Slovenská ľudová pranostika a jej význam
Slovenská ľudová pranostika „Katarína na ľade, Vianoce na blate“ patrí medzi známe predpovede, ktoré sa viažu k dátumu 25. novembra, sviatku svätej Kataríny Alexandrijskej. Táto pranostika odráža múdrosť našich predkov, ktorí pozorne sledovali prírodu a na základe jej znakov sa pokúšali predvídať zimu. Pranostiku, s ktorou sa spája svätá Katarína, pozná takmer každé dieťa na Slovensku.
Pôvod a podstata pranostík
Pranostiky sú tradičné ľudové múdrosti a predpovede, ktoré sa viažu ku konkrétnemu dňu, mesiacu alebo sviatku. Predstavujú predpovede budúcnosti, ktoré sa zväčša týkajú počasia. Kedysi neexistovali moderné meteorologické predpovede tak, ako ich poznáme dnes. Pre ľudí preto malo zmysel vytvárať pranostiky a riadiť sa nimi. Pranostiky vznikali z dlhoročných pozorovaní prírody a vývoja počasia. Napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede a sú postavené len na subjektívnom pozorovaní ľudí, môžu nám ponúknuť zaujímavý pohľad do našej minulosti a tradičnej kultúry.
„Katarína na ľade, Vianoce na blate“ a jej opačná verzia
Táto známa pranostika hovorí, že ak na Katarínu (25.11.) mrzne alebo je sneh, tak Vianoce budú na blate a naopak. Ľudia si všimli, že studené konce novembra častokrát znamenajú miernejšie Vianoce bez snehu, zatiaľ čo ak je Katarína teplá, často nasleduje mrazivá a zasnežená zima. Ľudová múdrosť hovorí, že ak je Katarína mrazivá, Vianoce môžu byť teplé a naopak - ak Katarína neprinesie sneh ani ľad, Vianoce môžu byť studené. V symbolickom význame táto pranostika tiež ukazuje cyklický charakter prírody a nepredvídateľnosť počasia, pripomína, že život je plný zmien a nádeje na lepšie časy.
Pranostika má aj opačnú verziu: „Katarína na blate, Vianoce na ľade.“ To znamená, že ak je Katarína bez mrazu a snehovej pokrývky, môže nás na Vianoce čakať chladné a zasnežené obdobie. Táto varianta pranostiky je menej častá, ale rovnako výstižná a zachováva si svoju symbolickú hodnotu. V oboch prípadoch ide o akési „varovanie“ pred možnými prekvapeniami v počasí.
Historické overenie platnosti pranostiky
Naši predkovia verili, že príroda nám poskytuje znamenia, a vedeli sa na ne naladiť. Slováci vždy sledovali jediný jednoduchý vzorec: Katarína + mráz = Vianoce v blate alebo Katarína + dážď = Vianoce na snehu. Tento vzorec nevznikol len z povier, ale z dlhodobého pozorovania prírody. V strednej Európe totiž zima prichádza v cykloch a prvý studený vpád často po 25. novembri býva len krátky „závan“ a nie trvalá zima.
Pri pohľade na posledné roky sa dá čiastočne overiť platnosť pranostiky. V roku 2001 bola Katarína na veľmi tenkom ľade a Vianoce boli riadne mrazivé. Ďalší rok na Katarínu bolo teplo a cez Vianoce bol mráz. Situácia ako v roku 2002 bola podobná aj v roku 2003, čiže Katarína na blate a Vianoce na snehu. Úplne opačná situácia bola v roku 2004, keď po mrazivej Kataríne nasledovali „blatové“ Vianoce. Minulý rok ľadová Katarína priniesla oteplenie cez Vianoce, takže boli trocha snehové a trocha blatové. Jednoducho zhrnuté, dá sa povedať, že od roku 2001 pranostika mala svoj význam.
Nezáleží na tom, či sa predpovede vždy naplnia, dôležitejšie je zachovanie tradičného spojenia s prírodou, ktoré pranostiky ako táto prinášajú.
Svätá Katarína Alexandrijská: Od patrónky po medzníkový deň
Kto bola svätá Katarína?
Sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorý každoročne pripadá na 25. november, je na Slovensku jedným z najvýraznejších sviatkov na prelome jesene a zimy. 25. novembra sa oslavuje pamiatka Kataríny Alexandrijskej, ktorá sa narodila v roku 289 n.l. v Alexandrii, v Egypte. Bola dcérou kráľa Costusa a nazývala sa Aikatheriné (znamená „stále čistá“), od čoho sa neskôr odvodzovalo latinské Ecaterina a ruské Jekaterina.
Príbeh a legenda
Katarína bola mladou, veľmi krásnou a vzdelanou ženou. Podľa legendy bola nielen múdra, ale aj veľmi zbožná. Ku kresťanskej viere ju priviedol pustovník, ktorý ju aj pokrstil. Ježiš sa k nej jedného dňa obrátil a daroval jej snubný prsteň. Verejne kázala proti pohanom, kritizovala modloslužobníctvo, prenasledovanie kresťanov a vyzývala k prestúpeniu na kresťanskú vieru. Bola tak výraznou a výrečnou osobnosťou, že zaujala aj samotného pohanského cisára Maxentia, ktorý sa ju snažil prehovoriť, aby sa svojej viery vzdala. Keď pochopil, že sám s jej presvedčením nič nezmôže, dal povolať päťdesiat svojich najlepších učencov, filozofov a rečníkov, ktorých úlohou bolo vyvrátiť Katarínin postoj. Stal sa však presný opak. Katarína ich svojou múdrosťou presvedčila o pravde jej slov a následne učenci prijali kresťanskú vieru. Maxentius to považoval za urážku a učencov dal upáliť.
Kataríne, ktorá naňho ale zapôsobila, ponúkol svoju ruku. Tú však odmietla, s tým, že už je zasvätená Bohu a Kristovi. Nechal ju teda mučiť, biť palicami a bičovať, uvrhol ju do väzenia, kde mala ostať 12 dní o hlade. Jedlo jej posielal sám Kristus pomocou bielej holubice. Cisárov dôstojník Porfýrius spolu s cisárovnou Faustinou jedného dňa zbadali nad väzením obrovskú žiaru a boli svedkami, ako Kataríne ošetrujú rany samotní anjeli. Ešte počas svojho uväznenia ich spolu asi s dvesto vojakmi obrátila na kresťanskú vieru. Cisár svoju ponuku po dvanástich dňoch zopakoval, chcel z Kataríny urobiť novú cisárovnú, no ona opäť odmietla. Maxentius ju nechal mučiť špeciálnym mučiacim nástrojom pozostávajúcim zo štyroch ostnatých kolies, ktoré však na jej prosbu pri mučení zlámal anjel, preto je hlavným atribútom sv. Kataríny práve koleso. Následne vydal Maxentius príkaz na jej sťatie mečom. Traduje sa, že pri poprave z nej netiekla krv, ale mlieko. Jej ostatky mali anjeli odniesť na horu Sinaj, kde neskôr cisár Justinián nechal postaviť kláštor sv. Kataríny. Počas križiackych výprav sa jej uctievanie prenieslo aj do Európy. V stredoveku bola spolu s Pannou Máriou najuctievanejšou kresťanskou sväticou.
Patronát a symbolika kolesa
Svätá Katarína je patrónkou mlynárov, dievčat, filozofov, ošetrovateliek, umierajúcich, študentov, učiteľov, univerzít a najmä neviest. Taktiež je patrónkou všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu (mlynári, lodníci a pod.). Je sväticou často zobrazovanou s celým, alebo zlomeným kolesom (také má v znaku napr. mesto Kremnica, ktorej kostol je Kataríne zasvätený).
Historická hodnovernosť a Hypatia
Historická hodnovernosť príbehu svätej Kataríny nie je celkom doložená, prakticky akékoľvek informácie o jej osobe pochádzajú najmä z diela Zlatá legenda (Legenda Aurea) od Jakuba de Voragine z 13. storočia. Dodnes mnohí historici tvrdia, že v skutočnosti je celá legenda vymyslená a skutočný základ prebrala zo života a smrti Hypatie, známej filozofky. Hypatia pochádzala, rovnako ako Katarína, z Alexandrie, žila o zhruba storočie neskôr. Na rozdiel od Kataríny však bola pohanka (aj keď kresťanov poznala a tolerovala ich). Išlo o známu filozofku, matematičku a astronómku - dokonca je považovaná za prvú známu matematičku. Jej príbeh sa tiež skončil tragicky, keď bola zavraždená davom kresťanov. Historici teda tvrdia, že legenda o svätej Kataríne je silne ovplyvnená osudom Hypatie.
Katarína ako medzníkový deň a význam pre predkov
Katarína patrila medzi tzv. medzníkové dni roka, keď sa hodnotila úroda, plánovala práca na hospodárstve a pozoroval sa vývoj počasia. Kedysi pastieri prestali pásť dobytok, ukončili každý zber a oslavy a začali vzdávať vďaku za celoročne nazbieranú úrodu. Za zdravé zvieratá, za všetko, čo dala príroda počas celého roka, ako napríklad obilie na múku a chlebík, kukuricu, všetko to, čo si ľudia kedysi vypestovali a veľmi vážili.
Príchodom Kataríny prichádza zimné obdobie. Nielen pre svoju náboženskú podstatu, ale aj preto, že od Kataríny sa v minulosti odvíjala zmena ročných období. Gazdovia vedeli, že ak zima nepríde pri Ondrejovi či Lucii, prvý vážny mráz príde práve na „Katarínu“. Sviatok tak symbolizoval prechod od hlučnej jesene do pokojnej zimy, kedy sa rodiny sústreďovali na domácnosť, prípravu jedla, varenie medovníkov či zabíjačky.
Tradície a zvyky spojené so svätou Katarínou na Slovensku
Katarínske zákazy a ochranné rituály ("stridžie dni")
Sviatok sv. Kataríny bol považovaný za prvý zo stridžích dní. Kedysi sa v tento deň nesmeli vykonávať ženské práce, nesmelo sa priasť ani šiť. Ženy nepriadli ani nešili, verili, že by sa im v lete pri práci na poli zbierali a zhnisali prsty. Keďže bola Katarína mučená na kolese, v tento deň bolo zakázané pracovať so všetkým, čo malo kolesá. Nesmelo sa mlieť v mlynoch, nemal byť žiaden povoz, nemohlo sa ani priasť na kolovrátkoch.
Verilo sa, že nešťastie mohli spôsobiť ženy, keby do domu v tento deň vkročili prvé. Ak by na Katarínu ako prvá prišla do domu žena, znamenalo by to pohromu pre gazdinú - hrozilo, že sa jej celý rok bude rozbíjať hlinený riad. O to viac boli vítaní muži, ktorých prítomnosť mala vyhnať zlé sily a po nich už mohol prísť na návštevu ktokoľvek. Ľudia, aby boli chránení pred zlými strigami, jedli na Katarínu cesnak a potierali ním vchodové dvere do tvaru kríža. Zvyklosť tiež hovorí, že najlepšia je tá kyslá kapusta, ktorá sa do sudu natlačí na Katarínu.
Ľúbostná mágia a veštenie
Na sviatok sv. Kataríny sa vzťahovalo aj množstvo zvykov z ľúbostnej mágie. Napríklad, aby si dievča k sebe mohlo pripútať mládenca, malo vysypať cestičku od jeho domu k svojmu pilinami, a potom vraj mládenec nebude nikdy inde chodiť. V pohronských obciach si dievčatá mohli zasadiť do piesku v kvetináča vetvičku z čerešne, slivky alebo orgovánu. Každý deň ju museli polievať vodou z potoka prinesenou v ústach. Ak do Vianoc rozkvitla, do roka bola svadba istá. Tento zvyk je veľmi podobný s tým, ktorý sa vykonával aj na sviatok sv. Barbory.
Ľúbostné veštenie na Katarínu malo aj iné podoby. V Brezne sa odrezalo z ovocných stromov alebo kríkov (ktoré na jar skoro rozkvitajú - sliviek, ríbezlí) viacero prútov. Čo prút, to určité želanie. Vložili ich do nádoby s vodou, ktorú každý deň vymieňali.
Katarínske tancovačky a výmena rolí
S Katarínou boli späté aj posledné, tzv. katarínske tancovačky, pred nadchádzajúcim adventom, ktorý svadby a zábavu ako spev či tanec zakazoval. Ešte v 19. a 20. storočí sa na Slovensku hovorilo, že „svätá Katarína zatvára zábavy“, tradične sa práve po 25. novembri končili tanečné zábavy a začínalo obdobie adventu a stíšenia. V dedinách sa prestalo tancovať, nekonali sa svadby a dievčatá si dávali „ostatné koliesko“ na parkete.
Na týchto zábavách zväčša platilo „ženské právo“, čo znamenalo, že to boli práve ženy, ktoré si vyberali svojich tanečníkov, vyplácali muzikantov, ale mali na starosti aj komplet občerstvenie. O polnoci mužom dopriali pánsku volenku. V tento večer si muži a ženy prakticky vymenili svoje typické role, dokonca bývalo zvykom, že ženy pozývali mužov na pálenku, či ich obdarovali darčekmi v podobe slávnostného pečiva, sušeného ovocia alebo kvetinami. Tancovalo sa zvyčajne až do bieleho rána.
Šibalstvá mládencov
Na Orave sa chlapci v tento deň prezliekali za rôzne masky, alebo sa odievali do ženských šiat. Na hlavu si pripevňovali vrkoče vyrobené z kúdele a vypchávali si ženské kabátiky, pričom nešlo o napodobenie žien, ale skôr o paródiu a komický účinok. Niektorí si obliekli kožuch naruby a predstavovali medveďa, ktorého viedol medvediar na reťazi. Sprevádzala ich „Cigánka“ v otrhaných šatách s tvárou začiernenou od sadzí. V sprievode nechýbali ani muzikanti. Chodili od domu k domu (kde mali dievča), vytancovali gazdiné a ako odmenu si odniesli zemiaky, slaninku, vajíčka či rôzne iné naturálie. Ak im z lakomosti dali málo, neváhali si potajomky ešte dačo uchmatnúť. Z vajíčok so slaninkou sa urobila praženica, zemiaky sa predali, aby mali na vyplatenie muzikantov a kúpu pálenky na večerné posedenie.
Na Orave sa v rámci svojskej zábavy a predstáv o výčinoch bosoriek zaužíval zvyk, že chlapci a mládenci počas katarínskej noci poschovávali a poprenášali z domov, kde boli dievčatá, náradie. Prípadne vysadili brány z pántov a preniesli ich do vzdialenejšieho dvora. Odtiahli voz, rozložili ho a poskladali na susedovej streche. Pred dvere naukladali drevo, alebo postavili záchod, samozrejme opäť z cudzieho dvora. V Čimhovej kradli žrde a vešali ich pod strechu z vonkajšej strany domu. Dievčatá mali za úlohu ich pred dňom sv. Kataríny dobre skryť, chlapci na ne striehli a večer si prezradili, čo kto zistil. Zo žrdí dokonca postavili v tesnej blízkosti rieky akúsi zámerne labilnú pyramídu, ktorá sa čoskoro zrútila do vody. Zvyšné žrde skončili na stromoch. Dievčatá ich ráno museli hľadať, no väčšinou neúspešne, pričom si vyslúžili výsmech ľudí, že od svitania behajú po dedine ako bosorky.
Vianočné obdobie a ďalšie pranostiky
Význam Vianoc
Vianoce sú obdobím, ktoré symbolizuje pokoj, rodinnú súdržnosť a nový začiatok. Vianoce majú aj kresťanský význam, oslavujú narodenie Ježiša Krista, ktoré prináša posolstvo lásky a nádeje. Na Slovensku sú Vianoce prepojené so zvykmi, ktoré vytvárajú pocit spolupatričnosti - od pečenia vianočných koláčov po tradičné zvyky, ako je štedrovečerný stôl. Zima a sneh na Vianoce umocňujú atmosféru sviatkov a mnohí si želajú biele Vianoce ako symbol čistoty a obnovy. Príchodom Kataríny sa začalo obdobie zimného obdobia a následne prichádza to krásne zimné a predvianočné obdobie adventu. Nedeľa po Kataríne je prvou adventnou nedeľou. Máme štyri adventné nedele, ktoré sú zavŕšené Štedrým dňom. Advent je čas sviatočný, je to čas očakávania a tešenia sa na príchod nášho spasiteľa Ježiška.
Vianočné pranostiky podľa dní
K vianočnému obdobiu sa viaže mnoho pranostík najmä o počasí:
Pranostiky na Štedrý deň (24. 12.)
- Aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu.
- Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni.
- Ak na sv. Štefana svietilo slnko, bude drahé ovocie.
- Štedrý večer každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.
- Ak je na Štedrý deň jasný východ slnka, urodí sa jarné obilie.
- Na Štedrý deň hviezdičky, ponesú vajíčka sliepočky.
- Ak je na Štedrý deň vietor, bude malá úroda.
- Keď je na Štedrý deň na nebi veľa hviezd, bude veľa zemiakov.
- Ak padá na Štedrý deň sneh, urodí sa veľa vína.
Pranostiky na Prvý sviatok vianočný (25. 12.)
- Na Božie narodenie o blšie prevalenie.
- Keď na narodenie Krista pršať začne, počas štyroch týždňov počasie bude mračné.
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Ako medzi Kračúnom, tak medzi Jánmi.
- Aký je čas na Vianočný deň, taký má byť aj budúci január.
- Na Vianoce - po gágorče, na Veľkú noc - moc.
- Na Ducha - do polbrucha.
- Do Vianoc - hoj, od Vianoc joj!
- Jasné Vianoce, tmavé stodole.
- Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starosť o úrodu, kečku vám ohreje.
- Vodný mlyn, ktorý Vianociam melie koláče, nebude Veľkej noci pogáče.
- Keď je Vianočná noc tmavá (nesvieti mesiac), bude tma v záčine.
- Ak sú dažde, teplo v hody, nedobrý rok za tým chodí.
Pranostiky na Druhý sviatok vianočný (Sv. Štefan 26. 12.)
- Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veľké príkopy a záveje narobia.
- Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
- Na svätého Štefana nesmie už byť barina.
- Na svätého Štefana každý sa má za pána.
- Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané.
Pranostiky na sviatok sv. Jána (27. 12.)
- Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
Medzinárodné vianočné pranostiky a zvyky na sviatok sv. Kataríny
Vzorce počasia vo svete
Vzorce v počasí si v minulosti všímali ľudia po celom svete a pranostiky tak poznáme z rôznych jazykov. Tu je niekoľko príkladov:
- Anglicko: Dážď pred omšou v prvú decembrovú nedeľu znamená týždeň dažďov. Na Vianoce lúky zelené, na Veľkú noc pokryté mrazom. Koľko hodín slnka na Prvý sviatok vianočný, toľko mrazov v mesiaci máj. Ak na Prvý sviatok vianočný veľa fúka, bude veľa ovocia. Ak na Vianoce svieti slnko cez jabloň, bude silná úroda jabĺk. Čím je nov bližšie k Prvému sviatku vianočnému, tým silnejšia bude zima.
- Nemecko: Vianoce na snehu - Veľká noc v ďateline. Počasie od Štedrého dňa do Troch kráľov vám ukáže, čo prinesie rok. Veľa vetra vo vianočných dňoch, veľa ovocia na stromoch. Ak sú na Silvestra búrky a sneh, Nový rok už nie je ďaleko. Slnko na Nový rok nám robí rok plodným.
- Poľsko: Ako na Štedrý večer, tak po celý rok. Štedrý večer jasný, svätý Ján tmavý - sľubujú príjemný rok.
Zvyky v Spojenom kráľovstve (cattern cakes)
Vo Veľkej Británii je sviatok svätej Kataríny tradične sviatkom čipkárov (najmä vďaka spojitosti s kolovrátkom), študentov, právnikov, tkáčov, výrobcov lán a podobných remesiel a tiež starých dievok. V stredoveku v anglickej časti ostrovov bol tento deň rozpoznávaný ako posledný predadventný deň. Tradične sa dodnes pečú koláče sv. Kataríny - cattern cakes. Pôvodná verzia bola pravdepodobne kysnuté cesto obohatené o rascu, škoricu, maslo, vajíčka a cukor. Zvyk pochádza z čias Tudorovcov a primárne sa začali piecť na počesť Kataríny Aragónskej, prvej manželky Henricha VIII. Počas svojho pobytu v Ampthill, sa dozvedela, že silno upadá trh a výroba čipiek. Zničila všetky svoje vzácne čipky, aby bolo nutné vyrobiť nové, čím trh znova naštartovala. Čipkári z Nottinghamu tak z vďačnosti pomenovali tento koláč po nej. Dnes sa dajú nájsť aj recepty na nekysnuté verzie, ktoré už majú skôr podobu cookies (keksíkov), zachováva sa však kombinácia rasce, škorice a sladkého cesta. Večer býva spojený s ohňostrojmi.
Tradície vo Francúzsku a Catherinettes
Vo Francúzsku je sv. Katarína spájaná so starými dievkami. Tie, ktoré dosiahli vek 25 rokov a stále boli slobodné, dostali prezývku Catherinettes. Navzájom si posielali pohľadnice a vyrábali sa papierové klobúky v zeleno-žltej kombinácii (farby symbolizujúce múdrosť a vieru). Zvyk vznikol vďaka tomu, že vydaté ženy nosili čepiec, a tak, aby slobodné na katarínske oslavy neboli ochudobnené, vyrobili pre nich papierové. Dodnes sa v tento deň zachovali prehliadky klobúkov a popri moderných sa ukážu aj tieto svätokatarínske zelenožlté. Tento zvyk sa preniesol aj za oceán a klobúčnicke módne prehliadky sa konajú aj v Kanade a USA. Navyše sa vďaka Marguerite Bourgeois preniesol aj ďalší zvyk, keď 25. novembra rozdávala svojim študentom melasové karamelky (taffy). St Catherine’s taffy sa stále robia, v USA sú skôr známe ako kisses (bozky), pretože komu ju dievča dá, ten sa do nej zaľúbi. Populárne je aj sadenie stromov: „A la Sainte-Cathérine, tout bois prend racine.“ resp. „On St. Catherine’s Day (25th November) all wood takes root“.
Zvyky v Estónsku
Veľmi populárny je tento deň v Estónsku, no naopak oproti zvykom u nás sa návštevy žien priam vyžadujú. V minulosti sa všetci obliekali do svetlých ženských šiat (symbol nadchádzajúcej zimy a čistoty) - áno aj muži a chodili koledovať. Vedúca skupiny bola žena s prútikom, často bolo symbolicky zastúpené aj dieťa a zvieratá. Estónci tradične v tento deň varili ovsenú kašu, pečené jahňa s kašou, či rôzne strukoviny. V súčasnosti sa už toľko neprezliekajú, no koledovať, hlavne na vidieku, chodia stále. Želajú si úrodný rok a nosia drobnosti pre zvieratá (primárne ovce), aby boli zdravé a plodné v ďalšej sezóne. Je pravdepodobné, že časť týchto zvykov pochádza ešte z predkresťanských čias a sv. Katarína ich len prijala.
Tradície v Írsku a Španielsku
V Írsku je sv. Katarína jednou z najdôležitejších svätých, samozrejme až po sv. Patrikovi. Niekoľko, najmä prístavných miest, ju má za svoju patrónku a je považovaná za ochrankyňu námorníkov, najmä preto, že jej pridelili ako symbol maják. V Španielsku, podobne ako vo Francúzsku, slobodné dievčatá (Catalinetes), nosia papierové klobúčiky, alebo aspoň korunky. V minulosti sa sochy sv. Kataríny v kostoloch ozdobovali, toto privilégium mali slobodné dievčatá, alebo v tej dobe skôr ponímané ako staré dievky (staršie ako 25 rokov). Hovorilo sa, že „ella va a coronar a Santa Catalina“, v preklade, že ide korunovať sv. Katarínu. V súčasnosti sa v niektorých častiach konajú rôzne oslavy, či už cirkevného charakteru - púte, alebo svetského - rôzne párty. Vyrábajú sa rôzne sladkosti, tiež karamelky (las ruedas de Santa Cataliana). Rovnako ako u Britov či Francúzov vyniká porekadlo „Para Santa Catalina toda madera arraiga“, tj „Na sv. Katarína každé drevo zakorení.“
Moderné predpovede verzus ľudová múdrosť
Hoci folklór je folklór, pranostiky ukazujú, že počiatky skutočnej zimy na Slovensku často prichádzajú práve medzi 25. novembrom a Mikulášom (6. decembra). Staré pranostiky vždy predpovedali, aké budú Vianoce, čo máme čakať? No moderné meteorologické predpovede už ponúkajú oveľa presnejší pohľad na počasie.
Aj keď je na detailnú predpoveď ešte skoro, dlhodobé klimatické modely sa zhodujú v tom, že koniec roka môže byť nezvyčajne teplý. Podľa odborníkov z poľského Inštitútu meteorológie a vodného hospodárstva (IMGW) má byť december výrazne teplejší, než bol zvykom v minulosti. Európske centrum strednodobých predpovedí (ECMWF) odhaduje, že priemerná mesačná teplota môže byť vyššia o +1,5 až +2,5 °C nad normálom. Model CFSv2 (USA) dokonca naznačuje odchýlku približne +2 °C. Ak sa tieto scenáre naplnia, Vianoce môžu byť mimoriadne teplé, so snehom len výnimočne - najmä v nížinách.
Pre Slovensko sa na december odhaduje:
- denné maximá +2 až +4 °C,
- nočné minimá do -4 °C,
- mierne až stredné zrážky (10-15 dní so zrážkami),
- kombinácia snehu a dažďa, celkovo cca 45-60 mm zrážok za mesiac.
Inými slovami: snežiť môže, ale stabilná snehová pokrývka bude skôr v horách. Kým december vyzerá mierne, prvé predikcie ukazujú, že na prelome rokov môže byť počasie nestabilné, so striedaním frontov, dažďa a prechodného snehu. Nie sú však signály o extrémnych mrazoch. Podľa dlhodobých výhľadov poľských meteorológov (IMWM) by mali byť priemerné mesačné teploty aj zrážky v rámci dlhodobých noriem. Podľa trendu záverečná fáza sviatkov bude pravdepodobne mierna, s možnými prehánkami a mokrým snehom najmä na severe a v horských oblastiach. V nížinách to bude skôr zimný dážď alebo slabo nad nulou. Minulé roky ukázali, že výhľadovo to zatiaľ nevyzerá na nejaké markantné ochladenie, skôr typicky novembrové s hmlami a nízkou oblačnosťou. Teploty na konci novembra a v prvej polovici decembra sa už nechcú šplhať nad 10 °C, hoci v roku 2002 sa to 1.12. podarilo. Minimálne teploty dokážu zbehnúť dosť hlboko už v prvej polovici decembra (14.12.2001 mínus 21,7°C, namerané vo VTSÚ Záhorie pri Senici).
Význam mena Katarína
Meno Katarína pochádza z gréckeho slova „katharos“, čo znamená „čistý, nevinný“. Meno Katarína nosia ženy, ktoré sú často považované za charizmatické a silné osobnosti, obdarené prirodzenou eleganciou. Nositeľky tohto mena majú zväčša pevnú vôľu, odhodlanie a neboja sa postaviť za svoje názory. Kataríny sú životaschopné, ich zdravie sa však vyznačuje nestálosťou, priveľmi ich ovplyvňujú stavy nálady. Na Slovensku patrí toto meno medzi zaužívané. Kataríny či Katky sa nedajú ľahko ovplyvniť. Ovplyvňuje ich planéta Slnko a ich farba je žltá. Oslovujeme ich Katka, Katarínka, Katuška. Neraz si nestihnú veci dôkladne premyslieť. Môžu byť z nich novinárky, obchodníčky alebo političky.