Slovenská svadba je plná úkonov i symbolov, ktoré sú pokladom našej kultúry. Čepčenie, odobierka nevesty, pripínanie pierok, hádzanie kytice, výmena obrúčok či využívanie služieb starejšieho sú typickými zvyklosťami, ktoré neobídu ani moderné nevesty. Možno ani netušíte, aké hlboké korene tieto obyčaje v slovenskej histórii majú.
Predsvadobné obdobie a zásnuby
V minulosti sa svadby často dohadovali na základe dohôd medzi rodinami, kde nešlo len o lásku, ale aj o majetok. Proces začínal priezvedami - prvým predbežným získaním súhlasu so svadbou bez účasti mládenca. Nasledovali pytačky (odpýtanie), kde mladík - pytač, niekedy spolu s krstným otcom, alegoricky žiadal o súhlas rodičov dievčaťa.
Zásnuby (zaručiny či oddávanie) boli obradom potvrdenia dohody. Znakom, že sa mladí skutočne vezmú, bolo spojenie ich rúk a výmena darov. Darom bývala šatka, ručník, pierko, jablko či košeľa. V neskorších dobách pribudol zásnubný prsteň.
Ohlášky a pozývanie hostí
Po zásnubách nasledovali cirkevné ohlášky, počas ktorých kňaz tri nedele pred obradom verejne ohlasoval blížiaci sa sobáš. Pozývanie hostí bolo v minulosti osobným aktom. Vykonávali ho zváči - špeciálne vymenovaní ľudia (často družbovia), ktorí boli označení paličkou, pierkom alebo stuhou. Pri návšteve každej domácnosti prednášali pozývacie formuly a neraz hostí o účasť aj prosili.
Prípravy na svadobný deň
V predvečer svadby sa konala rozlúčka so slobodou. Kým mládenec si so svojimi blízkymi pripíjal na slobodu, dievčina sa venovala kreatívnym prípravám, ako bolo viazanie pierok z rozmarínu, ktorý symbolizuje vernosť, lásku a šťastie.
Oblečenie nevesty a ženícha
Svadobný deň začínal obliekaním nevesty. Na dedinách bolo oblečenie závislé od miestneho kroja. Parta bola azda najtypickejším prvkom odevu nevesty - čelenka zdobená perlami, flitrami či sušenými kvetmi. Pod ňou mala nevesta vlasy hladko začesané do vrkoča.
V minulosti musela nevesta pri obliekaní stáť v širokej drevenej nádobe (šafli), aby bola čoskoro „široká“ - teda aby rýchlo priviedla na svet bábätko. Do čižiem si nevesty niekedy dávali cesnak alebo peniaz, aby odohnali zlých duchov a privolali bohatstvo.
| Prvok odevu | Význam |
|---|---|
| Parta/Venček | Symbol panenstva a slobody |
| Červená farba | Ochrana pred urieknutím |
| Čižmy | Dar od nastávajúceho |
| Rozmarín | Vernosť a šťastie |
Svadobný deň a obrady
Príchod ženícha k neveste bol sprevádzaný napriekami a zatarasením cesty. Ženích musel zdolať prekážky a neraz aj „vykúpiť“ svoju nevestu, ktorú mu v podobe troch falošných neviest predkladali svadobčania.
Nasledovala odobierka - chvíľa plná smútku z odchodu z rodičovského domu a vďaky rodičom za výchovu. Potom sa vytvoril svadobný sprievod, ktorý udalosť oznamoval celej dedine spevom. Ak sa po sobáši na nevestiných šatách zachytila šošovica či ryža, znamenalo to plodnosť a hojnosť.
Svadobná hostina
Hostiny sa konali v dome nevesty a boli veľmi bohaté. Na stoloch nechýbali slepačia polievka, bravčové či baranie mäso a rôzne kaše. Jedlá zo sliepky a kohúta mali zabezpečiť mladomanželom plodnosť. Mladomanželia sedeli za vrchstolom a jedli z jednej misy, čo symbolizovalo, že už tvoria jeden celok.
Vrchol svadby: Čepčenie a redový tanec
Vrcholom svadby je dodnes čepčenie nevesty. O polnoci sa neveste zložila parta či venček - symboly slobody a panenstva - a nasadil čepiec. Tento akt znamenal prechod dievčaťa do stavu vydatej ženy. Redový tanec (venčekový) nasleduje po čepčení, kedy svadobčania tancujú s mladomanželmi a prispievajú do svadobnej pokladnice.