Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus - príchod) je prvá časť liturgického roka v západnej liturgickej tradícii, vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista. Predstavuje obdobie duchovnej prípravy na Vianoce a čas pokoja a očakávania. Pre kresťanov symbolizuje duchovné stíšenie a zamyslenie, zatiaľ čo pre mnohých ďalších je to čas svetiel, pečenia, zdobenia a príprav domova na najkrajšie sviatky roka.

V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním - sviatku Narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia). Zároveň sa v tomto období nezabúda ani na osobitnú úctu Ježišovej Matky, napríklad prostredníctvom takzvaných rorátnych svätých omší v dňoch do 16. decembra. A

Adventný čas: Duchovná príprava a tradície

Advent alebo adventné obdobie (z latinského adventus - príchod) je prvá časť liturgického roka v západnej tradícii. Je to obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Ježiša Krista, ktoré je vymedzené štyrmi nedeľami pred Vianocami.

Teologický význam a história

V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním: sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého, eschatologického príchodu na konci času (parúzia). Adventné obdobie má kajúci charakter, hoci sa nechápe ako čas pokánia v takom zmysle, ako je to vo Veľkom pôste - stále sa napríklad spieva Aleluja.

Začiatky adventu siahajú do 4. storočia. Obdobie prípravy sa vtedy dostalo z kresťanského Východu do Galie a Španielska, odkiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista. V raných dobách sa oslavoval rôzny počet adventných nedieľ (od dvoch do šiestich), pričom ustálený počet štyroch nedieľ ustanovil až pápež Gregor Veľký v 7. storočí.

Rozdelenie adventu

Nakoľko advent vyjadruje dvojaké očakávanie, je rozdelený na dve časti, pričom hranicu tvorí 17. december:

• Prvá časť: kladie dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista.
• Druhá časť: je priamou prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach.

Pravoslávna a gréckokatolícka cirkev si dodnes zachovávajú šesťtýždňové prípravné obdobie nazývané Filipovka, ktoré trvá od 15. novembra do 24. decembra a má charakter pôstu.

Adventné symboly a zvyky

S adventom je neodmysliteľne spätý adventný veniec, ktorý je najtradičnejším symbolom tohto obdobia. Kruhový tvar znamená večnosť a zelená farba nádej. Pôvodný veniec, ktorý vyrobil nemecký teológ Johann Henrich Wichern pre deti, mal 24 sviečok, z ktorých sa každý deň jedna zapálila. Dnešný veniec má štyri sviece, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ.

Tradičné prvky a ľudová kultúra

V ľudovej kultúre Slovenska mal advent aj magický charakter začiatku, kedy podľa povier mohli nadprirodzené sily (tzv. stridžie dni) ovplyvniť budúcnosť. Medzi rozšírené zvyky patria:

• Barborky: Na sviatok sv. Barbory (4. decembra) sa režú vetvičky z čerešní alebo višní, ktoré majú do Vianoc zakvitnúť.
• Sviatok sv. Mikuláša: Tradícia, ktorá vznikla v 10. storočí a dodnes prináša radosť najmä deťom.
• Imelo: Symbol šťastia a božieho požehnania, s ktorým sa spája tradícia bozku pod imelom.
• Stavanie Betlehema: Rozšírená aktivita, ktorá spája veriacich aj rodiny pri spoločnej tvorivej činnosti.

Advent v každodennom živote a výchove

Advent je v západnej tradícii aj obdobím upokojenia, ktoré korešponduje s dlhými decembrovými nocami. Pre deti je obľúbenou formou čakania otváranie adventného kalendára. V pedagogickom kontexte sa katechéza o advente zameriava na pochopenie významu „bdenia“ a vnútornej prípravy.

Výzva „Bdejte!“ (Mk 13,33-37) je hlavným mottom, ktoré nás nabáda k reflexii nad plnením úloh, ktoré nám Boh zveril. Či už ide o modlitbu, pomoc blížnym, čítanie Svätého písma alebo účasť na rorátnych svätých omšiach, cieľom je pripraviť nielen domov, ale predovšetkým vlastné srdce.

tags: #prezentacia #adventny #cas