Andrej Kiska, bývalý prezident Slovenskej republiky, sa počas svojho pôsobenia v úrade pravidelne prihováral občanom pri kľúčových príležitostiach, bilancoval uplynulé udalosti a formuloval výzvy pre budúcnosť. Jeho príhovory sa často dotýkali tém spravodlivosti, demokracie a histórie Slovenska, pričom zohľadňovali aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu.
Novoročný príhovor (1. január 2019)
Úvod a novoročné priania
Prezident Andrej Kiska sa tradične prihovoril občanom v prvý deň nového roka. Vyjadril želanie všetkého najlepšieho ľuďom žijúcim na Slovensku, tým, ktorým je krajina blízka, ako aj všetkým slovenským rodákom po celom svete. Osobitne zaželal všetko najlepšie Slovensku, krajine, ktorej mal česť slúžiť a ktorá vtedy oslavovala 26 rokov od svojho vzniku. Zdôraznil, že to bol jeho posledný novoročný príhovor vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky, a vyjadril vďačnosť za možnosť stráviť takto aspoň niekoľko minút sviatočného dňa. K Novému roku 2019 zaželal veľa zdravia, lásky a porozumenia, rok plný úspechov, šťastia a pohody v rodinnom aj profesionálnom živote. Poprial tiež, aby ľudia našli dostatok inšpirácie, odvahy a vnútornej sily na zvládnutie všetkých výziev, ktorým budú čeliť.
Rok 2018: "Osmičkový" rok plný výziev
Keď sa Kiska prihováral vlani, predpokladal, že rok 2018 bude viac než inokedy rokom spomínania a bilancovania. Mal to byť rok osláv okrúhlych výročí a príležitosť pripomenúť si symboliku „osmičkových” rokov, ktoré v dejinách Slovenska zohrali mimoriadnu úlohu a sformovali ho ako štát a spoločnosť. Mali sme si so zdvihnutým varovným prstom pripomínať 70 rokov od nástupu totalitného režimu, ktorý na dlhé desaťročia vzal slobodu a demokraciu. Takisto 50 rokov od príchodu tankov a vojakov armád Varšavskej zmluvy, ktorí prišli zastrašiť túžbu ľudí po spravodlivejšej spoločnosti. S hlbokou úctou sme mali spomínať na odvahu veriacich, ktorí sa pred 30 rokmi postavili proti komunistickému režimu na Sviečkovej demonštrácii. Prezident konštatoval, že toto všetko sme minulý rok robili, žiaľ, poznačení smútkom a hnevom, pretože všetko bolo inak.
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako prelom
Rok 2018 sa napokon zaradil do histórie Slovenskej republiky ako ďalší prelomový „osmičkový” rok. Taký, v ktorom nestačilo spomínať, nestačilo pripomínať si symboliku dejinných udalostí a vysvetľovať ich význam pre našu súčasnosť i budúcnosť. Podľa Kiskových slov vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zmenila rok osláv a spomienok na rok, ktorý si budeme pamätať ako rok zápasu o slušnosť a spravodlivosť. Vražda dvoch mladých ľudí a jej dôsledky prinútili spoločnosť pozrieť sa priamo na seba, na spoločnosť, v ktorej žijeme, a na štát, ktorý tvoríme a rozvíjame. Stratili sme nárok sklopiť zrak a uhnúť pohľadom. Museli sme sa - pre vlastné svedomie - poctivo opýtať, či v Slovenskej republike platia hodnoty demokracie, rešpekt k rovnosti v právach a dôstojnosti každého človeka.
Spoločnosť v skúške a boj za slušnosť
Kiska poznamenal, že v roku 2018 sme si museli zložiť ružové okuliare pri písaní úspešného príbehu našej vlastnej krajiny, aby sme boli schopní čeliť znechuteniu, nedôvere a strate nádeje v lepšiu budúcnosť. Tieto hodnoty, o ktorých tak radi rečníme, keď spomíname na slávne okamihy histórie, a o ktorých presviedčame seba aj iných, že sú základnými piliermi nášho štátu a spojivom, ktoré drží spoločnosť pohromade, boli pod tlakom. V roku 2018 sme už nemohli pohodlne odsunúť odpoveď na otázku, ako politická reprezentácia našej krajiny dokáže tieto hodnoty rozvíjať, zveľaďovať, rešpektovať a chrániť. Mali sme za sebou rok, v ktorom sa nedalo vyhnúť pochybnosti, aká životaschopná je spoločnosť, v ktorej panuje hlboká nedôvera v štát a jeho schopnosť zaistiť spravodlivosť. Boli sme konfrontovaní s obavou, či dokážeme bojovať za spoločný záujem a či sa vôbec dokážeme dohodnúť na tom, čo má byť naším spoločným záujmom.
Na otázku, či sme v tejto skúške obstáli, prezident odpovedal: „Áno, obstáli sme.“ Vyjadril vieru, že do roku 2019 vstupujeme ako silnejšia a odolnejšia spoločnosť. Je presvedčený, že ľudia, ktorých - na námestiach i mimo nich - dokáže spojiť záujem o „slušnosť a spravodlivosť“, sú a vždy budú schopní slobodu a demokraciu rozvíjať a chrániť. V roku 2018 sme podľa neho dozreli v spoločnosť, ktorá aj na tie najhoršie pravdy o sebe samej dokáže odpovedať zdravou túžbou po zmene a ochotou o ňu bojovať - slušne, ale dôrazne.
Demokracia ako proces a budúce výzvy
Andrej Kiska uznal, že niektorí môžu namietať proti tomuto optimistickému pohľadu, pripomínajúc nevyriešené výzvy, problémy, krivdy a nespravodlivosti, s ktorými Slovenská republika vstupuje do roku 2019, ako aj politikov, ktorí spravodlivosť a slušnosť roky krivia. Na to má však len jednu odpoveď: „Demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry. Boj dobra a zla nepozná konečné víťazstvá ani prehry. Trvá stále.“ Potvrdzujú to podľa neho všetky tie významné „osmičkové“ výročia, vrátane 30. výročia Nežnej revolúcie v novembri, kedy sme sa zbavili tyranie režimu, ktorý šliapal po našich právach a slobodách dlhých štyridsať rokov.
Prezident dodal, že obstáli sme v roku 2018 nie preto, že sme vyriešili všetky problémy, ale preto, lebo sme dokázali účinne brániť hodnoty, ktoré demokraciu posilňujú. Vďaka ochote postaviť sa za slušnosť a spravodlivosť sa zvýšila šanca na zmenu k lepšiemu. Vďaka všetkým, ktorým záleží na slušnom Slovensku, stojíme dnes na začiatku náročnej cesty k obnoveniu dôvery v štát a v jeho schopnosť zaistiť spravodlivosť. Pri tomto úsilí je dôležité nájsť pochopenie a rešpekt k ľuďom, ktorí sa na svet pozerajú inak, a aby nás napriek názorovým rozdielom spájala nádej, že zmena k lepšiemu je možná.
Veľkou výzvou zostáva hľadať a ponúkať také riešenia, aby časť spoločnosti nevidela východisko z hnevu či beznádeje v extrémnych riešeniach a politikoch, ktorí demokraciou a slobodou pohŕdajú. Táto hrozba, často živená nenávisťou, je skutočná a budeme jej čeliť aj v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, či vo voľbách do Európskeho parlamentu. Kiska povzbudil všetkých, ktorým záleží na našej krajine, aby pokračovali v snahe o slušné a spravodlivé Slovensko, aby sa nedali odradiť pomalými zmenami ani nepochopením mnohých politikov. Záverom zdôraznil: „Demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry. Demokracia je proces. Demokracia je práca. V roku 2019 nás čaká veľa práce. Šťastný nový rok 2019.“
Čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom novoročnom prejave vyzval na pokračujúci hospodársky rast.
Vyhlásenie k politickej kríze po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Oznámenie a dôvody stanoviska
V nedeľu, po ohavnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, prezident Andrej Kiska oznámil, že zrušil svoje plánované večerné vystúpenie vo verejnoprávnej televízii a rozhodol sa vyjadriť svoje stanovisko k aktuálnej situácii okamžite. Prezident hovoril osobne s premiérom Robertom Ficom o možných východiskách z vážnej politickej krízy. V piatok si pamiatku dvoch mladých ľudí uctili desiatky tisíc ľudí na celom Slovensku aj v zahraničí. Prezident Kiska v ľuďoch cítil odhodlanie začať náročný, možno bolestný, ale nevyhnutný proces, aby sme mohli opäť veriť štátu, jeho predstaviteľom, jeho schopnosti nás chrániť a zaistiť spravodlivosť.
Nedôvera voči štátu a potreba spravodlivosti
Kiska konštatoval, že nedôvera ľudí voči štátu je obrovská, pričom mnohí nedôverujú orgánom činným v trestnom konaní, často z osobnej skúsenosti. Táto nedôvera je podľa neho odôvodnená, pretože boli prekročené hranice a veci zašli priďaleko, pričom „nie je cesty späť“. Vyjadril vieru, že tento prípad riešia najlepší vyšetrovatelia a vraždu dvoch mladých ľudí chcú vyriešiť. Zdôraznil, že nemôže zľahčovať atmosféru, ktorá dusí krajinu - nevraživosť je obrovská, nedôvera nevídaná a pocit nespravodlivého štátu je takmer absolútny. To považoval za strašnú vizitku stavu republiky po 25 rokoch jej existencie.
Možné východiská z krízy
Prezident Kiska čakal týždeň na politické kroky vládnej väčšiny, no zdalo sa, že žiadne riešenie sa nečrtá. Niektorí rezignovali a objavovali sa úvahy o ďalších rezignáciách. V tom čase videl dve hlavné možnosti riešenia politickej krízy:
- Rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády, ktorá by nepolarizovala spoločnosť a požiadala a získala dôveru Národnej rady.
- Predčasné voľby, ktoré by v mnohých demokratických krajinách boli najprirodzenejším riešením. Je možné ich urobiť rýchlo a efektívne spolu s komunálnymi voľbami, o tom však musí rozhodnúť parlament 90 hlasmi.
Príhovor k 50. výročiu okupácie Československa (1968)
Spomienka na august 1968
Andrej Kiska si pripomenul 50. výročie okupácie Československa, keď sa milióny obyvateľov ocitli v šoku po správe o vpáde cudzích vojsk. Po uliciach miest a obcí rachotili tanky, ľudia stáli pred nimi s holými rukami a na mnohých miestach sa ozývala streľba. Celá situácia mala podobu nepredstaviteľného, príšerného filmu. Bolo ťažké uveriť, že raz nás budú okupovať armády takzvaných "spriatelených krajín", spojencov z Varšavskej zmluvy, a že vrcholných predstaviteľov štátu na čele s Alexandrom Dubčekom okupanti zatknú a odvlečú do Sovietskeho zväzu. Žiaľ, naozaj sa to stalo. Sovietske divízie napadli Československo v noci z východu, zo západu, zo severu aj z juhu. Pridali sa k nim poľskí, maďarskí a bulharskí vojaci, zatiaľ čo jednotky armády východného Nemecka stáli na hraniciach ako "rezerva."
Dôsledky okupácie a obdobie normalizácie
Najväčšia operácia v dejinách Varšavskej zmluvy sa vydarila a do rána obsadili celú republiku. Hoci nenašli žiadnych kontrarevolucionárov, v krajine, kde sa dovtedy šírila nádej na slobodnejší život, zabili desiatky nevinných obetí. Po podpísaní Moskovského protokolu sa „hororový film“ zmenil na krutú realitu normalizácie. Začala sa potláčať sloboda tlače, prejavu či viery. Na pracoviskách sa rozbehli potupné previerky, desaťtisíce zamestnancov boli šikanované, vyhadzované z práce a ich deti nesmeli študovať. Mnohí šikovní a vzdelaní ľudia emigrovali a moc prevzali bezcharakterní jedinci opierajúci sa o sovietske bodáky.
Poučenie z histórie a ochrana súčasnej slobody
Prezident Kiska predniesol tento príhovor zo Sliača, z miesta, odkiaľ po dlhých 23 rokoch odišli poslední cudzí vojaci. Zanechali za sebou zdevastovanú krajinu, zdemolované byty, ale najmä zmarenú nádej na zmenu v roku 1968. Zdôraznil, že je povinnosťou dnešných demokratických politikov chrániť našu slobodu a možnosť rozhodovať o našej budúcnosti bez obáv z toho, že naše rozhodnutia zlomí hrubá sila. Preto potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a rovnakým rešpektom k slobode, právam ľudí a demokracii. Takých spojencov a partnerov máme v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, ktoré sú piliermi našej prosperity a bezpečnosti.
Výzva k zachovaniu pamäti
Andrej Kiska vyslovil aj prosbu. Upozornil, že okupáciu našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy síce odsudzujú tri pätiny obyvateľov Slovenska, no pribúda tých, ktorí o nej vedia málo alebo nič, najmä medzi mladými ľuďmi. Preto prosil rodičov, učiteľov, príbuzných, ako aj pamätníkov, aby si v tieto dni našli chvíľku času a s mladšími ľuďmi a deťmi sa podelili o svoje poznatky a skúsenosti. Cieľom je priblížiť im časy nádeje, ale aj chvíle zrady, zúfalstva a poníženia, a spomenúť si na obete okupácie i zásadnú zmenu, akú nám priniesol November 1989.