Česká televízia odvysielala súbežne s RTVS prejav prezidenta Andreja Kisku k výročiu okupácie Československa v auguste 1968. Český prezident Miloš Zeman prejav k tomuto výročiu nemal. Skupina českých aktivistov sa preto listom obrátila na vedenie českej verejnoprávnej televízie, aby odvysielala aspoň Kiskov prejav, na čo ČT24 na žiadosť českých občanov promptne zareagovala. Kiskov prejav bol vysielaný aj napriek tomu, že sa v ňom prezident prihováral najmä Slovákom. Tak sa naskytol celkom zaujímavý paradox v česko-slovenskom priestore.
Paradox prezidentov: Zemanovo mlčanie a Kiskov prejav
Sme tak svedkami celkom zaujímavého paradoxu. Český prezident Miloš Zeman, ktorého kvôli nesúhlasu so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy vyhodili v roku 1970 z KSČ a neskôr aj z práce na Vysokej škole ekonomickej a ktorý na konci 80. rokov publikoval na adresu režimu jasnozrivo kritický článok Prognostika a prestavba, za čo opäť prišiel o prácu, toto dôležité výročie ignoroval.
Zemanovo mlčanie a jeho kontext
Miloš Zeman prejav k augustovým udalostiam neplánoval. Jeho hovorca Jiří Ovčáček oznámil, že Zeman už „raz urobil“ prejav, v čase začiatku normalizácie, a potom ho vyhodili z práce. Narážal tak na vylúčenie Zemana z KSČ v roku 1970 kvôli jeho nesúhlasu s okupáciou vojsk Varšavskej zmluvy. Podľa Ovčáčka je takýto prejav hodnotnejší ako tisíce čisto formálnych a neúprimných prejavov. Zemanov hovorca tiež uviedol, že „svoj odvážny prejav už pán prezident predniesol, keď počas začínajúcej normalizácie vyhlásil, že nesúhlasí s okupáciou. Za tento prejav ho neskôr vyhodili z práce, z Vysokej školy ekonomickej.“
Určite pritom neplatí, že Zeman sa snaží udalosti augusta 1968 falšovať a vtlačiť im nový naratív, tak ako to robí predseda českých komunistov Vojtěch Filip, ktorý hlavnú vinu za inváziu prisudzuje Ukrajincom (keďže vraj boli hlavnou silou inváznych armád) a zástup konšpirátorov mu pri tom tlieska. Keď minulý rok vyšiel na webe ruskej televízie Zvezda článok, že Československo by malo byť za inváziu vďačné, Zeman jeho autora označil za šialenca a text za urážku českého a slovenského národa. Iste, Alexandra Dubčeka a niektorých jeho politických súpútnikov Zeman v súvislosti s augustovými udalosťami označil za zbabelcov, čo však už je úplne iná diskusia.
Kiska: Hrdina alebo paradox?
V čom teda spočíva spomínaný paradox? V tom, že český prezident, ktorý sa počas normalizácie staval k režimu kriticky a niesol za to dôsledky, sa pri 50. výročí rozhodol mlčať a prepustil tak aj v českej televízii miesto slovenskému prezidentovi. Hlavnou politickou hviezdou tohto dňa tak v celom česko-slovenskom priestore bol Andrej Kiska, ktorý počas normalizácie, začiatkom 80. rokov, žiadal o vstup do KSČ a jeho otec bol v tých časoch podpredsedom Okresného národného výboru v Poprade. A nikoho to špeciálne nevyrušovalo. Naopak, Andrej Kiska je mnohými vnímaný a prezentovaný ako odvážny hrdina a Zeman v kontraste s ním ako zbabelec a ruský lokaj.
Protiputinovská symbolika augusta 1968
Výročie augusta 1968 má dnes okrem protikomunistickej aj silnú protiputinovskú symboliku. Tou najpodstatnejšou príčinou je asi to, že výročie augusta 1968 má dnes okrem protikomunistickej už aj silnú protiputinovskú symboliku, v zmysle vnímania Vladimíra Putina ako aktuálneho symbolu ruského expanzionizmu. Na čo, samozrejme, existujú dobré dôvody a aj samotný Zeman má na svojom imidži voči Putinovi nekritického politika značný podiel viny. Zároveň to však umožňuje niektoré veci milosrdne prehliadať, medzi nimi aj osobné postoje k normalizačnému režimu.
Kiskov príhovor: Odkaz k národu
Slovenský prezident Andrej Kiska požiadal o mimoriadne vystúpenie v RTVS. V televíznom príhovore pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa prirovnal inváziu k nepredstaviteľnému hororovému filmu.
Obsah a tón prejavu
Prezident Andrej Kiska vo svojom prejave k 50. výročiu uviedol, že sa občanom prihovára zo Sliača, z miesta, odkiaľ po dlhých 23 rokoch odišli poslední cudzí vojaci. „Zanechali za sebou zdevastovanú krajinu, zdemolované byty, ale najmä zmarenú nádej na zmenu v roku 1968,“ odznelo v jeho prejave.
Vrcholných predstaviteľov štátu na čele s Alexandrom Dubčekom okupanti zatkli a odvliekli do Sovietskeho zväzu. „Nijakých kontrarevolucionárov nenašli, zato však v krajine, kde sa dovtedy šírila nádej na slobodnejší život, zabili desiatky nevinných obetí,“ konštatoval Kiska s tým, že okupanti zanechali po sebe zdevastovanú krajinu a zmarenú nádej na zmenu.
Invázia Varšavskej zmluvy do Československa
Po invázii a podpísaní Moskovského protokolu sa hororový film podľa prezidenta zmenil na „krutú realitu normalizácie“, ktorá potláčala slobodu tlače, prejavu či viery. „Moc prevzali bezcharakterní jedinci opierajúci sa o sovietske bodáky,“ zdôraznil Kiska. Dnešných demokratických politikov vyzval chrániť slobodu a možnosť rozhodovať o budúcnosti bez obáv z toho, že ich rozhodnutia zlomí hrubá sila.
„Preto potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a rovnakým rešpektom k slobode, právam ľudí a demokracii,“ vyhlásil. Takých spojencov a partnerov má Slovensko podľa Kisku v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.
Význam pre mladú generáciu
Prezident na záver konštatoval, že okupáciu vojskami Varšavskej zmluvy odsudzujú tri pätiny obyvateľov Slovenska, pribúda však tých, najmä mladých ľudí, ktorí o nej vedia málo alebo nič. Rodičov, učiteľov, príbuzných a pamätníkov preto vyzval, aby mládeži pripomínali udalosti toho obdobia. „Aby im priblížili časy nádeje, ale aj chvíle zrady, zúfalstva a poníženia.“
Technické detaily a kontroverzie okolo Kiskovej neúčasti
Okrúhle 50. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy si 21. augusta pripomenula celá krajina vrátane politických špičiek, zahraničných hostí a veľvyslancov.
Vysielanie a rozsah invázie
Prezident Andrej Kiska vystúpil v utorok 21. augusta v RTVS s príhovorom k výročiu augustových udalostí. Mimoriadny príhovor RTVS odvysielala po večerných správach o 19:50 na Jednotke a trval približne 5 minút. Na žiadosť českých občanov prejav slovenského prezidenta odvysielala aj česká televízia ČT24. Hovorkyňa ČT Karolína Blinková potvrdila, že jednajú s RTVS o sprostredkovaní prejavu, ktorý odvysielajú napriek tomu, že prezident sa v ňom prihovára najmä Slovákom.
V auguste 1968 invázie armád krajín Varšavskej zmluvy de facto ukončili takzvanú Pražskú jar, pokus československých komunistov o nastolenie "socializmu s ľudskou tvárou". V prvom slede vstúpilo na územie ČSSR zhruba 100 000 vojakov, 2 300 tankov a 700 lietadiel. Postupne sa okupačné vojsko rozrástlo až na 750 000 vojakov a 6 000 tankov.
Neprítomnosť prezidenta a kritika
Prezident Andrej Kiska si síce na tento deň vyžiadal čas na vystúpenie vo verejnoprávnej televízii, prejav bol však nahratý vopred. Povedal v ňom, že sa občanom prihovára zo Sliača. Nato však prenikli informácie, že je na rodinnej dovolenke v zahraničí, konkrétne v Španielsku. Bola to jediná aktivita, ktorú si prezident na tento deň naplánoval. Denník Nový čas zverejnil, že prezident túto reč nahral pred odchodom na dovolenku. Redakcia Pravdy sa opýtala prezidentovho hovorcu Romana Krpelana, prečo Kiska uprednostnil oddych pred spomienkou na také významné výročie, ktoré si s nami pripomína aj zahraničie. Známe nebolo ani to, kedy mal Kiska na dovolenku odletieť a kedy presne na Sliači bol.
Prednosť vlastnému súkromiu pred úradom dal Kiska napríklad už vo februári, keď Slovensko ochromila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vtedy sa lyžoval v Rakúsku. Politický analytik Ján Baránek zdôraznil, že prezident nepostupoval správne, keď odcestoval na dovolenku počas takýchto významných udalostí. „Bolo to 50. výročie, takže v žiadnom prípade by si to nemal dovoliť,“ uviedol Baránek. Podľa neho sa dajú tieto dve situácie porovnať, hoci vražda bola nečakaná situácia, zatiaľ čo 50. výročie bolo plánované a známe roky dopredu. Prístup prezidenta sa nepozdával ani jeho predchodcovi Ivanovi Gašparovičovi. „Zrejme pán prezident Slovenskej republiky so svojimi poradcami sa rozhodol pripomenúť si toto nešťastné jubileum spôsobom, ktorý sa mu zdal prijateľnejší,“ vyjadril sa Gašparovič.
Tento utorok sa v Bratislave konalo viacero spomienkových akcií na august '68. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) sa zúčastnil spomienky pred Univerzitou Komenského v Bratislave, kde spolu s ním kládli vence na pamiatku obetí okupácie aj podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd), viacerí ministri, poslanci a veľvyslanci. Premiér Peter Pellegrini (Smer) zase prišiel položiť kyticu na hrob Alexandra Dubčeka na cintoríne v Slávičom údolí. Krátke videá z tohto podujatia uverejňoval na svojom účte na sociálnej sieti Instagram aj Kiska. Premiér Peter Pellegrini Kiskovu neúčasť na pietnych podujatiach nekomentoval. „Postoj predsedu vlády, ako jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov, k tomuto významnému dňu vyjadril svojím vlastným pracovným programom počas 21. augusta,“ odpovedal na otázky Pravdy tlačový odbor Úradu vlády.
Kiska robí okolo svojich dovoleniek tajnosti bežne. V máji, keď oddychoval v Dubaji, štandarda na Prezidentskom paláci viala, akoby bol prítomný na Slovensku. Kiskov hovorca vtedy vysvetlil, že štandardu dávajú dole len vtedy, ak je prezident na oficiálnych zahraničných návštevách. V minulosti, napríklad počas prezidentovania Ivana Gašparoviča, však bolo bežné, že štandarda sa stiahla vždy, keď prezident opustil územie Slovenska.