Vianočné sviatky a Nový rok: Tradície a Zvyky na Slovensku i vo svete

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.

Vianočné tradície a zvyky na Slovensku

Na Slovensku sa k najznámejším a najviac dodržiavaným tradíciám počas Štedrého dňa a Vianoc patria:

• Vkladanie kaprej šupiny pod obrus: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám v nasledujúcom roku nechýbali peniaze.
• Hádzanie orechov do rohov izieb: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátka s medom a cesnakom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
• Medový krížik na čele: Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu, podobne ako oblátka s medom a cesnakom.
• Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
• Prestieranie taniera pre pocestného: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska.
• Dodržiavanie pôstu: Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Matka rodiny pri stole: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Horúca svieca na stole: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Sfukovanie sviece na Kysuciach: Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Reťaz okolo stola na východe: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Modlitba pri stole: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Vianočné tradície vo svete

Mnoho tradícií sa od tých slovenských líši:

• Grécko: Ozdobené drevené lode vystavujú na terasách či v záhradách ako symbol Vianoc. Vo svojich domovoch majú plytkú drevenú misku s drôteným háčikom cez okraj, na ktorom visí bazalka obaľujúca drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny raz denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti dostávajú darčeky až 31. decembra.
• Taliansko: Ako vianočný stromček používajú zásadne len jedličku. Štedrá večera 24. decembra nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
• Ukrajina: Vianoce oslavujú 6. januára. Tradičným vianočným symbolom je tzv. Sviatyj Večer.
• Anglicko: Vianočné sviatky nie sú tak úzko naviazané na rodiny ako na Slovensku. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24. decembra a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch kráľov.
• Francúzsko: O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Réveillon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
• Holandsko: V polovici novembra prichádza Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov, sprevádzaný postavami černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra.
• Poľsko: Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od slovenských. Na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra rozprávať.
• Bulharsko: Na štedrovečernom stole zvyknú mať nepárny počet bezmäsitých jedál.
• Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
• Argetína: Vianočné stromčeky a obydlia zdobia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos - papierovú dekoráciu s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
• Mexiko: Na Štedrý deň sa zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
• Kolumbia: Vianoce sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
• Peru: Tradičným zvykom je „Chocolatadas“ - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
• India: Kresťania (tvoriaci 2,3 % populácie) oslavujú Vianoce ozdobovaním banánovníkov či mangovníkov.
• Filipíny: Až 90 % obyvateľov tvoria kresťania, ktorí slávia Vianoce. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
• Egypt: Kresťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
• Austrália: Zaujímavým zvykom je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.

Novoročné tradície a zvyky

Koniec starého roka a príchod nového roka sú sprevádzané mnohými zvykmi, ktoré majú zabezpečiť šťastie, zdravie a prosperitu.

Historický kontext Silvestra

Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roka, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra. Historicky prvé takéto oslavy zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 p.n.l., no nový rok vítali v polovici marca. Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Rímsky panovník Gaius Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol Juliánsky kalendár, v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Po Juliánskom nasledoval Gregoriánsky kalendár, prijatý v roku 1582, ktorý odstránil nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka. Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam - vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa zlatý vek cirkvi.

Tradičné slovenské novoročné zvyky

Predkovia verili, že novoročné obrady a rituály odhaľujú budúcnosť, chránia od pohrôm, prispievajú k blahobytu a prinášajú šťastie. Na Slovensku sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť hydina (kuracie, kačacie, morčacie mäso), aby z domu neuletelo šťastie. Nesmie chýbať bravčové či hovädzie mäso, často pečené malé prasiatko (rezne prišli z Rakúska po roku 1945). Podávala sa šošovica a jedlá s makom, ktoré symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Dôležité bolo najesť sa dosýta, aby bolo v novom roku dostatok jedla.

Pravidlom Nového roka bolo správať sa tak, aby tak bolo po celý rok: nepohádať sa, ale uzmierovať sa, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť, byť pekne oblečení a čistí, nič nemôcť požičané. Dievča nesmelo spadnúť na ľade či snehu, aby sa nechcelo vydávať. Na Nový rok nesmela ako prvá do domu vstúpiť žena (priniesla by chorobu a mohla byť strigou), ani starý muž v kožuchu či chorý. Nesmelo sa nikam vojsť s prázdnymi rukami - stačili koláče alebo peniaz, aby sa zabezpečila po celý rok hojnosť.

Na Slovensku je zvykom dávať si novoročné predsavzatia a premýšľať o cieľoch a plánoch, pretože ľudia chcú veci vo svojom živote zmeniť.

Mágia hovoreného slova a novoročné vinše

Vítaní boli najmä chlapci vinšovníci. Verilo sa v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. S kým sa stretneš na Nový rok, s tým budeš mať dobré vzťahy po celý rok, preto sa ľudia čo najviac stretávali, navštevovali a vinšovali. Želalo sa: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“

Novoročné zvyky v regiónoch

Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy. Smeti sa von nevynášali, aby v rodine nikto nezomrel alebo sa nevynieslo von šťastie.

V súčasnosti sa Nový rok víta ohňostrojom, ktorý má pôvod v starej Číne. Do Európy sa dostal ohňostroj až v stredoveku. V roku 2015 napríklad talianske mesto Collecchio začalo používať tichý ohňostroj, aby chránili zvieratá.

Pomenovanie mesiaca JANUÁR bolo údajne odvodené od Janusa, rímskeho boha s dvomi tvárami, alebo má pôvod v latinskom Ianua, dvere - symbolizuje otvárajúce sa nové dvere v novom roku.

Tradícia bozkávania odbitím polnoci pochádza od starovekých Rimanov a bola spojená s festivalom Saturnalia. V starovekom Grécku sa bozkávalo pod imelom, čo bolo asociované s plodnosťou.

Prvý január je na Slovensku a v mnohých krajinách štátnym sviatkom. Krajiny si ho ako deň začiatku nového roka „adoptovali“ postupne počas stáročí.

Novoročné tradície v zahraničí

• Španielsko: Na madridskom námestí Puerta del Sol pri odbíjaní polnoci každý oslávenec zje 12 bobúľ hrozna, jednu po druhej s hodinovým úderom. Ak ich zje včas, čaká ho šťastný rok. Nový rok zapíjajú fľašou cava a energiu si dobíjajú horúcou čokoládou a churros.
• Škótsko (Hogmanay): Návštevy s darmi prinášajú hosťom šťastie po celý rok. Prednosť sa dáva vysokým, tmavovlasým mužom ako prvému, kto prekročí prah domu.
• Japonsko (Ōmisoka): Uctievajú tradíciu vymetania zlých duchov z domu, čistenia domovov, splácania dlhov a očisťovania tela. Pred koncom roka jedia dlhé rezance (toshikoshi soba) ako symbol prekročenia zo starého do nového roka.
• Rusko: Nový rok (Novy God) sa pôvodne slávil 1. septembra. Darčeky deťom nosí Dedo Moroz a jeho vnučka Snegurochka pod stromček Yolka. Nový rok sa oslavuje odbíjaním hodín kremeľskej Spasskej veže v Moskve.
• Dánsko: Nový rok začínajú hodením taniera o dvere, aby odplašili zlých duchov. Do Nového roku skáču zo stoličky alebo z pohovky, čo považujú za šťastie.
• Brazília: Reveillon (Silvester) v Brazílii je známy veľkými oslavami. V Riu de Janeiro sa koná najväčší ohňostroj na svete. K novoročným zvykom patrí skok cez 7 vĺn v mori pre šťastie, pričom za každú vlnu jedno želanie. Ľudia sa obliekajú do bielej farby (tradícia pochádza z náboženstva Oxála) a nosia farebné spodné prádlo. Typickým jedlom je šošovica.
• Čína: Nový rok, známy ako Spring Festival alebo Lunárny nový rok, je najvýznamnejším sviatkom. Dátum sa pohybuje od 21. januára do 20. februára. Obyvatelia sa chránia pred príšerou Nian hlučnosťou, ozdobujú domy červenými ornamentami a horiacim bambusom. K tradíciám patria návštevy blízkych, dračie a levie tance, bubnovanie a ohňostroje.
• Island: Najdôležitejšou nocou je Silvester a novoročný deň. Verí sa, že v tomto období kravy rozprávajú, tulene sa menia na ľudí a elfovia vnikajú do domovov.
• Taliansko: Červené spodky nosia muži na Nový rok, aby si zaručili plodnosť a šťastie.
• Vietnam: Tradícia dávania červených obálok s peniazmi deťom pre nový rok má zabezpečiť šťastie.

Novoročné predsavzatia a PF

Nový rok je symbolom nového začiatku. Ľudia si dávajú novoročné predsavzatia s cieľom zmeniť veci vo svojom živote. Skratka PF, pochádzajúca z francúzskeho „Pour Féliciter“ (Blahoželanie k/Pre šťastie), sa používa na vianočných a novoročných pohľadniciach. Pôvodne sa písali dve francúzske slová, z ktorých sa postupne vyvinulo PF.

tags: #pozehnane #vianocne #sviatky #a #stastny #novy