Mzdové zvýhodnenia, inak známe aj ako príplatky, sú kľúčovou súčasťou odmeňovania zamestnancov popri ich základnej mzde. Ich hlavným účelom je kompenzovať zvýšenú psychickú, fyzickú alebo sociálnu záťaž, ktorú zamestnanci podstupujú pri práci za mimoriadnych okolností, mimo štandardného pracovného režimu alebo v sťažených pracovných podmienkach. Tieto príplatky predstavujú zákonom stanovenú minimálnu hranicu, ktorú je možné zvýšiť prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo individuálneho dojednania medzi zamestnancom a zamestnávateľom, avšak nikdy nie znížiť.
Právny rámec mzdových zvýhodnení
Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku sú riadené Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Tento zákon okrem iného definuje aj mzdové zvýhodnenia ako povinnú súčasť odmeňovania zamestnancov v určitých prípadoch a stanovuje ich minimálnu výšku. Kolektívne zmluvy alebo pracovné zmluvy môžu dohodnúť aj vyššie sumy príplatkov, než určuje Zákonník práce. Dôležité je tiež zdôrazniť, že nárok na príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu, prácu vo sviatok a na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce majú nielen zamestnanci v pracovnom pomere, ale aj osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Vplyv minimálnej mzdy na príplatky
Novelou Zákonníka práce, ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2023, bola výška väčšiny mzdových príplatkov opätovne naviazaná na výšku minimálnej mzdy. To znamená, že príplatky sa aj v roku 2026 určujú percentom z minimálnej hodinovej mzdy. Pri výpočte minimálnej výšky príplatkov sa vždy vychádza z hodinovej minimálnej mzdy určenej pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Tento základ sa použije aj v prípadoch, keď je na pracovisku ustanovený kratší týždenný pracovný čas alebo ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok.
Minimálna mzda na rok 2026 je určená vo výške 915 eur mesačne. Minimálna hodinová mzda pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase tak predstavuje 5,259 eura. Mzdové zvýhodnenia, napríklad príplatky za nočnú prácu alebo prácu počas víkendov, majú tak rovnakú garantovanú spodnú hranicu pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na stupeň náročnosti práce. Zamestnávateľ však môže v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj vyššie príplatky, než predpisuje Zákonník práce.
Prehľad mzdových zvýhodnení
Zákonník práce upravuje viacero mzdových zvýhodnení a plnení, na ktoré má zamestnanec nárok. Medzi ne patria:
- Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
- Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu
- Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (rizikovú aj nerizikovú)
- Náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku
- Náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
- Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
Druhy mzdových zvýhodnení a ich podmienky
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
Práca nadčas je práca vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, nad rámec bežného pracovného času, ktorý je spravidla 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne. Takáto práca by mala byť zamestnávateľom využitá len výnimočne, predovšetkým vtedy, keď je potrebné zabezpečiť chod spoločnosti alebo reagovať na mimoriadne okolnosti. V takomto prípade má zamestnanec, ktorý vykonáva prácu nadčas, nárok na finančnú kompenzáciu za čas strávený v práci navyše. Nadčas nemožno nariadiť dohodárovi.
- Za prácu nadčas patrí zamestnancovi jeho dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku.
- Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže namiesto vyplatenia príplatku dohodnúť na čerpaní náhradného voľna v dohodnutom termíne. V takom prípade zamestnancovi prináleží za hodinu nadčasu hodina náhradného voľna a príplatok mu už nepatrí. Ak sa však konkrétny termín neustanoví a náhradné voľno nie je poskytnuté najneskôr do štyroch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie.
V praxi je časté, že zamestnávateľ v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodne mzdu zamestnanca už so zohľadnením prípadnej práce nadčas - najviac však v rozsahu 150 hodín ročne.
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu
Za prácu v sobotu a v nedeľu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Novelou Zákonníka práce platnou od 1.5.2018 boli zavedené povinné príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu.
- Za prácu v sobotu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. S účinnosťou od 1. januára 2026 je to najmenej 2,6295 eura za hodinu.
- Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. S účinnosťou od 1. januára 2026 je to najmenej 5,259 eura za hodinu.
Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu. V takom prípade je možné v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, avšak táto suma musí byť v súlade so Zákonníkom práce. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. V zmysle § 122b ods. 2 Zákonníka práce je v takom prípade možné dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej v sume 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (pre rok 2026 je to najmenej 4,7331 eura za hodinu).
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sobota, resp. nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu; v takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu vedúcemu zamestnancovi nebude patriť.
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
Nočná práca je definovaná ako práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
- Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce. S účinnosťou od 1. januára 2025 je to najmenej 1,876 eura za hodinu.
- Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce. S účinnosťou od 1. januára 2025 je to najmenej 2,345 eura za hodinu.
Výnimky z povinnosti vyplácať príplatok za nočnú prácu
Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce pravidelne vykonávala v noci a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. V takom prípade je možné v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, avšak táto suma musí byť v súlade so Zákonníkom práce. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
S vedúcim zamestnancom je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Zamestnancovi v pracovnom pomere patrí za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % jeho priemerného hodinového zárobku. Pre dohodárov platí, že za každú odpracovanú hodinu patrí dohodnutá odmena a zároveň mzdový príplatok najmenej 100 % minimálnej hodinovej mzdy.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, namiesto vyplatenia mzdového zvýhodnenia.
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
Ak zamestnanec vykonáva prácu v sťažených podmienkach, má nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Sťažený výkon práce je definovaný ako práca v prostredí, ktoré je pre zamestnanca nepriaznivé z hľadiska zdravia alebo bezpečnosti. Príslušný orgán verejného zdravotníctva zaraďuje tieto práce do 3. alebo 4. kategórie rizikových prác.
Zamestnancovi prináleží mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak vykonáva práce, ktoré orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie, a zároveň neboli prijaté preventívne opatrenia na zníženie zdravotného rizika, napríklad osobné ochranné pracovné prostriedky, alebo tieto opatrenia nevedú k zníženiu intenzity pôsobenia faktorov pracovného prostredia pod stanovené limity.
Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti. Tento čas sa považuje za pracovný čas.
- Pri neaktívnej pohotovosti na pracovisku má zamestnanec nárok na náhradu najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy.
- Pri neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska má zamestnanec nárok na náhradu najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy (pre rok 2026 to je najmenej 1,0518 eura za hodinu).
Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti prácu reálne vykonáva (tzv. aktívna pohotovosť), tento čas sa považuje za prácu nadčas a zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za nadčas vo výške najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.
Kumulácia príplatkov
Dôležité je si uvedomiť, že príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napríklad v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.
Zaokrúhľovanie príplatkov
V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Pri zaokrúhľovaní by mal preto zamestnávateľ postupovať v prospech zamestnanca, t. j. výslednú sumu príplatku zaokrúhliť vždy smerom nahor.
Príklady z praxe
Príklad 1: Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a kumulácia príplatkov
Zamestnanci organizácie pracujú v nepretržitej prevádzke (napr. v domovoch sociálnych služieb) a majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas 35 hodín týždenne, pričom ich pracovná zmena trvá 11,5 hodiny. V takomto prípade je potrebné posudzovať nárok na príplatky individuálne, s ohľadom na konkrétny rozvrh zmien a dni, kedy zamestnanec pracuje.
- Nočná zmena z piatka na sobotu: Ak zamestnankyňa nastupuje na nočnú zmenu z piatka na sobotu, vypláca sa jej príplatok za nočnú prácu za 7,5 hodiny (čas medzi 22:00 a 6:00) a príplatok za sobotu za 6,5 hodiny (zohľadňuje sa osobitné vymedzenie začiatku a konca soboty na pracovisku s nočnými zmenami).
- Nočná zmena zo soboty na nedeľu: Ak zamestnankyňa nastupuje na nočnú zmenu v sobotu o 18:30 hod. a končí o 6:30 hod. v nedeľu, vypláca sa jej príplatok za nočnú prácu za 7,5 hodiny, príplatok za sobotu za 5 hodín a príplatok za nedeľu za 6,5 hodiny.
- Nočná zmena z nedele na pondelok: Ak zamestnankyňa nastupuje na nočnú zmenu v nedeľu o 18:30 hod. a končí 6:30 hod. ráno v pondelok, vypláca sa jej príplatok za nočnú prácu za 7,5 hodiny a príplatok za nedeľu za 5 hodín.
- Sviatok cez víkend: Ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, zamestnancovi sa vyplatí aj príplatok za sviatok za 11,5 hodiny.
Príklad 2: Výpočet kumulovaného mzdového príplatku zamestnanca za prácu v sobotu a v nedeľu, ktorá je štátnym sviatkom
Pán Jozef pracuje na trvalý pracovný pomer ako bezpečnostný technik s hodinovou mzdou vo výške 10 eur. Jeho práca zahŕňa aj pravidelnú kontrolu a inventúru bezpečnostnej dokumentácie, ktorú vykonáva raz za polrok, často cez víkend. Kontrola za 1. polrok 2026 mu pripadla na víkend, 4.-5. júla 2026. V sobotu aj v nedeľu pracoval po 8 hodín.
Výpočet mzdy pána Jozefa:
- Hrubá mzda: 10 eur x 16 hodín = 160 eur
- Príplatok za prácu v sobotu: 2,6295 eur x 8 hodín = 21,036 eur, po zaokrúhlení 21,04 eur
- Príplatok za prácu v nedeľu: 5,259 eur x 8 hodín = 42,072 eur, po zaokrúhlení 42,08 eur
- Príplatok za prácu vo sviatok (nedeľa 5. júl): 5,259 eur x 8 hodín = 42,072 eur, po zaokrúhlení 42,08 eur
- Celková mzda za odpracovaný víkend + sviatok: 160 + 21,04 + 42,08 + 42,08 = 265,20 eur
Príklad 3: Výpočet mzdy dohodára, ktorý vykonáva prácu počas sviatku
Lujza pracuje ako administratívna pomoc v kaderníckom salóne s hodinovou mzdou 7 eur. Počas štátneho sviatku odpracovala 6 hodín. Na akú mzdu má Lujza nárok?
Za každú odpracovanú hodinu patrí Lujze dohodnutá odmena a zároveň mzdový príplatok za prácu najmenej 100 % minimálnej hodinovej mzdy (pre rok 2026: 5,259 eur).
Výpočet mzdy Lujzy:
- Hrubá mzda: 7 eur x 6 hodín = 42 eur
- Príplatok za prácu vo sviatok (dohodár): 5,259 eur x 6 hodín = 31,554 eur, po zaokrúhlení 31,56 eur
- Celková mzda dohodára za prácu vo sviatok: 42 + 31,56 = 73,56 eur
Príklad 4: Výpočet mzdy zamestnanca, ktorého pracovná zmena pripadne na sviatok
Pán Peter pracuje podľa rozvrhu pracovných zmien (po 8 hodín): 2 dni denná, 2 dni nočná (neriziková práca, so zamestnávateľom má dohodnutý znížený nárok na príplatok za nočnú prácu), 2 dni voľno. Je odmeňovaný hodinovou mzdou vo výške 9 eur. Pracuje aj vo sviatok, ak mu naň pripadne zmena. V mesiaci júl 2026 odpracoval 3 denné zmeny (1 denná zmena bola v nedeľu, 5. júla 2026) a 3 nočné zmeny.
Pán Peter je zmenový zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou. Za prácu vo sviatok (5. júla) mu prináleží jeho hodinová mzda, príplatok za prácu vo sviatok a príplatok za prácu v nedeľu. Za denné a nočné zmeny mu prináleží jeho hodinová mzda a príplatok za nočnú prácu (ak sa vykonávala).
Pre detailný výpočet by bolo potrebné rozobrať každú zmenu a použiť aktuálne sadzby príplatkov pre rok 2026, vrátane zníženého príplatku za nočnú prácu pre nerizikovú prácu, ak je dohodnutý.