Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu nového koronavírusu sa v tomto roku tradičné vianočné trhy ani mikulášsky program v meste Trebišov neuskutočnia. Informáciu pre TASR potvrdila hovorkyňa mesta Martina Mištaničová. K sviatočnej atmosfére by však mala prispieť vianočná výzdoba.
Najvýraznejšou ozdobou mesta bude adventný veniec s priemerom 3,5 metra, ktorý zhotovili pracovníci Technických služieb mesta Trebišov z kovovej konštrukcie. Bude osadený na kruhovej križovatke na Ulici M. R. Štefánika.
Centrálny vianočný stromček bude osadený v sobotu 28. novembra. Ide o pätnásťmetrovú jedličku, ktorá vyrástla na súkromnom pozemku na Ulici Československej armády. Stromček bude vyzdobený v pondelok 30. novembra a bude osadený pred budovou Mestského kultúrneho strediska.
„Keďže aktuálne platné opatrenia neumožňujú stretávanie sa obyvateľov vo väčšom počte a relatívne blízkom kontakte, rozsvietenie hlavného vianočného stromčeka sa tentoraz uskutoční bez účasti verejnosti a bez tradičného mikulášskeho programu v nedeľu 6.,“ uviedla hovorkyňa mesta.
Unikátna výstava "Vianoce v čipke"
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, tento rok umocní vianočnú atmosféru v trebišovskom kaštieli výstavou s názvom Vianoce v čipke. Jej autorkou je pani Anda Kanocz. Výstava začne vernisážou 1. decembra 2023 o 15:00 hod.
Hoci sa autorka profesionálne venuje právu, jej vášeň k ručným prácam, ako je paličkovanie, vyšívanie, pletenie, šitie, háčkovanie, batika a maľba na textil, presiahla rámec voľnočasovej záľuby. Základy paličkovania získala pred 25 rokmi od pôvodných čipkárok z Bratislavy.
Jej tvorba sa zameriava na slovenské regionálne čipky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou krojov a textílií. Ide o výnimočné čipky, kde sa prelínajú rôzne európske vplyvy s vlastným prínosom miestneho obyvateľstva. Tieto pôvodné vzory, ktoré čipkárky vytvárali na zárobok a predávali po Európe, autorka prispôsobila svojim potrebám a súčasným materiálom. Na Slovensku existuje 17 rôznych druhov čipiek, od bielych po pestrofarebné, pričom pri niektorých sa na ich výrobu používa až stovky drievok.
Zachovanie tradičného umenia
Hlavným cieľom tvorby Andy Kanocz je „vzkriesiť zabudnuté“. Na výstave budú prezentované repliky starých odevných častí, krojov a textílií. Autorka okrem tvorby vzorníkov pre iné čipkárky, ktoré slúžia na zhotovenie replík krojov, približuje staré čipky aj súčasnej generácii prostredníctvom rôznych šperkov, dekorácií či obrazov. Všetky výrobky na výstave sú vytvorené podľa jej autorských návrhov, inšpirovaných jednotlivými regionálnymi čipkami.
História a vývoj slovenských čipiek
Zo začiatku 16. storočia máme zmienky o zlatých a strieborných čipkách v inventároch slovenských dedinských kostolov v oblasti Liptova, Oravy, Trenčianskej a Nitrianskej župy. V 18. storočí boli čipky už bežne rozšírené a používali sa biele alebo bielené varianty. Najstarší záznam o používaní čipiek na šaty a bytový textil pochádza z roku 1637 z testamentu levočskej meštiackej rodiny.
Najstaršími čipkárskymi strediskami boli banícke osady v okolí Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Kremnice a Prešova, kde sa čipky preukázateľne vyrábali už začiatkom 17. storočia. Čipky boli dôležitou a výraznou súčasťou krojov, pričom plnili nielen ozdobnú, ale aj praktickú funkciu. Využívali sa na miestach, ktoré boli namáhané, napríklad okolo krku, rukávov a v oblastiach prišitia, kde boli pri nosení vystavené najväčšiemu zaťaženiu.
S príchodom priemyselnej revolúcie sa začali čipky vyrábať aj strojom. Toto odvetvie domáckej výroby by zrejme úplne zaniklo so starými čipkárkami, keby sa na prelome 18. a 19. storočia o ne nezaujímali etnografi a národní buditelia. Veľkú úlohu v tomto smere zohrali napríklad A. Kmeť, P. Socháň a dve učiteľky z Prahy - M. Smolková a R. Bíbová, ktoré čipky na Slovensku a v Čechách zmapovali a zakreslili, čím prispeli k zachovaniu mnohých tradičných vzorov.
Slovenské čipkárky boli mimoriadne zručné, čo potvrdzujú aj ich úspechy na medzinárodných výstavách. Získali vysoké ocenenia ako Grand Prix na svetových výstavách vo Viedni v rokoch 1873 a 1897, v Paríži či na svetovej výstave v USA v roku 1904, ako aj iné významné ocenenia pre regionálne čipky.
V medzivojnovom období sa textilným remeslám začala venovať Ema Marková, ktorá bola úspešnou právničkou. Svoje úsilie zasvätila zachovaniu ľudovej kultúry a bola jednou zo spoluzakladateliek ÚĽUV-u (1945). Odvtedy sa paličkovanie postupne začalo oživovať. Dnes sa výrobky z paličkovaných čipiek, ktoré zaujmú na prvý pohľad, používajú na tvorbu obrazov, šperkov, klobúkov a rôznych bytových dekorácií. Textilní výtvarníci čoraz častejšie integrujú staré tradičné techniky do svojej tvorby, čím vytvárajú originálne diela, ako sú mreže či sochy.
