Spomienkové koncerty na Alexandra Moyzesa a obete svetových vojen
Občianske združenie Technik Akademik pozýva na spomienkové koncerty venované 30. výročiu úmrtia hudobného skladateľa Alexandra Moyzesa a obetiam I. svetovej vojny. Koncerty sa uskutočnia v troch mestách v druhej polovici novembra.
Na koncertoch odznie výber tvorby Alexandra Moyzesa, vrátane skladieb ako „Hory, hory čierne“, „Zbojnícke piesne“, „Ľúbostné piesne“ a „Ave Maria“. Okrem toho zaznie aj skladba „Stabat Mater“ od Pavla Procházku.
Pripravené sú tri koncerty, na ktorých sa predstavia sólisti: Eva Rampáčková (soprán), Karolína Vargicová (alt), Andrej Barčák (tenor) a Aleš Janiga (bas).
Život a dielo Alexandra Moyzesa
V tomto roku si pripomíname 30. výročie od úmrtia Alexandra Moyzesa, významného slovenského hudobného skladateľa. Narodil sa 4. septembra 1906 v Kláštore pod Znievom ako syn Mikuláša Moyzesa, nestora slovenských skladateľov.
Základné hudobné vzdelanie získal od svojho otca. Po maturite odišiel študovať na pražské konzervatórium, kde po absolvovaní nastúpil do kompozičnej triedy Vítězslava Nováka.
Po skončení štúdií v Prahe sa vrátil do Bratislavy a stal sa profesorom kompozície na bratislavskom konzervatóriu. Jeho tvorba zaznamenala výrazný posun po kontakte so slovenskou ľudovou piesňou, čo sa prejavilo v jeho hudobnej reči.
Moyzes skomponoval diela ako „Jánošíkovi chlapci“, „Nikola Šuhaj“, orchestrálnu suitu „Dolu Váhom“ a iné. Tieto skladby, prekonávajúc modernistické výboje medzivojnového obdobia, rozvíjali realistickú tradíciu slovenskej národnej hudby a položili základy slovenskej modernej symfonickej hudby.
Jeho IV. Symfónia (1939-1947) je považovaná za významný medzník a prelom v jeho tvorbe, smerujúci k jasnému a jednoznačnému formulovaniu národného prejavu. V tomto období napísal aj spievanú suitu „Znejú piesne na chotári“ op. 40, „Pohronské tance“ pre symfonický orchester, „Trávnice“ a zborový cyklus „Či organy hrajú“.
Tvorba Alexandra Moyzesa je rozsiahla a žánrovo rozmanitá. Okrem orchestrálnych, komorných a vokálnych skladieb vytvoril aj početné inštrumentálne diela, zborové piesne a úpravy ľudových piesní, príležitostné skladby, tvorbu pre ľudové súbory (SĽUK, Lúčnica), scénické hudby pre divadlo, filmovú hudbu, inštrumentácie diel J.S. Bacha, V. Nováka a úpravy diel svojho otca Mikuláša Moyzesa.
Medzi jeho posledné významné diela patria 2. sláčikové kvarteto, Flautový koncert a suita „Vatry na horách“. Moyzes ako symfonik je jedným z priekopníkov a najvýznamnejších reprezentantov slovenského symfonizmu, ktorého tvorba položila cenný základ pre ďalší vývoj slovenskej orchestrálnej hudby.
Jeho dlhoročné pedagogické pôsobenie na bratislavskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave (vyše štyridsať rokov) reprezentuje dnes bohato rozvrstvenú skladateľskú školu, ktorá zahŕňa niekoľko generácií.
Pavol Procházka: Dirigent, zbormajster a skladateľ
Na koncerte odznie aj skladba Stabat Mater od Pavla Procházku, a to osobne pod jeho taktovkou. Pavol Procházka je všestranná hudobná osobnosť, ktorá sa realizuje aj ako skladateľ.
Študoval na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dlhé roky pôsobil ako dirigent a zbormajster mnohých popredných slovenských speváckych zborov, vrátane Slovenského filharmonického zboru a Opery Slovenského národného divadla.
Realizoval stovky koncertov a nahrávok po celom svete a spolupracoval s poprednými domácimi i svetovými dirigentmi ako Claudio Abbado, Lorin Maazel či Georges Prétre.
Ako prvý slovenský dirigent účinkoval v Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme. Zúčastňoval sa na medzinárodných festivaloch a od roku 1988 každoročne spolupracoval s festivalom Valle d’Itria v Taliansku.
Pedagogické aktivity Pavla Procházku boli späté s VŠMU v Bratislave, Univerzitou Konštantína filozofa v Nitre a Akadémiou umení v Banskej Bystrici.
Jeho kompozičná činnosť sa zameriava predovšetkým na vokálne a vokálno-inštrumentálne formy. Z väčších diel možno spomenúť hudobnú rozprávku „Maruška“, hudobno-scénickú fresku „Legenda potulného tovariša“, a z novších opusov Omšu sv. Martina, Pastorále, Stabat Mater, Ecce lignum Crucis, Magnificat a Slávnostná kantáta.
Miešaný zbor Technik Akademik
Organizátorom podujatia je miešaný zbor Technik Akademik, ktorý bol založený v roku 2005. Impulzom na jeho založenie bolo úspešné turné „Technik po 20 rokoch“ organizované bývalými členmi vysokoškolského speváckeho zboru TECHNIK.
Napriek prestávke v činnosti nadšenie a láska k zborovému spevu ostávajú poznávacím znamením obnoveného zboru. Dôležitú úlohu zohráva aj úcta k dirigentovi a skladateľovi Pavlovi Procházkovi, pod ktorého vedením zbor dosiahol popredné umiestnenia v súťažiach zborového spevu doma i v zahraničí.
Technik Akademik patrí k špičke amatérskeho zborového umenia na Slovensku a spolupracuje s profesionálnymi telesami, ako sú Slovenského národného divadla.
Repertoár zboru tvoria náročné polyfonické skladby, ako aj kratšie diela historickej a súčasnej zborovej tvorby.
Súbor Jantár a jeho poslanie
Súbor Jantár vznikol v roku 1992 pri Základnej umeleckej škole Jantárová 6 v Košiciach. Jeho členmi sú žiaci vo veku od 9 do 18 rokov, ktorí študujú spev a hru na rôznych hudobných nástrojoch.
Hlavným cieľom súboru je viesť mladých hudobníkov k poznaniu ľudovej hudby, piesní a tancov a vytvoriť pozitívny vzťah k tomuto druhu umenia.
Žiaci sa oboznamujú s charakteristickými znakmi ľudových piesní jednotlivých regiónov, najmä východného Slovenska, a osvojujú si ich melodiku, harmóniu a rytmiku. Hra na sprievodných nástrojoch ako cimbal, viola, kontrabas či husle rozvíja ich harmonické a rytmické cítenie.
Hra v súbore napomáha rozvíjať kolektívnosť, ohľaduplnosť, súdržnosť, prispôsobivosť a dôslednosť, ktoré sú dôležité nielen v súborovej hre, ale aj v každodennom živote.
Súbor Jantár sa pravidelne prezentuje na školských a verejných koncertoch, ako aj na akciách organizovaných mestom Košice.
Festival Viva Musica! a jeho 19. ročník
Festival Viva Musica! oslavuje svoj 19. ročník, ktorý je spojený s pripomenutím si 30. výročia vzniku Slovenskej republiky a 30. výročia rozdelenia Československa.
Otvárací koncert festivalu bude sviatkom a oslavou, na ktorom vystúpia renomovaní slovenskí a českí umelci ako mezzosopranistka Jana Kurucová, klavirista Marian Lapšanský, huslista Pavel Šporcl a violončelista Jiří Bárta.
Program koncertu zahŕňa diela slovenských a českých autorov, ako napríklad Suchoňovu Sonatínu pre husle a klavír, op. 11, Janáčkovu Sonátu pre klavír 1. X. 1905 a Dvořákove Klavírne trio e mol č. 4, op. 9.
Projekty a koncerty v rámci festivalu Viva Musica!
Festival Viva Musica! ponúka aj ďalšie zaujímavé projekty:
- One Music: Spolupráca slovenského súboru starej hudby Solamente naturali a nórskeho súboru Barokksolistene, zameraná na historicky poučenú interpretáciu starých melódií z rôznych kultúr.
- Voľný vstup: Koncerty s voľným vstupom, vrátane spoločného projektu sláčikového kvarteta Spectrum Quartett a ľudovej kapely Nogaband, ktorý hľadá prepojenia medzi klasickou a ľudovou hudbou.
Na koncerte Solamente naturali & Barokksolistene zaznie hudba rôznych národností, ktoré sú súčasťou slovenskej a nórskej kultúry, vrátane rómskej, židovskej, sámskej a vikingskej hudby.
Koncert Spectrum Quartett & Nogaband predstaví hudbu skladateľov inšpirovaných slovenskou ľudovou piesňou, vrátane diel Eugena Suchoňa a Bélu Bartóka.
19. ročník festivalu Viva Musica! sa uskutoční od 29. júna do 17. júla. Vstupenky sú dostupné na www.vivamusica.sk a v sieti Ticketportal.
Regionálna súťažná prehliadka detských ľudových hudieb
Dňa 2. apríla sa v Dome kultúry Gbely uskutoční regionálna súťažná prehliadka detských ľudových hudieb, spevavých skupín, sólistov spevákov a inštrumentalistov z okresov Senica a Skalica.
Táto súťaž je súčasťou 30. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov s názvom „Eniki beniki“.
V súťažnej časti sa predstavia detské folklórne súbory Skaličánek, Nádej Kuklov - Smolinské a Raubíri ze Skalice.
O víťazoch, ktorí postúpia na krajskú súťažnú prehliadku hudobného folklóru detí Trnavského samosprávneho kraja - „Záhorie spieva a tancuje“, rozhodne odborná porota.
Vyhlasovateľom súťaže, odborným garantom a finančným partnerom je Národné osvetové centrum v Bratislave.
30 rokov Speváckeho zboru Jána Pavla II.
Spevácky zbor Jána Pavla II. vo Vajnoroch si pripomína 30 rokov svojho pôsobenia. Zbor vznikol v roku 1990 po návšteve Jána Pavla II. v tejto mestskej časti Bratislavy.
Dirigent zboru Vladimír Zajíček pôsobí v zbore od roku 2004. Pred 30 rokmi iniciovali vznik zboru etnomuzikológ Ondrej Demo spolu s vtedajším organistom Jánom Schultzom.
Počiatočný repertoár zboru zahŕňal mariánske piesne, ktorý sa postupne rozšíril o vianočné koledy, veľkonočné piesne a piesne vhodné na svätú omšu.
Významným vystúpením bolo spoluúčinkovanie na svätej omši v Bratislave-Petržalke počas tretej návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
Za 30 rokov zbor prespieval vyše 130 skladieb - cirkevných, ľudových i koncertných. Pevnú základňu zboru tvorí približne 24 zboristov, nadšencov duchovnej aj ľudovej hudby.
Repertoár zboru okrem sakrálnych a mariánskych piesní zahŕňa aj koncertné, národné a ľudové piesne. Zbor účinkuje najmä vo farskom kostole vo Vajnoroch, ale koncertuje aj po slovenských mestách a v zahraničí.
Vzhľadom na svätorečenie pápeža Jána Pavla II. sa uvažuje o zmene názvu zboru na „Zbor sv. Jána Pavla II.“, keďže v súčasnosti sú takto nazývaní.