Uplynulo mnoho rokov od chvíle, keď sme naposledy sedeli v školských laviciach. Tieto spomienky sú často spojené s nostalgiou a túžbou stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými sme prežili dôležitú časť svojho života. Aj keď nie každý má prirodzený záujem o organizované stretnutia po rokoch, mnohí z nás ocenia možnosť zaspomínať si na bezstarostné časy a zistiť, ako sa darí našim bývalým spolužiakom.
Pozvánka na pomaturitné stretnutie
Milá spolužiačka, milý spolužiak!
Uplynulo 35 rokov a nastal čas opäť vidieť ľudí, s ktorými sme trávili detstvo v školských laviciach v ZŠ XXX. Máš chuť sa stretnúť? Poteší Ťa pohovoriť si s niekým, na koho si už takmer zabudol/dla?
Chceš si zaspomínať na bezstarostný život v žiackych laviciach?
Pozývame absolventov tried 8.A, 8.B a 8.C s ukončením školskej dochádzky v roku 1983 na stretnutie spolužiakov.
Ak je čo i len trošku možné, príď 14. septembra 2022 o 18:00 do reštaurácie XXX!
Organizačné pokyny:
- Stretnutie sa bude konať na reštaurácii XXX v Salóne RODEO v Bratislave.
- Úhrada nákladov je v sume 40 € na osobu (zahŕňa prenájom miestnosti, prípitok, večeru, víno, raut, kávu, prípadne poštovné).
- Svoju účasť potvrď úhradou nákladov bezhotovostnou platbou na IBAN: SK.... (Správa pre prijímateľa: Meno a priezvisko - Stretávka) do 31. augusta 2022.
Príbehy zo stretnutí po rokoch
Stretnutie po 50 rokoch od ukončenia ZDŠ
Dňa 8. februára 2020 sa uskutočnilo stretnutie bývalých spolužiakov zo ZDŠ na Nábrežnej v KNM po 50 rokoch od ukončenia štúdia na škole (rok 1961 - 1969).
Ako sa to začalo? V druhej polovici roku 2019 som sa stretol s jednou bývalou spolužiačkou. Kecali sme len tak a povedala mi, že je to päťdesiat rokov, čo sme skončili ZEDEŠ-ku, vraj aby som spravil ďalšie stretnutie, keď som usporiadal aj po 20-tich rokoch. Bol som zaskočený, že je to už tak dávno, ale zároveň to bola aj veľká výzva. Veď ako dôchodca mám viac času, aj keď sa mi to zdá niekedy opačne.
Poslednú fotku som mal zo siedmej triedy a boli sme na nej zo zadnej strany aj podpísaný, ale tam sme neboli všetci, mnohí zmenili adresy, dievčatá aj priezviská. V prvom ročníku 1961 nás začalo 44 žiakov, potom neskôr nás rozdelili na dve triedy a skončili sme v r. 1969. Niektorí sa odsťahovali do zahraničia a nepodarilo sa mi na nich získať kontakt.
Stretávka sa začala pred Základnou školou na Nábrežnej. Pomaly sme sa začali zbiehať, boli to zaujímavé momenty prekvapenia a znovu spoznania sa, veď niektorí sme sa nevideli už 50 rokov a vôbec sme sa nepoznali! Tiekli aj slzy, prišiel aj učiteľ telocviku pán Milan Tomčík, za čo mu ďakujeme (jediný, ktorého som zohnal).
Postupne sa nás nakoniec stretlo 16 spolužiakov a jeden učiteľ. Slzy sme išli utrieť do reštaurácie Lagúna. Potom v krátkom veršíku som pripomenul jednotlivé triedne učiteľky a učiteľov daných predmetov.
Spomienka na učiteľov a školské časy
Počas stretnutia bola prednesená báseň s názvom "ŽIAČIK", ktorá pripomínala učiteľov a atmosféru prvých školských rokov:
V prvej triede som bol žiačik malý, učila nás učiteľka Balková, pekná vysoká pani.
Prvá čiarka, písmenko, číslica či slovíčko, mama Ťa doma pobozkala zato na líčko.
V žiackej prvá včielka či prasa, učiť sa to bola vždy radosť a krása.
Rudincová, Buková či Dybalová, triedne učiteľky, boli dobré, ale dávali nám jednotky aj päťky.
Sumecová učila na krasopis, aby sme si vedeli vypísať dlhopis.
Macurová nás drtila na slovenčine vybrané slová, aby sme nepísali tvrdky znova a znova.
Rábiková zasa po rusky učila nás hovoriť, ako zdravstvuj dorogij tavaričť.
O dejinách nám rozprávala súdružka Tothová, vedela to, bola vždy bohová.
Slušnými občanmi krajiny a vlasti byť, na občianskej Chrenková učila nás spoločensky žiť.
Vedieť pekne žiť, kresliť a maľovať, to Starinská nás učila umenie druhému darovať.
Ševčiková nás učila milovať prírodu, aby sme vedeli čítať každú jej záhadu.
Ernest Králik hustil do nás chemické vzorce, no Justin Ševčík zasa rysovať trojuholníky a štvorce.
Fyziku sa učiť bola radosť a krása, prispel k tomu Ševčík.
Príhovor na stretnutie spolužiakov po rokoch
Milí bývalí spolužiaci!
Mám tu česť privítať Vás na tomto pomaturitnom stretnutí a som rád, že sa tu stretávame po toľkých rokoch v zdraví a pohode.
Okrúhle 15. výročie od našej maturity je naozaj príležitosť trochu sa zastaviť a zaspomínať. Po maturite sme sa všetci rozbehli do života a každý z nás sa uplatnil v tých najrozmanitejších pozíciách a profesiách. Nechcem však teraz nostalgicky spomínať na mladé roky, pretože odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, ale jedno je fakt - táto škola zohrala v našom živote nezastupiteľnú úlohu. Každý z nás, tu v tejto strednej priemyselnej škole si začínal uvedomovať, aké miesto v živote zaujme, tu sa začínali naše životné víťazstvá a možno aj prehry. Na tieto roky máme veľa krásnych spomienok.
S odstupom času spomíname, ako sme sa pred 19 rokmi stretli v triede - mladučkí, nezrelí, trochu vystrašení, ale odhodlaní niečo dokázať. Boli sme ohúrení jej veľkosťou, množstvom a chaosom. Strach zo školy pominul, keď sa k nám prihovorila naša pani učiteľka. Každý školský rok nám dal niečo nové, výnimočné, spoločné výlety, bláznovstvá, výhry a prehry. Aj keď toto obdobie je len zlomok života človeka, škola v ňom zanecháva trvalé spomienky. Neúprosný čas naše tváre zmenil a na vlasoch pribudli prvé šediny. Veríme, že tento okamih je neopakovateľný a tak krásny, že naň nikdy nezabudneme.
Spomíname dnes aj na našich spolužiakov, ktorí sa nedožili dnešného slávnostného dňa. Prosím, venujme im krátku spomienku.
Vážení prítomní, táto škola nás nielen dnes, ale aj po mnohé roky spájala, a ja si dnes pripadám, že som tu v jednej dobrej rodine, cíťte sa tu ako doma, prežívajme toto naše stretnutie s láskou, ktorá nás spája. Vitajte a cíťte sa tu čo najpríjemnejšie a verím, že sa nám naše spoločné stretnutie vydarí.
Nezostáva nám už len ešte raz sa poďakovať vám všetkým, ktorí ste zasiahli do našich životov a urobili ste z nás to, čo sme dnes, ľudí plných energie a túžiacich v živote niečo dosiahnuť a zanechať na tomto svete.
Organizácia stretnutia po polstoročí od základnej školy
Prešlo takmer polstoročie, čo sme opustili lavice základnej školy. Niektorí odišli na štúdium, do zamestnania alebo za rodinou mimo nášho mesta. Občas sme sa stretli, uskutočnili sa aj stretnutia jednotlivých tried. A niektorí sme sa nestretli od skončenia povinnej školskej dochádzky vôbec.
Sme na prahu dôchodkového veku. Nebolo ľahké získať kontaktné údaje a zostaviť zoznamy podľa tried. Pôvodný zámer bol zavolať absolventov triedy C a E. Trieda E bola len v ôsmom ročníku, potom sa jej žiaci začlenili do pôvodných štyroch tried - A, B, C, D. Niektorí odišli na strednú školu z ôsmej triedy. Dilemu, koho vlastne pozvať, rozriešila skutočnosť, že do plánovaného termínu prihlasovania sa na akciu sa ozvalo veľmi málo spolužiakov. Pridali sme záujemcov z triedy A, neskôr aj B. Výsledkom poriadateľov bolo zaistiť účasť okolo 40 ľudí. A zámer sa podaril. Prišlo 38.
Nezabudli sme ani na učiteľov, ktorí s nami končili základnú školu v 9. triede. Nie všetci sa stretnutia dožili. Aj na tých sme si spomenuli. Ich počet prekročil jednu desiatku. A tak sme usúdili, že tohto roku odštartujeme prípravu stretnutia jednotlivých tried, vytypovali sme ľudí, ktorí by mohli zorganizovať tieto triedne večierky.
Vďaka nášmu spolužiakovi, fotografovi, budeme mať na tohtoročné stretnutie krásne fotografie. Prosím všetkých, ktorí by mohli pomôcť získať kontakt na spolužiakov, aby neváhali a zavolali mi. Hľadáme aj tých, ktorí s nami chodili do školy len pár rokov a presťahovali sa počas základnej školy do iných miest. Radi by sme zavolali aj ich, veď aj tento rok prišli viac tí, ktorí bývajú a pracujú mimo nášho mesta.
Ďakujem za účasť pani učiteľke Liskovej, Moravcovej a Galvánkovej-Polákovej. Chceli by sme, aby im zdravie slúžilo a mohli sa s nami stretnúť aj nasledujúce roky.
Čas nezastavíš, pamäť nezlepšíš, chorobu možno nevyliečiš, ale zážitok v tebe zostane. Nenechaj sa oň pripraviť.
Stretnutie Spolužiakov ZŠ v Heľpe (Prvá Časť)
tags: #pozvanka #na #stretnutie #ziakov