Obec Klasov: História, Súčasnosť a Kultúrny Život

Obec Klasov leží v strednej časti Žitavskej pahorkatiny, v doline Babindolského potoka, 4,5 km severozápadne od mesta Vráble.

Geografická charakteristika a osídlenie

Katastrálne územie Klasova má rozlohu 1223,0554 ha, z čoho 53,4478 ha tvorí zastavané územie. Poľnohospodárska pôda predstavuje 1032,0116 ha, vrátane ornej pôdy (968,9417 ha), viníc (37,8752 ha), záhrad (20,5654 ha) a trvalých trávnych porastov (4,6293 ha). Nepoľnohospodárska pôda zaberá 191,0438 ha, z toho lesné pozemky (30,8271 ha), vodné plochy (15,0827 ha), zastavané plochy a nádvoria (71,8908 ha) a ostatné plochy (73,2402 ha).

Obec si do dnešných dní zachovala svoj poľnohospodársky ráz s rozsiahlymi vinohradmi. Archeologický výskum v chotári obce objavil hallštattské sídlo, ktoré je dôkazom najstaršieho osídlenia okolia Klasova.

Historický vývoj obce Klasov

Prvé zmienky a stredovek

Obec sa po prvýkrát spomína v listine z roku 1156, kde ostrihomský biskup Martirius potvrdzuje ostrihomskej kapitule desiatky sedemdesiatich vymenovaných obcí. Klasov sa tu spomína v podobe Qualiz, ktorá bola odvodená od moslimských Chvalizov, zaoberajúcich sa obchodom v oblasti Nitry už v 11. storočí. Neskôr sa obec spomína v roku 1232 ako Kalaz, keď kráľ Ondrej II. ustanovil tunajších jobagiónov dvorníkmi a priradil ich k Zvolenskému hradu, ale desiatok museli ešte platiť Ostrihomskej kapitule.

V roku 1398 sa spomína ako Nagy Kalaz, v roku 1401 Kis Kalaz, v roku 1552 ako Puszta Kalaz a v roku 1898 ako Kalász. Tento názov sa medzi obyvateľmi Klasova zachoval až dodnes.

Od 2. polovice 14. storočia sa majiteľmi obce stali Forgáchovci, ktorí získali Gýmešský hrad. V tom čase tu časť majetkov vlastnil aj starobylý rod Hunt-Poznanovcov. Peter Forgách s poddanými Klasova napadol majetky v Slepčanoch, jedného zajatého usmrtili a za druhého pýtali výkupné 23 mariek. Spor riešil Zoborský konvent. V roku 1391 zasa protiprávne vyrúbali babindolský les, ktorého drevo doniesli do Klasova a poškodili miestny kaštieľ. Tento spor sa skončil zmierom pred Nitrianskou kapitulou a obidve strany zaplatili pokutu 40 forintov v roku 1401.

Obec ležala na hranici Gýmešského panstva, a preto sa tu vyberalo mýto, ale Klasovčania ho platiť nemuseli.

Obdobie tureckých nájazdov a zmeny majiteľov

V 16. a 17. storočí aj Klasov postihli turecké nájazdy, keďže ležal medzi dôležitými protitureckými hranicami Levice a Nitra. Obec patrila do Nitrianskej náhije, 34 poplatníkov platilo daň z roľníckych produktov a obrábanej pôdy Abdurráhimovi vo výške 6676 akče. Neskôr tu získava majetkové podiely rodina Fáncsyovcov, ale kráľ Ferdinand I. ich listinou vrátil Forgáchovcom. Obec bola v tom čase zapísaná ako Kaloz.

Začiatkom 18. storočia získali obec Paluskovci a pripojili ju do zväzku zlatomoravského panstva. 27 rodín obrábajúcich vinice odovzdávalo Paluskovcom deviatok, ako je to zaznačené v súpise urbánskej regulácie započatej v roku 1761. V 19. storočí tu vlastnili majetkové podiely aj rodiny Szlávyovcov a Klobusiczkovcov, ktorí ich do začiatku 20. storočia predali.

Koncom 18. storočia tu kúpil majetky barón Jozef Weisz, ktorý sa priženil do rodiny Berchtoldovcov. Tých zasa s Paluskovcami spájali rodinné zväzky (Jozef Ján Berchtold narodený v roku 1735 sa oženil s barónkou Annou Máriou Paluskovou).

Prírodné katastrofy a spoločenské udalosti 19. storočia

Po bitke pri Hradci Kálové v roku 1865 prepustení vojaci aj sem priniesli choleru, na ktorú zomrelo mnoho obyvateľov. Z 23. na 24. mája 1866 krutý mráz značne poškodil tunajšiu poľnohospodársku úrodu. V roku 1879 požiar zničil v obci majetky v hodnote 13 000 forintov a v roku 1882 vo výške 5209 forintov.

V 80. rokoch 19. storočia v obci a okolí zničila vinice fyloxéra. Obnovené boli vďaka štátnej výpomoci.

V roku 1893 sa medzi tunajšími zemepánmi uvádza barón Pavol Weisz (708 katastrálnych jutár), Ján Klobusiczky (110 k.j.) a Jozef Szlávy (224 k.j.). V roku 1897 sa okrem Pavla Weisza (803 k.j.) spomínajú už veľkostatkári Móric Wild (119 k.j.) a Herman Wiener so spoločníkom Michalom Ladányim (91 k.j.).

V roku 1903 požiar zničil v obci 66 domov.

20. storočie a moderné dejiny

I. svetová vojna si z radov obyvateľstva vyžiadala krutú daň, padlo 25 občanov. Po roku 1918 sa obec stala súčasťou novovzniknutej ČSR. Neusporiadané povojnové pomery prinášali obyvateľstvu nové utrpenia.

V júni 1919 sa vo viniciach medzi Klasovom a Vrábľami odohrali boje medzi československým vojskom a boľševickou maďarskou červenou armádou, pričom niekoľko vojakov drancovalo v Klasove. V roku 1920 sa 45 robotníkov a sluhov z veľkostatku Eugena Weisza pridalo k decembrovému štrajku vo Vrábľoch. Barónovi Weiszovi bola pôda skonfiškovaná a ponechaná len výmera 400 jutár, ostatná bola rozdaná medzi chudobných. Neskôr dal Weisz veľkostatok do prenájmu J. Šajmovičovi. 3. júla 1921 si tunajší robotníci vynútili zvýšenie miezd.

5. novembra 1938 na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže pripadol Klasov Československu, ale komisia pre hraničnú úpravu medzi ČSR a Maďarskom dňa 15. marca 1939 výmenou za obec Nová Ves odstúpila Klasov a Veľké Chyndice Maďarsku. Obec patrila Maďarsku od roku 1939 do roku 1945.

V roku 1939 bolo v obci založené miestne futbalové družstvo a v roku 1940 spotrebné družstvo (neskôr prijaté do zväzku družstva HANGYA). V roku 1942 bola v obci založená filiálka Tekovského blahobytného družstva a v roku 1943 strojové družstvo. Nájomcu J. Šajmoviča ako občana židovského pôvodu povolali do pracovnej služby, a preto veľkostatok prevzal dr. Szalay. Na Vianoce 1944 nilašovci pochytali a odvliekli chlapcov starších ako 14 rokov, ale tí sa onedlho rozutekali. Dňa 28. marca 1945 obec oslobodila Sovietska armáda. 2. apríla 1945 obyvatelia obce pochovali padlých nemeckých vojakov. Sovietski vojaci boli neskôr pochovaní v spoločnom hrobe vo Vrábľoch.

Rozvoj obce po druhej svetovej vojne

Po usporiadaní povojnových pomerov nastal nový prudký rozvoj obce. V roku 1948 boli skonfiškované veľkostatky Eugena Weisza a Verő-Trenčianskeho. V roku 1952 bola obec elektrifikovaná a v roku 1956 založené JRD, ktoré v roku 1964 prevzali ŠM. V roku 1962 bol postavený kultúrny dom, v ktorom premietali filmy, hrali divadelné predstavenia (v obci už od roku 1940) a usporadúvali sa spoločenské podujatia.

V roku 1965 boli spevnené cesty, začalo sa s úpravou chodníkov, zlepšilo sa spojenie obce s okolím, opravila sa budova pošty a v roku 1966 bola postavená nová predajňa potravín. V roku 1968 bol vybudovaný nový dom smútku, prebudovaný verejný rozhlas a rok predtým bolo rozšírené verejné osvetlenie. Rozvoj obce pokračoval. V roku 1970 bola rekonštruovaná elektrická sieť, v roku 1974 vybudované chodníky.

Pokroky nastali aj v kultúrnom a spoločenskom rozvoji obce. V roku 1974 bol vybudovaný nový futbalový štadión a založený tunajší folklórny súbor, v roku 1976 založené ženské futbalové mužstvo. V roku 1976 sa obce Klasov a Babindol spojili a vznikla spoločná obec Klasov časť Babindol. Miestny národný výbor (MNV) bol na Klasove. 1. júla 1996 sa Klasov po 20 rokoch oddelil od Babindola.

Kultúrny život a demografický vývoj

Kultúrne aktivity

Výraznú úlohu v kultúrnom živote obce zohráva miestna organizácia Csemadoku, ktorá spĺňa svoje poslanie od roku 1950. Počas svojej existencie dosiahol úspechy divadelný a folklórny súbor, členovia sa podieľali aj na organizácii rozličných kultúrnych podujatí, spomienkových slávností a celovečerných programov. V rokoch 1978-1981 bol rekonštruovaný kultúrny dom, v ktorom získalo priestory aj MNV (dnes OcÚ). V roku 1987 bol vybudovaný nový dom smútku, začalo sa s plynofikáciou obce, ktorá bola dokončená v roku 1989. V rokoch 1989-1991 bol vybudovaný verejný vodovod.

Revolúcia v roku 1989 nepriniesla všetky očakávania občanov Klasova. Aj tu prekonávali krízové roky v túžbe, že blízka budúcnosť obce bude krajšia.

Demografické zmeny

Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľstva v Klasove:

• V roku 1830 žilo v obci 454 obyvateľov.
• V roku 1851 sa ich počet zvýšil na 707.
• V nasledujúcich desaťročiach mal vývoj narastajúci trend.
• V roku 1900 tu žilo 850 obyvateľov.
• V roku 1930 už 942.
• V roku 1948 ich počet stúpol na 1048.
• V roku 1970 dokonca na 1331.
• Počet obyvateľov ku dňu 1.1.2007 bol 1206.

Zaniknuté osady a historické územia

Malý Klasov sa spomína v roku 1401 ako Kis Kalaz, ale obec jestvovala už koncom 13. storočia. Obec sa spomína aj ako Kalazd či Kiskalazd a žili tu kráľovskí servienti. Za tureckých nájazdov obec spustla a už nebola obnovená. V roku 1851 historik Fényes uvádza, že tu žilo 13 katolíkov. Samota neskôr zanikla.

Harsány susedil s územím Klasova a spomína sa v roku 1274 ako zem kráľovských rybárov. Toto územie siahalo k rieke Žitave a k chyndickým usadlostiam.

Dyčianska dolina bolo územie patriace k veľkostatkom baróna Eugena Weisza. Ten v roku 1917 predal 300 ha zeme 17 rodinám nemeckých a slovenských osadníkov vracajúcich sa z Ameriky, ktorí predtým žili v okolí Novej Bane a živili sa prácou v baniach. Po II. svetovej vojne boli Nemci vysťahovaní. Ich skonfiškované majetky boli pridelené kolonistom z Lutily.

Prírodné podmienky a zaujímavosti

Chotár obce ležiaci v nadmorskej výške 160-190 m má pahorkatinný až mierne zvlnený odlesnený terén, ktorý tvoria mladotreťohorné íly, piesky, štrky a na povrchu spraš. V chotári sú černozemné pôdy.

Okolo kaštieľa sa zachoval rozsiahly anglický park založený v roku 1866 (zrejme na mieste staršieho). V parku rástol najstarší agát na Slovensku, možno aj v Európe. Jeho vek sa odhadoval na 350 rokov. Obvod kmeňa bol 570 cm a vysoký bol 15 m. Strom, ktorý bol štátom chránený, sa po poškodení vždy dokázal regenerovať a vyháňať nové vetvy. V roku 1990 bol trestuhodne vypílený.

Za obcou pri lese sa 20. marca 1968 uskutočnil zemný vrt do hĺbky 2600m, kde bola zistená soľanka s nadmerným obsahom soli železa a kyseliny sírovej. Voda mala na povrchu teplotu vyše 70ºC. Plánovala sa tu výstavba kúpaliska, ale pre nedostatok financií bol vrt uzavretý.

Pamiatky a architektúra

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Významnou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v roku 1750 v barokovom slohu ako fília vrábeľskej farnosti. Budova bola v roku 1828 klasicisticky prestavaná a rozšírená bočnými kaplnkami v roku 1956. Fasády boli opravené v roku 1974. Kostol bol do 20. storočia obkolesený kamenným múrom.

Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Fasády kostola členia lizénové rámy a obdĺžnikové okná s polkruhovým zakončením. Kamenný portál vstupu do kostola má klenák s letopočtom 1896. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami a českou plackou.

Interiér a vybavenie kostola

• Hlavný oltár so stĺpovou architektúrou a obrazom Nanebovzatia Panny Márie je z roku 1828.
• Kazateľnica z čias prestavby kostola je zdobená reliéfmi s výjavmi z Biblie.
• V lodi sú sochy Ježišovho srdca, Panny Márie s dieťaťom, sv. Terézie a sv. Jozefa.
• Na stenách je 14 litografií zastavení Krížovej cesty podľa originálov Luigiho Morganiho.
• Obraz Piety je novší.
• Lurdská jaskyňa pri vchode so sochou Lurdskej Panny Márie a kľačiacej sv. Bernadetty je z obdobia roku 1975.
• V bočnej kaplnke Ježišovho srdca je oltár so sochou Ježišovho srdca zo začiatku 20. storočia, v pozadí sú plastiky cherubínov, dole v menze je Svätý hrob. V kaplnke je drevená socha sv. Imricha.
• V kostole sú tri drevené procesiové kríže s korpusom, starý je z 19. storočia, druhý zo začiatku 20. storočia a tretí je moderný.
• Vo veži členenej zvukovými otvormi a lizénami je veľký zvon z obdobia okolo roku 1920 a malý zvon zo zaniknutej zvonice.

Krypta rodu Weiszovcov

Pod kostolom je krypta rodu Weiszovcov, ktorej vchod je pristavaný k uzáveru presbytéria a je zakončený malou cibuľovou strechou. Je tu pochovaných 14 členov rodiny Weiszovcov. Na vnútornej stene uzáveru krypty je drevený kríž s liatinovým korpusom z konca 19. storočia.

Kúria a kaštieľ

Kúriu na okraji parku postavil na prelome 18. a 19. storočia Jozef Weisz. Po postavení kaštieľa v roku 1866 bol v malej stavbe byt správcu veľkostatku, dnes je súčasťou detského domova. Kúria je klasicistická obdĺžniková prízemná budova s osemosovou hlavnou fasádou, ktorá má stredný štvorosový rizalit zakončený trojuholníkovým tympanónom. Fasády stavby členia obdĺžnikové okná v šambránach, ktoré sú len po stranách rizalitu a samotný rizalit členia lizénové rámy. Parková fasáda má vstupnú terasu.

V parku sa nachádza neogotický kaštieľ, ktorý v roku 1866 dal postaviť barón Pavol Weisz. V roku 1886 sa zrútila odvážne riešená klenba. Kaštieľ bol krásne zariadený, o čom sa zachoval opis z konca 19. storočia. Opis konštatuje, že kaštieľ je zariadený s vynikajúcim vkusom a pohodlím. Prízemné miestnosti boli zdobené v arabskom štýle a zariadenie bolo štýlové, boli tu antické, vzácne arabské a perzské kusy.

Zbierky v kaštieli

V kaštieli bola uložená vzácna zbierka majiteľa, ktorá obsahovala asi 1000 kusov:

• Mnoho cenných arabských, perzských a egyptských nádob.
• Rímske starožitnosti, vzácne zbierky gemmy a skarabeov.
• Staré zlaté ozdoby, predmety z doby kamennej a bronzovej, mince a iné cennosti.

Veľkú umeleckú hodnotu mala aj bohatá zbierka asi 100 obrazov, rozmiestnená v rôznych obytných miestnostiach. Boli to obrazy z 15. storočia, maľby zo školy Rafaela a Coreggia, diela Lucasa Cranacha a iných majstrov. Po roku 1945 bola budova skonfiškovaná a táto vzácna zbierka zničená. V opravenom kaštieli bol od roku 1958 umiestnený domov dôchodcov a od roku 1965 Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých s celoročným pobytom, preto bola budova v tom istom roku rozšírená novou prístavbou.

Kaštieľ je dvojpodlažná budova s pôdorysom v tvare písmena L, trojpodlažná veža situovaná mimo osi stavby je zakončená romantickým cimburím. Fasády kaštieľa členia obdĺžnikové okná v šambránach a lizénové rámy. Dvojtraktová dispozícia hlavného krídla má miestnosti radené za sebou. V neogotických interiéroch sú štukové sieťové a hviezdicové rebrové klenby, ich secesná figurálna a ornamentálna maľba pri posledných úpravách zanikla.

Ďalšie sakrálne pamiatky

Obec zdobí viacero malých sakrálnych pamiatok. Kaplnka pri štátnej ceste do Vrábľov pochádza z 19. storočia. Je to malá obdĺžniková jednoduchá stavba s predsieňou, v ktorej sú sedílie. Na oltárnej menze je polychrómové súsošie Piety. Za kaplnkou je pochovaný neznámy kňaz.

Božia muka a kríže

V miestnom cintoríne sa nachádza Božia muka, ktorá má na podstavci zvláštny nápis: HIC lacA E GsobeFha Konczaÿ A tatls Sua Anno ium 4sobüt Ole 20 Maÿ 1807. V Máriinom domčeku je súsošie Piety. Ústredný kríž cintorína s kamenným korpusom, osadený na vysokom podstavci, má letopočet A.D. 1782. Na náhrobku Jána Vineho (1889-1948) a Pavlíny Mešťanovej (1891-?) je pieskovcová socha Krista nesúceho kríž. Plastika je čiastočne poškodená.

V starej časti cintorína je kríž s liatinovým korpusom z 2. polovice 19. storočia, opravený v roku 1987. V cintoríne sa nachádza viacero náhrobných kameňov z 19. storočia.

Prícestný drevený kríž s liatinovým korpusom pri Hlavnej ceste má v spodnej časti reliéf kalicha a 10. mája 1948 ho zhotovil Imrich Tóth. Prícestný kríž s liatinovým korpusom v miestnej časti Harangláb bol vysvätený 8. septembra 1882 a postavil ho richtár Peter Galaba a sudca Ján Bakó. Za krížom stál pamätný drevený stĺp na pamiatku I. Klasovského skautského tábora. Na stĺpe bol nápis Jó munkát! a letopočet 4. júna 1994. Tento stĺp bol neskôr nezodpovedne odpílený a zrejme spálený.

Drevená zvonica

Drevená zvonica bola v tejto časti obce postavená v roku 1864 veľkostatkárom Weiszom. Stavba z dosák časom schátrala a preto bola po roku 1970 zbúraná. Bola to štvorcová stavba s rozmermi asi 4x4 m a vysoká 7-8m so zúženou hornou časťou. Boli na nej 4 zvukové otvory s polkruhovým zakončením. Zvon z tejto zvonice je dnes vo veži rímskokatolíckeho kostola. V roku 2006 bola táto zvonica znovu postavená.

tags: #pozvanka #na #hody #klasov