Gramatické kategórie slovies v slovenčine

Slovesné gramatické kategórie predstavujú základné morfologické a sémantické vlastnosti slovies, ktoré nám pomáhajú presnejšie vyjadrovať významy vety. Tieto kategórie sa delia na gramatické a lexikálne.

Gramatické kategórie

Gramatické kategórie sú konjunkciou, resp. triedou gramém, ktoré vyjadrujú elementárny morfologický (gramatický) význam. Medzi základné gramatické kategórie slovies patria:

Osoba

Osoba vyjadruje vzťah deja k hovoriacemu alebo iným osobám. Rozlišujeme:

• prvá osoba: píšem, píšeme
• druhá osoba: píšeš, píšete
• tretia osoba: píše, píšu

Číslo

Číslo určuje, či sa dej vzťahuje na jednu alebo viacero osôb či vecí. Rozlišujeme:

• jednotné číslo (singulár): píšem, píšeš, píše
• množné číslo (plurál): píšeme, píšete, píšu

V rámci kategórie čísla sa stretávame aj so špecifickými javmi:

• singularia tantum: slová, ktoré majú iba tvar jednotného čísla, napr. hromadné (uhlie, obilie) alebo látkové (drevo, voda).
• pluralia tantum: slová, ktoré majú iba tvar množného čísla, napr. pomnožné (ešte, nožnice, dvere).

Čas

Čas určuje vzťah deja k momentu výpovede alebo momentu deja. Rozlišujeme:

• prítomný čas (prézent): Je základnou formou a vyjadruje momentálny, reálny čas. Môže mať aj druhotné významy:
  • historický prézent: Sprítomňovanie deja, keď o už prebehnutom hovoríme v prítomnom čase.
  • gnómický prézent: Používa sa vo všeobecných tvrdeniach a nadčasových výrokoch, kde na čase nezáleží (napr. definície, poučky).
• minulý čas (préteritum): Vyjadruje deje, ktoré prebehli pred momentom výpovede.
• budúci čas (futúrum): Vyjadruje deje, ktoré prebehnú po momente výpovede. Môže tiež zdôrazňovať príkaz (napr. "a teraz sa budeš učiť").

Slovesný spôsob (modus)

Slovesný spôsob vyjadruje sémantický vzťah k adresátovi alebo k vlastnej výpovedi. Rozlišujeme:

• oznamovací spôsob (indikatív): Je bezpríznakový a základný. Vyjadruje, že dej sa realizuje. Poznáme ho vo všetkých troch časoch (napr. chodí).
• podmieňovací spôsob (konjunktív): Vyjadruje podmienenosť realizácie deja. Poznáme ho len v prítomnom a minulom čase (napr. išiel by).
• rozkazovací spôsob (imperatív): Vyjadruje nariadenie alebo rozkaz. Tvorí sa len pre 2. osobu jednotného a 1. a 2. osobu množného čísla, a to len v prítomnom čase.

Slovesný rod

Slovesný rod vyjadruje vzťah medzi činiteľom deja a podmetom. Rozlišujeme:

• činný rod: Je základný. Činiteľ deja je podmetom. Poznáme ho vo všetkých troch časoch (napr. Zuza píše úlohu).
• trpený rod: Činiteľ deja je buď nevyjadrený, alebo podmet je dejom zasiahnutý. Poznáme ho v dvoch podobách:
  • zvratný: Sloveso je v činnom rode, ale má zvratný význam (napr. úloha sa píše).
  • opisný: Skladá sa zo slovesa "byť" a prechodníka (prídavné meno činné, napr. úloha bude napísaná).

Lexikálne kategórie

Lexikálne kategórie sa týkajú primárne významu slovesa a jeho schopnosti tvoriť vzťahy s inými slovami.

Slovesný vid

Slovesný vid rozlišuje, či je dej dokončený alebo nie. Je to transformačná kategória, lebo sloveso mení podobu. Nie každé sloveso má oba vidy.

• dokonavý: Naznačuje ukončenosť deja (napr. napísať, rozprávať). Všetky predponové slovesá sú dokonavé.
• nedokonavý: Znamená trvajúci, neukončený dej, preto je aj základný a bezpríznakový (napr. písať - budem písať).

Dokonavosť a nedokonavosť sa dá určiť pomocou budúceho času. Nedokonavé slovesá sú také, ktoré po pridaní "budem" do neurčitku tvoria gramaticky správnu formu (napr. písať - budem písať). Dokonavé slovesá tvoria budúci čas pomocou prítomného tvaru (napr. napíšem).

Príklad páru vidov:

• vyčerpať (dokonavý) - vyčerpávať (nedokonavý)

Slovesný spôsob deja (aspekt)

Táto kategória zachytáva dej ako plynúci (prebiehajúci) alebo ako uzavretý fakt. Môže sa ďalej členiť na:

• ingresívnosť: Vyjadruje začiatok deja (napr. začať písať).
• rezultativnosť: Rôzne druhy vyjadrujú výsledok deja (napr. zasyčať, dogazdovať, uhovoriť sa, napiecť).

Intencia slovesného deja

Intencia vyjadruje zameranosť deja a či sloveso potrebuje doplnenie činiteľa alebo objektu. Ide o lexikálno-gramatickú kategóriu, v ktorej sa používajú pojmy A (agens - činiteľ deja), D (dej), P (patiens - zasiahnutý dejom), N (nositeľ deja, stavu).

Rozlišujeme nasledujúce intenčné typy slovies:

• osobné slovesá, predmetové: Vyžadujú si doplnenie osoby aj objektu.
  • Príklad: Sestra píše list. (A + D + P)
• osobné slovesá, bezpredmetové: Vyžadujú si doplnenie činiteľa (ktorý je často zároveň objektom).
  • Príklad: Sused ide so synom. (A + D)
  • Príklad: Otec mladne. (N + D)
• neosobné, bezpredmetové: Nevyžadujú si doplnenie podmetu ani objektu.
  • Príklad: Prší. (D)
  • Príklad: Otca bolí. (D + P - pôvodca deja je neznámy)

tags: #narodeniny #gramaticke #jat