. marca 2009 sa pápež Benedikt XVI. s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra pomodlil Anjel Pána. Vo svojom príhovore sa zameral na pôstne obdobie a evanjeliový úryv o pokušení Krista na púšti. Pripomenul slová: „A hneď ho Duch hnal na púšť. dní a satan ho pokúšal (Mk 1,12).“ Púšť, asi 1000 metrov nad morom, stúpa až k Jeruzalemu, a tam sa Boh zjavil v Božom Synovi. Pápež hovoril o Kristovom vyprázdnení sa, keď sa nepridržiaval svojej rovnosti s Bohom (porov. Filip 2, 6 - 7), a o jeho solidarite s našimi slabosťami (porov. Hebr 4, 15).
Kristus na púšti a služba anjelov
V momente, keď sa satan odvažuje pokúšať Pána, zjavujú sa anjeli ako žiarivé a tajomné postavy. O nich sa hovorí v Evanjeliu, že „slúžili“ Ježišovi (Mk 1, 13) a sú protiváhou satanovi. Slovo „anjel“ znamená „byť poslaný“; anjeli pomáhajú a sprevádzajú ľudí. Pápež spomenul postavu anjela Rafaela, ktorý pomáha pri rozličných príležitostiach, a anjelov, ktorí ohlasovali radostné posolstvá na počiatku našej spásy, napríklad anjel, ktorý upozornil Jozefa a poskytol mu orientáciu vo chvíli jeho neistoty. Anjeli prinášajú ženám radostnú zvesť Kristovho zmŕtvychvstania a budú sprevádzať Ježišov príchod v sláve (porov. Mt 25, 31), hoci diskrétnym, avšak zároveň jasným spôsobom. Svätý Otec zdôraznil, že anjeli sú s nami a vyzval veriacich, aby sa s Ním plne stotožnili a odkázal na týždeň Duchovných cvičení, ktorý prebiehal.
Slávnosť Krista Kráľa celého vesmíru (15. november 2009)
V nedeľu 15. novembra 2009 sa Benedikt XVI. pomodlil spolu s veriacimi pravidelnú modlitbu Anjel Pána. Vo svojom príhovore adresoval slová k poslednej nedeli liturgického roka, kedy sa slávi slávnosť Krista Kráľa celého vesmíru. Táto slávnosť, hoci bola zavedená pomerne nedávno, má podľa neho svoje hlboké biblické a teologické korene.
Titul kráľ a spásne poslanie Ježiša
Titul kráľ, ktorý sa pripisuje Ježišovi, je v evanjeliách veľmi dôležitý, pretože umožňuje zobraziť plný význam jeho osoby a jeho spásneho poslania. V tomto kontexte možno badať určitý vývoj, ktorý sa začína titulom „židovský kráľ“ a končí sa univerzálnym kráľom, Pánom vesmíru a dejín, čo ďaleko presahuje očakávania hebrejského národa. V centre tohto prístupu k zjaveniu Ježišovej kráľovskej hodnosti stojí znova tajomstvo jeho smrti a zmŕtvychvstania. Keď je Ježiš pribitý na kríž, predstavitelia židovského národa si z neho robia posmech slovami: „Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža i uveríme v neho“ (Mt 27, 42). V skutočnosti Ježiš dobrovoľne podstupuje umučenie práve preto, že je Božím Synom. A kríž je paradoxným znakom jeho kráľovskej hodnosti, ktorá spočíva vo víťazstve milujúcej lásky k Bohu Otcovi nad neposlušnosťou hriechu. Práve tým, že ponúka seba samého ako obetu zmierenia, sa Ježiš stáva univerzálnym Kráľom, ako to sám o sebe vyhlasuje po svojom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavil apoštolom: „Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi“ (Mt 28, 18).
Kráľovská moc lásky a slobody
Benedikt XVI. vysvetlil, že Ježišova kráľovská moc nie je moc, akú majú králi a mocní tohto sveta. Je to božská moc darovať večný život, oslobodiť od zla, zvíťaziť nad smrťou. Je to moc lásky, ktorá dokáže premeniť zlo na dobro, obmäkčiť zatvrdnuté srdce, priniesť pokoj aj do tých najtvrdších konfliktov, zapáliť nádej aj v najväčšej tme beznádeje. Toto kráľovstvo milosti sa nikdy nevnucuje, ale vždy rešpektuje našu slobodu. Kristus prišiel, aby „vydal svedectvo pravde“ (Jn 18, 37), ako vyhlásil pred Pilátom. Kto jeho svedectvo prijme, stavia sa pod jeho „zástavu“ podľa obrazu, ktorý bol taký blízky sv. Ignácovi z Loyoly. Každé svedomie sa preto musí nevyhnutne rozhodnúť, zvoliť si: Koho chcem nasledovať? Boha alebo zlého? Pravdu alebo klamstvo?
Rozhodnutie sa pre Krista nie je zárukou úspechu podľa kritérií tohto sveta, zabezpečuje však pokoj a radosť, ktoré môže dať iba on. V každej dobe to dokazuje skúsenosť mnohých mužov a žien, ktorí v mene Krista, v mene pravdy a spravodlivosti dokázali odolať vábeniam pozemskej moci v jej rozličných formách, a to až po spečatenie tejto viery v mučeníctve.
Mária ako vzor viery
Svätý Otec pripomenul, že keď archanjel Gabriel zvestoval Panne Márii, predpovedal jej, že jej Syn zdedí Dávidov trón a bude kraľovať naveky (porov. Lk 1, 32 - 33). Panna Mária uverila ešte predtým, ako ho svetu darovala. Určite musela premýšľať o tom, čo za nový druh kráľovskej hodnosti to Ježiš má. Porozumela, keď načúvala jeho slovám, predovšetkým však svojou vnútornou účasťou na tajomstve jeho smrti na kríži a zmŕtvychvstania.
