Dátum 28. október 1918 je nezmazateľne vpísaný do dejín Čechov a Slovákov ako deň vzniku ich spoločného štátu. Tento zlomový okamih, symbolizovaný podpismi významných osobností ako Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár, sa stal vyvrcholením storočných snáh o národnú suverenitu a formálne ukončil zväzok s habsburskou monarchiou. Dnes si Česká republika a Slovenská republika pripomínajú 100. výročie tejto udalosti, ktorá mala zásadný vplyv na zachovanie a rozvoj národného bytia oboch národov.
Zrodenie samostatného štátu
Cesta k samostatnosti: České a slovenské snahy
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma.
Zahraničný odboj a medzinárodné uznanie
Prvotná iniciatíva pre zrod spoločného štátu vychádzala aj spoza Atlantiku, konkrétne od slovenskej a českej menšiny žijúcej na území USA. Bol to dlhodobý proces prenášania myšlienok zrodu spoločného štátu do reality. V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Dňa 18. októbra 1918 bola vo Washingtone vydaná deklarácia o československej samostatnosti, vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch československých vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. Tieto snahy boli úspešne korunované politickými vodcami: Masarykom, Štefánikom a Benešom, a právne rešpektovanými dokumentmi ako Pittsburská a Clevelandská dohoda či Washingtonská alebo Martinská deklarácia.
Akt vzniku a prvé výzvy
Dňa 28. októbra 1918 sa Národný výbor československý obrátil na občanov vo výzve "Ľudu československému!" týmito slovami: "Tvoj odveký sen stal sa skutkom. Štát československý vstúpil dnes do radu samostatných kultúrnych štátov sveta. Národný Výbor, poverený dôverou všetkého ľudu československého, prevzal ako jediný oprávnený a zodpovedný činiteľ do svojich rúk správu Tvojho štátu. Ľud československý! Všetko, čo podujímaš, podujímaš od tohoto okamihu ako nový, slobodný člen veľkej rodiny samostatných slobodných národov." Túto výzvu podpísali František Soukup, Jiří Stříbrný, Antonín Švehla, Alois Rašín a Vavro Šrobár. Týmto aktom teda oficiálne vznikla Československá republika (ČSR), keď Národný výbor prijal zákon o vzniku ČSR.
Martinská deklarácia a jej význam pre Slovensko
Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, známej ako Martinská deklarácia. V nej sa stotožnili so spoločnou republikou Čechov a Slovákov, hoci o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady následne odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR. Vďaka novému štátu dostalo Slovensko nielen jasné hranice, ale aj príležitosť budovať politické, vzdelanostné i kultúrne inštitúcie.
Jeden zo signatárov Martinskej deklarácie vyjadril jej význam takto: "Čo sa v ten deň v Martine odohralo, to bolo viacej ako Deklarácia, napísaná niekoľkými ľuďmi. Bol to mohutný slobodný prejav národného celku, ktorý bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku a vplyvu sám označil smer svojho cieľa. Rúha sa každý proti slovenskému národu, kto podceňuje a zneucťuje v akomkoľvek zmysle tento historický moment, keď všetky vrstvy národa spojili svoje sily, aby roztrhli okovy. Bez tejto morálnej sily by nebolo nikdy prišlo k uskutočneniu oslobodenia Slovenska. Nie Deklarácia bola hlavným cieľom, ale porozumenie o jednotný postup vodcov slovenského ľudu, úprimné uvedomenie spoločných povinností k národu."
Československo v priebehu storočia: Kľúčové okamihy
Výročie vzniku Československa si Slovenská republika pripomína ako pamätný deň. V Českej republike je 28. október, Deň vzniku samostatného československého štátu, štátnym sviatkom zo zákona z roku 2000. V ČR sa 28. október 1918 považuje za najvýznamnejší sviatok krajiny, pripomínajúci zlomový bod tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie.
Významné dátumy vo vývoji štátnosti
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov prešla viacerými premenami, preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj éru socialistického Československa. Nižšie uvádzame chronológiu kľúčových udalostí:
- 28. október 1918 - Manifestom Národného výboru v Prahe vznikol československý Národný výbor, ktorý prijal zákon o vzniku ČSR.
- 30. október 1918 - V Turčianskom Svätom Martine sa konalo deklaračné zhromaždenie slovenských politických predstaviteľov, ktoré zvolilo Slovenskú národnú radu (SNR) a prijalo Deklaráciu slovenského národa - tzv. Martinskú deklaráciu.
- 4. november 1918 - Pražský Národný výbor vymenoval tzv. dočasnú slovenskú vládu so sídlom v Skalici, ktorej predsedom bol Vavro Šrobár.
- 14. november 1918 - V Prahe sa prvý raz zišlo tzv. Dočasné Národné zhromaždenie, ktoré novovzniknutý Česko-slovenský štát z 28. októbra 1918 vyhlásilo za republiku, Habsburgovcov zbavilo trónu a Tomáša G. Masaryka zvolilo za prezidenta. Vznikla československá vláda celonárodnej koalície.
- 12. december 1918 - Žilina sa na necelé dva mesiace stala sídlom Ministerstva s plnou správou pre Slovensko, na čele ktorého stál Vavro Šrobár.
- 30. december 1918 - Jednotky čs. légií v Taliansku začali obsadzovať Bratislavu.
- 18. január 1919 - Začala sa mierová konferencia v Paríži vo Versailles, na ktorej sa zúčastnila aj československá delegácia a uznali ČSR zúčastnené štáty.
- 19. január 1919 - Odohrala sa krátka tzv. sedemdňová vojna s Poľskom o severné Sliezsko.
- 25. február 1919 - V ČSR sa začala menová reforma, ktorá umožnila vznik československej meny.
- 10. september 1919 - V Saint-Germain-en-Laye podpísala ČSR mierovú zmluvu s Rakúskom, ktoré uznalo jej nezávislosť.
- 4. júl 1919 - V paláci Veľký Trianon v zámku Versailles neďaleko Paríža bola podpísaná Trianonská zmluva, ktorá potvrdila hranice Maďarska ako nástupníckeho štátu po Uhorsku.
- 15. január 1927 - Dovtedy opozičná Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) vstúpila do vlády.
- 24. jún 1927 - Tomáš G. Masaryk bol opätovne zvolený za prezidenta.
- 14. december 1935 - Abdikoval prezident Tomáš G. Masaryk.
- 18. december 1935 - Za prezidenta ČSR bol zvolený Edvard Beneš.
- 29. - 30. september 1938 - Bola podpísaná Mníchovská dohoda, ktorá znamenala stratu pohraničných území ČSR.
- 5. október 1938 - Abdikoval prezident Edvard Beneš.
- 6. október 1938 - Žilinským manifestom prijalo predsedníctvo HSĽS autonómiu Slovenska v rámci ČSR.
- 30. november 1938 - Za prezidenta ČSR bol zvolený Emil Hácha.
- 14. marec 1939 - Slovenský snem vyhlásil samostatný Slovenský štát.
- 15. marec 1939 - Nemecká armáda obsadila zvyšok českých krajín a bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava.
- 1968 - Došlo k prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky (Československá socialistická republika).
- 1989 - Pád komunistickej diktatúry (Nežná revolúcia).
- 1993 - Česká a Slovenská Federatívna Republika sa rozdelila na dva samostatné celky, Slovenskú republiku a Českú republiku.
SNP - Povstanie 1939 -1945 - Dokumentarny film
Hospodársky rozvoj a výzvy Prvej republiky
Roky 1918 - 1920 boli pre ČSR z hospodárskeho hľadiska veľmi plodné. Z trosiek potápajúcej sa habsburskej monarchie sa podarilo ukoristiť značné množstvo strategických priemyselných závodov a štát sa tak dostal do priameho konkurenčného boja s najväčšími európskymi mocnosťami. Držanie kroku s týmito krajinami znamenalo aj obrovský progres v hospodárstve a celkovej životnej úrovni, čo umožnilo vyšplhať sa na úroveň jedného z najvyspelejších štátov v Európe. K tomuto výsledku dopomohlo aj úradovanie vtedajšieho ministra financií Aloisa Rašína, ktorý postupne presadil menovú reformu (vznikla koruna česko-slovenská), pozemkovú reformu alebo prijatie sociálnych zákonov (8-hodinová pracovná doba, podpora v nezamestnanosti).
Následne však prišli roky krízy, najmä 1921 - 1923, kedy vplyv ČSR na európskej scéne začal upadať, a to najmä vďaka dôsledkom prvej svetovej vojny či expanzii medzinárodného obchodu. Rozdiel medzi Českom a Slovenskom sa stával priepastný, na území Slovenska vznikali tzv. doliny hladu a situácia sa nezlepšovala ani po vypuknutí celosvetovej hospodárskej krízy v roku 1929.
Odkaz 100. výročia: Reflexia a poučenie
Rozdelenie Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR)
Zatiaľ čo vznik ČSR v roku 1918 bol výsledkom dôsledného a odborne vykonaného procesu pod vedením elít ako Masaryk či Štefánik, rozdelenie ČSFR v roku 1992 vyvoláva dodnes polemiky. Mnohí vnímajú spomínané elity z roku 1918 ako symboly morálky, politickej slušnosti a vlasteneckého ducha. Názor, že o tak závažnej otázke, akou je rozdelenie ČSFR, nemala rokovať úzka skupinka vládnych predstaviteľov, ale malo byť vypísané referendum, je rozšírený. Argumenty o prekážkach pre referendum sú vnímané ako nedemokratické kroky politikov, ktorí sa obávali možného výsledku referenda.
Výzvy Slovenska v 90. rokoch
Úplne odlišná situácia nastala v 90. rokoch minulého storočia, teda už po rozpade ČSFR, kedy sa ukázala skutočná stránka vtedajšej vládnucej garnitúry. Po voľbách v roku 1994 a tzv. "noci dlhých nožov" prebralo HZDS celý štátny aparát pod svoje krídla, pričom takmer všetky strategické podniky boli obsadené politickými nominantmi. Do roku 1998 bola väčšina štátneho majetku sprivatizovaná, čo Igor Cibula, niekdajší riaditeľ rozviedky Slovenskej informačnej služby, označil za historicky najväčšiu lúpež v dejinách Slovenska. Okrem tejto formy rozkrádania verejného majetku sprevádzali prvé roky samostatnosti Slovenska aj medzinárodná izolácia krajiny, kritika vlády zahraničnými médiami, zmarené referendum o vstupe do NATO, únos prezidentovho syna SIS, rozkvet organizovaného zločinu, vražda Remiáša a v roku 1998 stav, kedy sa krajina ocitla bez prezidenta. Tieto problémy boli pripisované nekompetentnosti, neschopnosti a chamtivosti politických špičiek.
Nežná revolúcia a občianska angažovanosť
Po štyridsaťročnej etape komunistického režimu bola zmena politického systému nevyhnutná. Na celoeurópsku vlnu protestov prvotne nastúpili študenti a kresťanská komunita Sviečkovou manifestáciou v roku 1988. Vrcholom bola Nežná revolúcia v roku 1989, kedy sa zjednotil celý národ a sériou demonštrácií na námestiach sa podarilo zvrhnúť komunistický režim. Tento spoločný úspech, pri ktorom nebol hrdinom žiadna konkrétna osoba, ale všetci občania, je dôležité si pripomínať, najmä pri riešení kritických otázok fungovania štátu. Podobná občianska angažovanosť sa prejavila aj v marci 2018, keď protesty "Za slušné Slovensko" viedli k odchodu dvoch najsilnejších mužov krajiny z úradov, hoci smutným podnetom bola vražda novinára a jeho snúbenice.
"Záhadná" koncentrácia čísla 8 v národných dejinách
Pri pohľade na stručný prierez národných dejín 20. storočia, pozornému oku zrejme neujde akási záhadná a častá koncentrácia čísla 8 v dátumoch významných udalostí:
- 1918 - vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov
- 1938 - Mníchovský diktát a náznak črtajúcej sa straty suverenity
- 1948 - začiatok totalitného režimu
- 1968 - Pražská jar a úctyhodný pokus o zmenu
- 1989 - Nežná revolúcia a nástup národa na dráhu demokracie
- 1998 - koniec tzv. mečiarizmu
Tieto udalosti formovali národné vedomie a smerovanie štátu.
Duchovná a morálna výzva pre národ
Oslava 100. výročia založenia Československa nie je len historickým ohliadnutím, ale aj príležitosťou k hlbšej reflexii o zmysle slobody a zodpovednosti. Kladie sa otázka: ako správne a zmysluplne využiť život v slobode? Ako žiť a počínať si v slobodnom štátoprávnom útvare, aby to korešpondovalo s dobrom jednotlivcov a národa a s cieľmi, ktoré presahujú čisto materiálny rozmer?
Inšpiráciu ponúka biblický Žalm 85, napísaný v čase návratu presídlencov z 70-ročného babylonského zajatia. Bolo treba začať odznova a budovať na solídnych, nadčasových princípoch. Situácia presídlencov z Babylonu bola v tomto smere podobná situácii našich predkov, ktorí pred rokom 1918 žili v Rakúsko-Uhorskej monarchii a museli sa boriť s problémami zachovania národného povedomia a jazyka.
Autor žalmu vyznáva: "Omilostil si, Hospodine, svoju krajinu, vrátil si Jákobových zajatých. Odpustil si vinu svojmu ľudu, ich všetky hriechy si zakryl. Stiahol si späť svoju prchkosť, upustil si od svojho žhavého hnevu." Podobne aj my, za vznikom spoločnej Česko-Slovenskej republiky a za našou súčasnou samostatnosťou, môžeme vidieť predovšetkým Božiu milosť a odpustenie. Je dôležité si túto skutočnosť Božej milosti uvedomiť, ale nemožno pri tom ostať. Nevyhnutným krokom je obnova celej spoločnosti, ktorá nemôže ostať len na človeku, pretože ľudský hriech a hriešnosť spôsobujú, že aj tie najväčšie ideály strácajú lesk.
Preto je výzva: "Obnov nás, Bože našej spásy, zruš svoju nevôľu voči nám. Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu!" Obnova a milosť sa však nedejú len tak. Je dôležité počúvať Boha a Jeho slovo, v ktorom sa skrýva návod na pokojný život a vyhnutie sa "bláznovstvu" - teda životu, akoby Boha nebolo. Takýto prístup vedie k tomu, že človek sám pre seba stáva najvyššou autoritou, čo je začiatok jeho konca, ako to vidíme na príklade všetkých svetových diktatúr.
Žalmista ponúka oporné piliere pre zdravú spoločnosť, na ktorých stojí budúcnosť jednotlivcov i národa: "Iste je blízka Jeho spása tým, čo sa Ho boja, aby sláva Jeho prebývala v našej krajine. Milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. Vypučí vernosť zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba."
Týmito piliermi sú:
- Bázeň pred Bohom: Rešpektovanie Boha ako najvyššej autority, uvedomovanie si Jeho veľkosti a svätosti, ako aj vlastnej zodpovednosti pred Ním. Štát môže dobre fungovať iba vtedy, ak sa pri jeho riadení snaží napodobňovať Boha.
- Milosť: Vidieť núdzu a nezištne, s láskou pomôcť. Vedieť odpustiť a nepripomínať minulé previnenia.
- Vernosť: Byť si navzájom verní - v partnerstve, spolupráci, v rodine, a predovšetkým verní Bohu, od čoho sa odvíja aj vernosť ľuďom.
- Spravodlivosť: Vidieť hriech a zlo, pomenovať veci správnymi slovami, byť priamy a jednoznačný. Spravodlivosť nielen trestá, ale aj obetuje sa pre dobro blížneho.
- Pokoj: Dosiahnutie harmónie vo vzťahoch - Boh-človek, človek-človek, človek-príroda. Zdravá spoločnosť funguje, pokiaľ jej ide o dobré, čisté a zdravé vzťahy.
Ak sa o týchto päť pilierov zdravého národa budeme zo všetkých síl snažiť, potom možno očakávať: "Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré, a naša zem vydá svoj úžitok. Spravodlivosť pôjde pred Ním a spása cestou Jeho krokov." Cesta pre Slovensko spočíva v uplatňovaní týchto princípov najprv v rodinách, potom v cirkvi a napokon v národe, čo povedie k skutočnej zmene k lepšiemu. Lepšie bude iba vtedy, ak budeme sami "bázlivejší", milostivejší, vernejší, spravodlivejší a pokojnejší. Je to Božia cesta, ktorá prekoná všetky turbulencie zmien a vedie k časnému dobru i večnej spáse.
Záverečná výzva k aktívnej budúcnosti
V kontexte storočného vývoja je nevyhnutné, aby občanom nebolo fungovanie štátu a spoločnosti ukradnuté. Je dôležité študovať históriu svojho národa, nenechať sa kŕmiť nezmyslami, overovať si informácie, viac sa venovať získavaniu prehľadu o dianí doma i vo svete a nebáť sa postaviť sa za svoj názor na akomkoľvek fóre. Iba tak môže byť odkaz minulosti cenným poučením pre aktívnu a zodpovednú budúcnosť.