Pravoslávne Vianoce a ich dátum osláv

Pravoslávne Vianoce sú jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, oslavujúcich narodenie Ježiša Krista. Zatiaľ čo väčšina kresťanského sveta slávi Vianoce 25. decembra, pravoslávni veriaci sa často riadia starším, juliánskym kalendárom, čo posúva dátum osláv oproti svetskému, gregoriánskemu kalendáru.

Kalendárne rozdiely: Prečo 6. januára?

Rozdiel v dátume osláv pravoslávnych Vianoc vyplýva z používania dvoch rôznych kalendárnych systémov. Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, začínajú sláviť Vianoce 6. januára. Tento dátum podľa svetského (gregoriánskeho) kalendára zodpovedá 24. decembru v juliánskom kalendári, kedy pravoslávni kresťania majú Štedrý deň (Badnji dan).

V protiklade k rozšírenému názoru, že Pravoslávna cirkev nepozná sviatok Narodenia Pána a slávi ho ako sviatok Zjavenia Pána 6. januára, všetky východné cirkvi s výnimkou Arménskej apoštolskej cirkvi slávia už od 4. storočia spoločne s cirkvami Západu 25. decembra sviatok Kristovho narodenia. To, že dnes cirkvi neslávia sviatok spoločne, súvisí s tým, že používajú odlišné kalendáre.

Juliánsky kalendár

Juliánsky kalendár, ktorý nesie meno rímskeho vojvodcu Gaia Júlia Cézara, bol prijatý v roku 46 pred Kristom na základe výpočtov egyptských astronómov. Podľa neho má slnečný rok priemernú dĺžku 365,25 dní, pričom tri roky majú 365 dní a každý štvrtý rok (prestupný rok) má 366 dní.

Gregoriánsky kalendár a jeho reforma

Výpočet juliánskeho kalendára je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd. To spôsobilo, že sa začiatok jari v juliánskom kalendári každý rok posúval. Po 128 rokoch sa oproti astronomickej realite vrátil späť o jeden deň.

Pápež Gregor XIII. v rokoch 1572 - 1585 s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia uskutočnil reformu kalendára. V roku 1582 odstránil dovtedy nahromadený rozdiel desiatich dní tak, že po štvrtku 4. októbra nasledoval piatok 15. október. Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval počet prestupných rokov. Od reformy tak vypadli roky 1700, 1800 a 1900 ako prestupné roky.

Rozdiel medzi oboma kalendármi medzičasom predstavuje 13 dní a v nasledujúcich storočiach v rokoch 2100, 2200, 2300 narastie o jeden deň.

Odpor proti Gregoriánskej reforme

Odpor proti Gregoriánskej reforme nevyplýval z nevýznamnej nepresnosti kalendára, ale z rozštiepenia kresťanstva. Protestantská Európa a pravoslávny Východ sa nemohli spriateliť s „pápežským“ kalendárom. Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku. Anglicko prevzalo nový kalendár v roku 1752, Rumunsko a Juhoslávia až po prvej svetovej vojne, Rusko v roku 1918 a Grécko v roku 1923.

Pravoslávne cirkvi sa nedokázali prebojovať k spoločnému rozhodnutiu. Pri niektorých cirkvách, ktoré prevzali gregoriánsky kalendár (Konštantínopol, Alexandria, Antiochia, Gruzínsko, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Albánsko, Poľsko, Česká republika a Slovensko, Fínsko), došlo k odhodlanému odporu malých skupín, ktorý viedol k vytvoreniu takzvaných starokalendárnikov. Starý kalendár dnes nasledujú patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, čo je 7. januára podľa Nového štýlu.

Predvianočné obdobie a pôst

Pravoslávni veriaci sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú 40-dňový pôst, ktorý sa nazýva aj filipovka a začína od sviatku svätého Filipa. Počas tohto pôstu sa dodržiava zdržanlivosť od mäsa a mliečnych výrobkov. Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer.

Oslavy pravoslávnych Vianoc

Samotné Vianoce sa v pravoslávnej cirkvi oslavujú tri dni, začínajúc Štedrým dňom.

Štedrý deň (Badnji dan) - 6. januára (24. decembra)

Dňa 6. januára (podľa gregoriánskeho kalendára), čo je 24. decembra podľa juliánskeho kalendára, pravoslávni veriaci slávia Štedrý deň. V tento deň sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým pravoslávni veriaci zasadnú za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstne jedlá. Pravoslávnymi symbolmi Vianoc sú dub ako posvätný strom a oheň ako symbol tepla, ktoré má hriať rodinu počas celého roka.

Zvyky a jedlá Štedrej večere

Na Štedrý večer, nazývaný aj Svjatyj večur, sa všetci tešia. Pred štedrou večerou sa členovia rodiny umývajú v studenej vode. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine, po ktorej pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Je dôležité, aby prítomní okoštovali zo všetkých navarených pokrmov.

Pôstna večera pozostáva výlučne z pôstnych jedál a nemala by tam byť ani ryba, aj keď niektoré domácnosti už rybu servírujú. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá ako:

• pôstna kapustnica (bez klobásy)
• hubová mačanka
• domáci šalát (niekedy s rybou)
• plnené pirohy
• makové bobaľky

Sviatok Narodenia Ježiša Krista - 7. januára (25. decembra)

Na ďalší deň, 7. januára (podľa gregoriánskeho kalendára), je Sviatok narodenia Ježiša Krista, v cirkevnoslovančine nazývaný Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V Srbsku je tento deň dňom pracovného voľna. V tento deň sa koná slávnostná svätá liturgia a spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje radostná oslava, keďže už nie je pôst a veriaci sa zdravia pozdravom "Christos raždajetsja! Slavite Jeho!".

Sviatok Presvätej Bohorodičky - 8. januára (26. decembra)

Druhý vianočný deň, 8. januára, je zasvätený Presvätej Bohorodičke (Sabor Presvete Bogorodice), ktorá je dominantnou postavou pravoslávnych vianočných sviatkov.

Sviatok sv. prvomučeníka Štefana - 9. januára (27. decembra)

Tretí deň patrí prvému mučeníkovi sv. Štefanovi (Sveti prvomučenik i arhiđakon Stefan). Týmto dňom sa končia pravoslávne vianočné sviatky, ktoré Srbská pravoslávna cirkev (SPC) slávi tri dni.

Pravoslávne Vianoce na Slovensku

Pravoslávnu vieru na Slovensku vyznáva podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2021 viac ako 50 000 Slovákov. Toto náboženstvo je spojené najmä s početnou rusínskou menšinou, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára niekedy nazývajú aj Rusínske Vianoce (rusnácke, ruské). Pravoslávie sa dnes koncentruje najmä v regiónoch severovýchodného Slovenska, no komunity žijú aj v Bratislave, Trnave, Košiciach či v Komárne. Pre Rusínov sú vianočné sviatky príležitosťou na stretnutie celej rodiny.

Rusínske vianočné zvyky

Na severovýchode Slovenska sa Rusíni na Štedrú večeru pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček a stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny, pričom nohy stola sú obviazané reťazami. Pred štedrou večerou sa umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.

Štedrá večera pravoslávnych Rusínov pozostáva z pôstnych jedál a môže mať sedem aj viac chodov. Začína sa chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy (so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami). Až po pirohoch nasleduje polievka (kapustnica alebo rybacia). Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, čo je symbolika toho, že všetci by sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.

Pravoslávne cirkvi a používané kalendáre

Pravoslávne cirkvi používajú rôzne kalendáre, čo sa odráža aj v dátumoch osláv Vianoc:

• Gregoriánsky kalendár (Nový štýl): Používajú pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev. Tieto cirkvi slávili Vianoce v dňoch 24.-26. decembra, rovnako ako katolíci a evanjelici.
• Juliánsky kalendár (Starý štýl): Nasledujú ho patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, čo je 7. januára podľa Nového štýlu. Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa tiež riadia juliánskym kalendárom.

Aj keď pri výpočte dátumu Veľkej noci sa pravoslávne cirkvi - s výnimkou Fínskej pravoslávnej cirkvi - držia Juliánskeho kalendára. Vzhľadom na prepletenie oboch cyklov sviatkov (pohyblivého a nepohyblivého) vedie používanie tohto zmiešaného kalendára k niektorým zvláštnostiam, napríklad v dĺžke Apoštolského pôstu.

Ďalšie dôležité dátumy

Okrem Vianoc sú pre pravoslávnych veriacich dôležité aj ďalšie sviatky:

tags: #pravoslavne #vianoce #datum