Svätá Rita z Cascie je uctievaná talianska svätica, ktorá žila v 15. storočí. Hoci na Slovensku nemusí byť dokonale známa, v katolíckom kalendári pripadá jej sviatok na 22. mája. Svätá Rita je oceňovaná predovšetkým pre jej účinné orodovanie pred Bohom a pre jej "normálnosť" každodenného života, nie ani tak pre chýr divov, ktoré jej ľudová úcta pripisuje, ako poznamenal aj Ján Pavol II.
Život svätej Rity z Cascie
Svätá Rita sa narodila okolo roku 1381 v Roccaporene di Cascia, pri meste Cascia (dnes v okrese Perugia v Taliansku), ako dcéra starších rodičov Antónia Lottiho a Amati Ferriovej, ktorí ju pokrstili menom Margaréta. Rodičia, ktorí sa dlhé roky modlili o dieťa, prijali Ritu ako Boží dar a vychovávali ju v hlbokej zbožnosti. Už v mladosti Rita prejavovala veľkú nábožnosť a so súhlasom rodičov si urobila v izbe oltárik, pri ktorom sa sústredene modlievala.
Manželstvo a rodinné tragédie
Hoci v Rite dozrelo rehoľné povolanie, rodičia ju, prekvapivo, vydali za surového muža menom Pavol di Ferdinando Mancini, ktorému sa mnohí dedinčania vyhýbali pre jeho hnevlivú povahu. Rita, ako poslušná dcéra, sa podrobila ich vôli a ako poslušná manželka znášala tvrdosť jeho povahy, pričom sa mu vo všetkom usilovala vyhovieť a dokonca aj na návštevu kostola si prosila jeho dovolenie. Jej pokora a dobrota napokon zvíťazila, a manžel sa na radosť celej dediny zmenil.
Spolu mali dvoch synov, z ktorých sa úprimne tešili. Jedného večera však Rita zažila ďalšiu tragédiu, keď bol jej manžel nájdený zavraždený na ceste, pravdepodobne ako obeť oneskorenej pomsty. Krátko predtým zomreli aj jej vekom pokročilí rodičia, a tak jej ostali len synovia. Obávala sa, že ak odrastú, budú sa cítiť viazaní krvnou pomstou za zabitého otca. Boh vyriešil jej starosti tým, že chlapci o krátko jeden za druhým zomreli pre chorobu v mladom veku.
Vstup do kláštora a rehoľný život
Smrťou rodiny sa pretrhli všetky putá, ktoré Ritu viazali k svetu, a ožila jej dávna túžba po kláštornom živote. Hoci ju ako mladú vdovu augustiniánske rehoľné sestry v kláštore sv. Márie Magdalény v Cascii spočiatku nechceli prijať, napokon sa jej podarilo vstúpiť do kláštora, a to údajne na zázračný zásah jej nebeských ochrancov sv. Jána Krstiteľa, sv. Augustína a sv. Mikuláša Tolentínskeho. To sa udialo približne v rokoch 1407-1413. V kláštore prežila približne 40 rokov.
Napriek tomu, že nemala školské vzdelanie, prijali ju medzi chórové sestry a namiesto recitovania breviára jej dovolili modliť sa iné modlitby. Rita si vyslúžila obdiv spolusestier dokonalosťou v zachovávaní rehoľných predpisov, najmä bezvýhradnou poslušnosťou a hrdinskými skutkami pokánia.
Stigma na čele
Rita často rozjímala o Kristovom utrpení a prosila, aby aj ona mohla z neho niečo pocítiť. Táto prosba sa jej splnila, keď sa jedného dňa vrúcne modlila pred Ukrižovaným a pocítila, ako sa jeden tŕň z jeho koruny zaryl do jej čela. Odvtedy jej ostala na čele hlboká rana, ktorá bolela, hnisala a páchla, čo jej znemožňovalo chodiť medzi ľudí. Posledných 15 rokov svojho života nosila túto stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny, dopĺňajúc na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu. Výnimkou bola púť do Ríma, keď sa jej rana na jej prosbu prechodne zacelila.
Smrť a neporušené telo
Posledné roky života sa jej zdravotný stav tak zhoršil, že musela ležať. Zomrela 22. mája 1447. Telo svätej Rity nikdy nepochovali do zeme, pretože nejavilo známky rozkladu. Preto ho len uložili do cyprusovej rakvy a nechali na povrchu. Keď pôvodnú rakvu ťažko poškodil požiar, ale telu sa nič nestalo, uložili ho do novej rakvy, ktorú umelecky vypracoval miestny stolár z vďačnosti za mimoriadne uzdravenie. Od 18. mája 1947 jej pozostatky odpočívajú v sanktuáriu v Cascii v krištáľovej urne.
Úcta a kanonizácia svätej Rity
Ľudová úcta k svätej Rite sa po jej smrti rozrástla do mimoriadnych rozmerov. Úradne ju odobril pápež Urban VIII. v roku 1627. Konečné vyhlásenie za svätú sa uskutočnilo až za pápeža Leva XIII. v máji 1900. Na kanonizačnom ceremoniáli jej bol udelený titul Patrónka nemožných vecí.
K jej kanonizácii prispeli aj tri úžasné zázraky:
- Prvý zázrak bol príjemná vôňa vychádzajúca z jej ostatkov, potvrdzovaná mnohými svedkami.
- Druhý zázrak sa stal Elizabeth Bergaminiovej, mladej dievčine, ktorej hrozila strata zraku kvôli kiahňam a ktorá bola zázračne uzdravená po modlitbách k svätej Rite.
- Tretí zázrak postihol Cosima Pelligriniho, trpiaceho chronickou katarálnou gastroenteritídou a hemoroidným postihnutím, ktorý bol na prahu smrti, no po videní svätej Rity sa mu vrátila sila a chuť do jedla.
Z Talianska, kde je svätej Rite zasvätená veľká svätyňa v meste Cascia, sa jej úcta rozšírila do Španielska, Portugalska, Latinskej Ameriky, Filipín a USA, kde sú mnohé obce a kostoly pomenované po tejto svätici. Cascia patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku a je centrom úcty svätej Rity a miestom zmierenia s neustálou spovednou službou.
Svätá Rita ako patrónka a vzor
Patrónka v beznádejných situáciách
Svätá Rita je známa aj ako patrónka zneužívaných manželiek a žien so zlomeným srdcom. Pre dnešných ľudí je svätá Rita vzorom v mnohých situáciách. O jej orodovanie prosia mladí s problémami s rodičmi, manželky s problémami s manželmi, matky s problémami s deťmi, chorí a v neposlednom rade aj zasvätené osoby, kňazi a rehoľníci. Rita by rozumela každému, lebo jej život bol skutočne pestrý. Preto je aj najobľúbenejšou sväticou v Taliansku, kde ju poznajú najlepšie. Jej "jemná a bolestná" postava ukazuje, že autentická cesta k svätosti je verné nasledovanie Krista až ku krížu.
Vzor cností
Život svätej Rity je príkladom mnohých kresťanských cností. Môžeme ju vnímať ako vzor:
- Vďačnosti: Vzdávala vďaku za všetko, čo prežila, za trápenie, námahu, smútok aj radosť.
- Lásky: Každému prejavila nekonečné množstvo lásky, aj v ťažkom manželstve a k deťom túžiacim po pomste.
- Pokory: Svojou nekonečnou láskou k Bohu sa stávala najpokornejšou ženou svojej doby.
- Modlitby: Modlitbou si každodenne sýtila svoju dušu a zjednocovala sa s Najsvätejšou Trojicou.
- Odpustenia: Neustále držala v rukách Ježišov kríž a v slzách prosila za odpustenie hriechov pre tých, ktorí jej ublížili.
- Poslušnosti: Poslušnosť bola pre ňu veľkou hodnotou, formou lásky a služby.
- Čistoty srdca: Jej každodenný život bol naplnený čistotou srdca.
- Vernosti: Bola naplnená Duchom Svätým, ktorý ju viedol k vernosti a oddanej láske.
- Viery: S vierou dokázala čeliť aj tým najťažším situáciám, vkladajúc všetky ťažké chvíle na kríž Krista.
Symbolika ruží a tradícia požehnávania
Ruže ako symbol života svätej Rity
Svätá Rita je často nazývaná „svätou ruží“, pretože láska a bolesť boli v jej živote nerozlučiteľné, rovnako ako je ruža vždy spojená s tŕňmi. Ako Ján Pavol II. povedal: „Svätá Rita trpela a milovala: milovala Boha a milovala aj ľudí, trpela pre lásku k Bohu a trpela z ľudských dôvodov. Ruža lásky je teda čerstvá a šíri vôňu, keď je spojená s tŕňom bolesti.“
Legenda o zimných ružiach
S poslednými rokmi života svätej Rity, keď bola pripútaná na lôžko chorobou, sa spája jedna z najkrajších udalostí. Navštívila ju jej príbuzná a Rita si od nej žiadala, aby jej priniesla jednu ružu zo záhrady, kde vyrastala a prežila svoju mladosť. Hoci bola v tom čase treskúca zima a hornatú Umbriu pokrýval sneh, príbuzná skutočne našla v záhrade rozkvitnutú ružu a dokonca aj zrelé figy. Táto ruža symbolizovala nielen lásku, ale svojimi tŕňmi aj celý život svätej Rity, ktorá aj napriek ťažkým obdobiam ostala verná Bohu až do konca.
Tradícia požehnávania ruží
Od kanonizácie svätej Rity v roku 1900 patria k oslavám jej sviatku 22. mája aj červené ruže. V augustiniánskych komunitách po celom svete, a najmä v talianskom meste Cascia, kde svätá Rita žila, sa vždy na jej sviatok konajú slávnostné sväté omše, na konci ktorých nasleduje požehnanie ruží. Ruža je jedným z charakteristických znakov svätej Rity a symbolom jej odkazu.
Ruže svätej Rity v súčasnosti
V roku 2020, keď boli kvôli pandémii koronavírusu pútnické miesta prázdne, sa sestry augustiniánky z Cascie rozhodli rozoslať požehnanie vyprosené sväticou do celého Talianska. Poslali "ruže svätej Rity" diecéznym biskupom, štátnym predstaviteľom Talianska vrátane prezidenta a premiéra, a tiež pápežovi Františkovi. Svätý Otec s vďačnosťou prijal päť ruží, symbolizujúcich päť svetadielov, a položil ich k nohám Panny Márie, aby spolu so svätou Ritou orodovali u Boha, „ktorému nič nie je nemožné“. Pápež František v ďakovnom liste povzbudil sestry, ktoré sú kontemplatívnymi rehoľníčkami žijúcimi v klauzúre, a zaželal, aby sa do Cascie, oázy pokoja, vrátili pútnici.