Svadba Denisy a Viktora: Príbeh jedného výnimočného dňa

„Nie je päť alebo šesť divov sveta, ale jeden: láska.“ Tieto slová Jacquesa Prevérta sa stali mottom pre Denisu a Viktora, ktorí svoj príbeh lásky korunovali svadbou. Keď osud zamieša karty, láska dostane zelenú. Denisa, rozprávačka príbehu, priznáva, že takýto scenár by nevymyslela ani pri písaní tej najromantickejšej knihy.

Po ukončení vysokej školy, dlhoročného vzťahu a s otázkou kam ďalej, stála na križovatke rozhodnutí, kde začať reálny život. Hľadala si prácu a jej brat jej posunul kontakt na preňho neaktuálnu ponuku. Do týždňa cestovala na pohovor a do ďalšieho týždňa sa sťahovala. Začala vypomáhať v kancelárii ako administratíva. Ale s novou prácou a miestom prišla aj nová láska. Chalan, s ktorým telefonovala ohľadom ponuky práce, viedol s ňou prvé kolo pohovoru a párkrát sa stretli v kancelárii. Stretnutia boli spočiatku tajné, avšak po štyroch mesiacoch sa už nič tajiť nedalo, keďže Košice zase až také veľké mesto nie sú. Nuž a mesiace sa premenili na roky a Denisa s Viktorom si uvedomili, že asi im už bez seba nebude dobre.

Nečakané zásnuby pod Sninským kameňom

Denisa a Viktor majú radi nové veci, dobrodružstvo a život bez obmedzení, ale paradoxne sú skôr plánovači so stanovenými cieľmi. Keď sa začali baviť o svadbe, Denisa už pracovala na svojom vysnívanom mieste v Mikuš Diamonds v Košiciach, a preto jasná voľba pre zásnubný prsteň bola Lola v ružovom zlate. Neskutočne minimalistická, ale tak vkusná a nádherná, získala si jej srdce a "pripravila o uši" Viktora. Prsteň bol síce naplánovaný, ale zásnuby o to prekvapujúcejšie.

Pri návšteve u rodičov si odskočili na krátky výlet na Sninský kameň. Cestou stretli známych, ktorí sa k nim pripojili a hore im urobili spoločnú fotku s výhľadom. Pri fotení si Viktor pokľakol a vytiahol prsteň z bižutérie. Denisa nevie, či bola viac šokovaná ona alebo pár, čo ich fotil. V hlave kričala áno, ale z toľkého návalu emócií nevládala ani stáť, a zmohla sa len na prikyvovanie. Vysvetlenie k bižutérii? Nepamätal si veľkosť Denisinho vysnívaného prsteňa. Ale za pár dní docestovala Lola v správnej veľkosti do košickej predajne a teda aj na jej prst.

Plánovanie svadby s láskou a rozvahou

Zasnúbili sa 1. augusta 2020, no svadbu začali riešiť až po novom roku. Približne v marci si stanovili dátum na 9. júla 2021 a rozbehli svadobný kolotoč príprav. Prvou a tou najťažšou úlohou bolo predstaviť svadobný plán celej rodine. Ich predstava bola malá svadba v úzkom rodinnom kruhu, samozrejme aj s prihliadnutím na aktuálne podmienky Covid-u. Keďže netušili, ako sa bude situácia meniť a vzhľadom na bezpečnosť starých rodičov, zhodli sa na počte hostí do 25 ľudí.

Výber miesta na svadbu bol pre nich jasný, a to na záhrade Denisininých rodičov. A keďže ich rozpočet zainvestovali do spoločného bývania, vzhľadom na typ a počet hostí okresali výdaje na čo najmenšiu možnú úroveň.

Svadobný štýl: Pohodlie a tradície v jednom

Denisa a Viktor si pri prípravách dali jedno pravidlo: "Je to naša svadba a my si ju užijeme, tak ako keby to bola jedna z ďalších záhradných grilovačiek. Bez obmedzení a bez výčitiek. Bude to oslava nášho dňa." Samozrejme, že to úplne takto nedopadlo, ale približne na 80% to splnili. Keďže vo svojej podstate plánovali záhradnú párty, chceli tomu prispôsobiť aj oblečenie. Žiadne drahé róby. Dali prednosť pohodlnosti a pravdepodobnosti, že si posedíme v tráve.

U Denisy padla voľba na šaty, ktoré ulovila na internete za pár eur, a keďže nie je štandardná nevesta, nesedel jej ani štandardný závoj, ten nahradil fascinátor. Dali si však záležať na tradíciách, preto závoj nechceli úplne vynechať a pri voľbe šperku vyhrali perly, v podobe dokonalého setu La Luna, ktorý odohnal všetky slzy a doplnil svadobný outfit. Kvety do kytice jej nazbierala mama pred obradom z ich záhrady, čo ladilo nielen so svadobnou výzdobou, ale aj s jej „hipisáckou“ dušou.

Pri výbere obleku pre Viktora sa trošku viac zapotili, ale nakoniec sa obaja zhodli na bordovom ľanovom obleku, na túto časť leta ideálnou voľbou, aby sa cítil počas celého poobedia pohodlne. Sako mu dopĺňalo rozkvitnuté pierko a bielu košeľu doplnili bielou kravatou (a nie motýlikom, aby náhodou neuletel). Tá na ich počudovanie ostala biela skoro do čepčenia.

Rozprávková záhrada a jedinečná výzdoba

Posledné štyri mesiace príprav boli o obrázkoch na Pintereste, hľadaní inšpirácie a rozhodovaní sa, ktorý svadobný štýl im najviac pasuje. Pre miesto na svadbu sa rozhodli rýchlo a intuitívne, a to pre ich súkromnú botanickú na záhrade rodičov. Keďže nielen mamina je šikovná záhradníčka, a aj tato je neskutočne zručný, dopomohli im k rozprávkovej svadbe. Vyrobili nádhernú slávobránu, kde prebiehal obrad. Celá záhrada sa obliekla do romantických svetielok, ktoré sa za tmy rozžiarili ako svetlušky. Všetko dotiahli do absolútnych detailov, za čo im boli nesmierne vďační.

Napriek tomu, že ich dvor nie je až taký veľký, sú na ňom vytvorené viaceré zákutia, kde si mohli hostia v pokoji posedieť, dať si drink alebo len zhodiť tanečné topánky. Miesto, ktoré im slúžilo na bazén, sa premenilo na tanečný parket a parkovací prístrešok na priestor pre svadobnú hostinu, kde by boli zachránení aj v prípade, že by sa počasie zvrtlo. O záhradu bolo postarané a na Denise už bolo len podoťahovať maličkosti s výzdobou a tvorbou dekorácií. Hlavnú úlohu pri výzdobe hrala krajka, krištáľ, milión sviečok, svetielka, kvety a bylinky. Rodičia ju prekvapili sudom naplneným vodou s plávajúcimi kvetmi a sviečkami. Dalo veľa práce všetko prichystať, ale čím boli bližšie k svadbe, začalo všetko do seba zapadať ako puzzle a vytvorilo to neskutočne krásnu svadbu.

Výzvy príprav: Zákusky a počasie

Čo im však najviac robilo vrásky na tvári v rámci príprav boli zákusky a predpovede počasia. Zákusky riešili asi medzi prvými, ale keď došlo na lámanie chleba, tak im cukrárka zrušila objednávku. Suché pečivo si Denisa nakoniec piekla sama, lebo "ak nič, tak aspoň niečo". No nakoniec našli cukrárky, ktoré zachránili ich výslužky a svadobnú tortu. Už im ostávalo len počasie. Kontrolovali ho asi tak trikrát do dňa a pre istotu každý člen rodiny.

Deň D: Tradície a emotívne momenty

V deň D sa začali napĺňať dedičné krištáľové misy ovocím, sušienkami, koláčmi, orieškami a tým, čo odolá letným slnečným lúčom. Vázičky rozkvitli kvetmi a stoly s bielymi obrusmi sa zaplnili taniermi, pohármi na prípitok, všade sa to rozvoňalo čerstvými bylinkami. Zostávalo už len chystanie, čakanie na catering a na príchod ženícha.

V rámci tradícií ju prvýkrát uvidel až pri odpýtavaní za zvukov harmonikára. V súkromí sa rozlúčili s rodičmi a poďakovali za to, čo z nich vychovali, a obrad mohol začať. Obaja rodičia ju viedli uličkou medzi hosťami k jej budúcemu manželovi za zvukov melódie Moon River. Keďže ich sobáš bol civilný, doplnili ho príhovorom svedkyne, ktorá ich dojala ešte skôr, ako došli k spoločnému áno. Pri obrade si pozerali do očí, držali sa za ruky a užívali si každý jeden moment. Pri Denisinom tichšom roztrasenom áno, aby sa nerozplakala od dojatia, dal to svoje jej už skoro manžel veľmi jasne a hlasne, aby si boli všetci istí, že už to tak je. Nasledovala hostina, kde si zaspomínali na Denisino detstvo otcovým príhovorom, zažartovali, jemne sa povyhrážali, aby bol na ňu dobrý, a poplakali si pri spomienkach na ich vzťah z úst Viktorovej sestry.

Hudba a tanec: Oslava lásky a radosti

Pri prvom novomanželskom tanci si zvolili pieseň, ktorá ich sprevádza celým ich vzťahom, a hoci mali aj ďalších adeptov, rozhodli sa, že svadba má byť veselá - vyhrala pieseň od Ingrid Michaelson - You and I. Pri rodičovskom tanci si zatancovali na klasiku What a wonderful world od Louisa Armstronga. A týmto nechali plynúť zábavu až do príchodu folklórneho súboru Voľanka, ktorého členky Denisu za nočnej oblohy a svetielok začepčili do rusnáckej rodiny. Týmto posledným oficiálnym krokom opadol všetok svadobný stres a kým sa im v nočno-ranných hodinách nezačalo blýskať, naplno sa bavili, samozrejme so súhlasom susedov.

Po svadbe: Večné spomienky a prstene

Po dvoch mesiacoch od svadby a na výročie zoznámenia sa, si zopakovali svadobné fotenie s ich úžasnou fotografkou Mirkou Šárovou a jej Dáme fotečku. Úprimne? Svadba ich nezmenila, ľúbia sa naďalej rovnako, ako sa ľúbili. Len si spravili jeden úžasný deň, ktorý z nich spravil oficiálne malú (zatiaľ) rodinku. Naďalej s ich cieľmi a so srdcami plnými lásky a voľnosti. Jediné, čo im okrem spomienok pribudlo, sú dva večné kruhy na ich prstoch. A aj tie sú samozrejme z dielne Mikuš Diamonds, celozlaté obrúčky Elen v ružovom zlate, s ich personalizovaným gravírom, aby nezabudli, že sa majú ľúbiť.

Zhrnutie informácií o svadbe Denisy a Viktora

tags: #moja #svadba #denisa #a #viktor