Pôvod a zmysel vianočného obdarúvania

Vianoce sú časom osláv, darčekov a hojnosti. Rodiny a priatelia na celom svete si v tomto období dávajú darčeky. No zamysleli ste sa niekedy, kde táto krásna tradícia obdarúvania vlastne začala a aký je jej skutočný zmysel?

Historické korene tradície obdarúvania

Predkresťanské rituály a dary

Vianoce majú svoje korene už v dávnych časoch a nadväzujú na tradície, kedy ľudia v tomto období oslavovali zimný slnovrat. V minulosti na to mali ľudia i viac času, keďže ešte neexistovala ani elektrina, venovali sa viac sebe a rodine. Známe sú oslavy počas zimného slnovratu, 21. alebo 22. decembra. Slávilo sa s množstvom jedla, medoviny, ľudia opekali a obetovali dary bohom, modlili sa, aby bol ďalší rok plný hojnosti. Pri slove Vianoce si najčastejšie predstavíme preplnené obchodné centrá a ľudí, ktorí zháňajú vianočné darčeky či nekonečné varenie a vypekanie.

Napríklad starovekí Egypťania uctievali boha nazývaného Ra. Na slnovrat, keď sa Ra začal zotavovať z choroby, Egypťania naplnili svoje domovy zelenými palmami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou. Prví Rimania slávili slnovrat sviatkom nazývaným Saturnálie na počesť Saturna, boha poľnohospodárstva. Rimania vedeli, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro zelené a úrodné. Pri tejto príležitosti nazývanej Saturnálie si zvykli dávať darčeky, zapaľovať sviečky a zdobiť svoje domy. V severnej Európe tajomní Druidi, kňazi starých Keltov, tiež zdobili svoje chrámy vždyzelenými vetvami ako symbol večného života.

Kresťanský pôvod darovania

Jeden z hlavných dôvodov, prečo si darujeme darčeky na Vianoce, je pripomínať si dary, ktoré Ježiš dostal od troch mudrcov. Títo mudrci, Gašpar, Melichar a Baltazár, priniesli Ježišovi vzácne dary - zlato, kadidlo a myrhu. Kadidlo sa používalo pri bohoslužbách v kostoloch a jeho dym predstavoval dušu, ktorá smeruje do neba. Myrha je parfum, ktorý sa nanášal pri mumifikácii na mŕtve telá, aby príjemne voňali. Dary, ktoré sa rozdávali, mali pôvodne pripomínať dary troch kráľov a nezištný dar ľudstvu od Boha, a mali pomôcť tým, ktorí sú nešťastní.

Samotné Vianoce sú skutočne o veľkom darčeku, ktorý Boh dal svetu pred 2000 rokmi - Ježiša. Podľa kresťanskej náuky sú Vianoce sviatky, ktoré oslavujú narodenie Ježiša Krista, ktorý sa narodil v Betleheme. V 4. storočí pápež Július I. oficiálne ustanovil dátum narodenia Ježiša na 24. december.

Rola svätého Mikuláša

Významnou postavou spojenou s darovaním je svätý Mikuláš. Turecký biskup Mikuláš z Myry, ktorý žil v 3. storočí, sa považuje za jedného z najslávnejších darcov, pretože svojou štedrosťou zachraňoval mnohých, ktorí boli v núdzi. V 13. storočí zvykli francúzske mníšky v predvečer svätého Mikuláša rozdávať chudobným dary. Darčeky v ponožkách alebo pančuchách pochádzajú z príbehu svätého Mikuláša. Jedna legenda hovorí o chudobnom mužovi a jeho troch dcérach, ktorým nemohol nájsť ženíchov. Keďže Mikuláš bol dobrák a bohatý muž, jedného večera im cez okno hodil tri mešce zlata, ktoré údajne padli rovno do topánok. Zaistil im tak veno a šťastne sa vydali. Väčšina detí verí, že im darčeky prinesie niekto - u nás ich dnes nosí pod stromček „Ježiško“, inde zas Santa Claus, v Taliansku je to striga La Befana, v Nórsku vianočná koza Julbukk.

Vývoj tradície darovania v priebehu storočí

Vo viktoriánskej dobe sa do osláv Vianoc prinieslo rodinné teplo a duch, a oslavovalo sa viac v rodine. Dnes je to vzrušujúce obdobie, plné príprav, rozsvietených ulíc a výkladov, všade vyhráva vianočná hudba a dokola počujete nesmrteľnú pieseň „Last Christmas“. Okolo Vianoc sa tak utvoril celý vianočný okruh od adventu až do Troch kráľov. Oslavujeme v ňom Mikuláša, Luciu, Adama a Evu a po Vianociach Štefana, Silvestra a Nový rok.

Kde a kedy sa darčeky otvárajú?

V súčasnosti sa darčeky ukrývajú na rôznych miestach a otvárajú sa v rôznych dňoch po celom svete.

• Vo väčšine Európy sú darčeky ponechané v topánkach alebo v čižmách, ktoré deti nechajú vonku pred dverami či na balkóne.
• V Taliansku, Veľkej Británii a USA sa darčeky nechávajú v pančuchách, ktoré často visia pri krbe.
• V mnohých krajinách, ako aj u nás, nájdete darčeky priamo pod vianočným stromčekom. Sú to darčeky nielen pre deti, ale pre priateľov a rodinu.

Tabuľka nižšie sumarizuje, kedy sa darčeky otvárajú v rôznych krajinách:

Dnešná motivácia a hlbší zmysel obdarúvania

Motivácie a očakávania

Vianočné dávanie darčekov môže a aj by malo byť nádhernou skúsenosťou. Mnohokrát však dávame dary, lebo nechceme niekoho sklamať alebo uraziť. Môžeme sa cítiť povinní dať určitým ľuďom určitý počet darčekov za alebo nad určitú sumu. Druh a kvantita darčekov, ktoré dávame a ktoré očakávame od ostatných, majú zrejme viac dočinenia s nami než so samotnými darmi.

Možno používame darčeky, aby sme znovu zachytili tie nostalgické vianočné chvíle z minulosti, alebo aby sme hľadali ideálny zážitok, o ktorom sa domnievame, že sme ho premeškali. Alebo možno je vymieňanie darčekov viac vecou tradície a menej už ide o ľudí, ktorých obdarúvame. Tieto odlišné motivačné prúdy kalia pohľad na Vianoce.

Dávanie ako vyjadrenie lásky

Aká je spojitosť medzi milovaním a dávaním? Dávanie je pre lásku absolútne prirodzené. A keďže Boh je láska, Božou absolútnou prirodzenosťou je dávať (1. J 4:8). Dávanie je vyjadrením lásky. Ak vyjadrením lásky je dávanie, potom vyjadrením najväčšej lásky je najväčší dar. Boh nemôže darovať väčší dar, než akým je On sám. A neexistuje väčšia láska než to, že niekto sa vzdá svojho života, toho najvzácnejšieho, čo vlastní tu na zemi, pre tých, ktorých miluje (J 15:13).

Blaženosť dávať

Je „blaženejšie dávať, ako prijímať“. Dávanie je uskutočnením lásky. Ale to neznamená, že obdarovaný je menej požehnaný, pretože on môže na oplátku odovzdať lásku tomu, kto ho obdaroval a tiež môže byť „blaženejší”. Láska chce dávať prijímateľovi radosť. Iné motivácie chcú dávať dary, aby zapôsobili, zmiernili vinu alebo zachovali vzájomnú slušnosť medzi darcom a prijímateľom.

Tradície v rodinách a význam spoločného času

Každý kraj a rodina má svoje tradície, ktoré si zachovávajú. Je dobré, keď je rodina na Vianoce spolu, ak je to možné. Vtedy, keď sa nikam neponáhľame, máme viac času druhého vypočuť, podeliť sa, ako žijeme. Tiež v rámci rodiny spoločná modlitba pri stole a spievanie kolied či koledovanie ako vianočná iniciatíva, napomáhajú utužiť vzájomné vzťahy. Vianoce sú o darovaní seba tomu druhému. Boh sa daruje nám, preto sa aj my chceme stávať darom.

tags: #preco #sa #obdaruvavame #na #vianoce