Pozdrav je viac než len zdvorilosť - je prejavom úcty a spojenia medzi ľuďmi. Kým dnes dominujú stručné „brý“ či „dovi“, naši predkovia vkladali do pozdravov hlbší význam. Ich slová odrážali prácu, cestu či vzájomný rešpekt. Známi ľudia sa pri stretnutí pozdravia, no je pekným zvykom pozdraviť aj okoloidúcich na lesných chodníkoch či pri vysokohorských výstupoch. Všeobecne platí, že muži prví pozdravia ženu a mladší staršieho.
Evolúcia pozdravov od minulosti po súčasnosť
Dnes sú bežnými a najpoužívanejšími pozdravmi dobrý deň a dovidenia. Mnohí z nás ich vyslovia zreteľne, ale niektorí si pozdravy zľahčujú, a tak im postačí len slovo „dobrý“, v horšom prípade skratky „brý“ či „dovi“. No a v tom najhoršom prípade z ich úst vyjde iba akési zamrmlanie nezrozumiteľných hlások. V minulosti neboli dotyky či priateľské objatia veľmi zaužívané.
Historické pozdravy a gestá
Naši predkovia si v minulosti nezakladali na zdvorilostných pozdravoch a pekný či dobrý deň si nepriali. To však neznamená, že prešli okolo seba nevšímavo. Práve naopak. Oni sa nielen jeden pri druhom pristavili a postáli, ale slová, ktoré vyriekli, mali hlbší, skrytý význam. Súvisel s činnosťou konkrétneho človeka, s cestou, po ktorej sa uberal, s prácou, ktorú vykonal alebo ktorá ho očakávala. Príklady takýchto pozdravov zahŕňali frázy ako: „Ta co, ujku, košice, košice?“, „Ta uš še zberaš, Heľenko?“, „Nože, dzedu, pocahňice lepši totu karu!“ alebo „Uš ši, Mančuš, dokončela robotu?“
S pozdravmi súviseli aj gestá, dotyky a úklony. Muži si podali ruky, čo najpevnejšie si ich stisli, obvykle starší potľapkal mladšieho po chrbte. Na dedine si muži sňali klobúk z hlavy, keď okolo nich prechádzali panovia, čiže ľudia ako duchovný, richtár, notár či učiteľ. Latinské pozdravy ako „Ave!“ a „Salve!“ sú príkladom historických foriem, ktoré niesli svoju váhu.
Obradné pozdravy a úcta k sakrálnym objektom
V minulosti ľudia pozdravili či uctili si obradným správaním aj neživý objekt, napríklad malú sakrálnu stavbu venovanú Bohu. Keď kríž alebo kaplnku míňali, prežehnali sa na tele pravou rukou. Po prežehnaní zvykli predniesť pozdrav:
- „Buď pozdravená každá kaplička, na ktorej prebýva naša Matička, buď pozdravený každý kríž, na ktorom prebýva Pán Ježiš.“
Následne sa hlboko sklonili, kľakli si na obidve kolená a chvíľu zotrvali v tichej adorácii. Potichu sa modlili, rozjímali alebo sa zamýšľali nad sebou či nad obsahom prosby, ktorú chceli vysloviť. Naši dedovia si nezabudli pred kaplnkou sňať klobúk a ukloniť sa. Dnešný svet nám už neposkytuje takýto pohľad.
Vulkánsky pozdrav: Pôvod a popularizácia
Jedným z najznámejších a najikonickejších pozdravov v populárnej kultúre je vulkánsky pozdrav. Ide o gesto rukou, ktoré zpopularizoval seriál Star Trek zo 60. rokov 20. storočia. Vulkánsky pozdrav vymyslel herec Leonard Nimoy, ktorý v seriáli Star Trek stvárnil postavu Spocka, ktorý je po otcovi vulkánskeho a po matke ľudského pôvodu.
Začiatky a interpretácia
V rozhovore pre The New York Times z roku 1968 opísal Nimoy toto gesto ako „dvojprstovú verziu Churchillovho znamenia víťazstva“. Pozdrav sa po prvýkrát objavil v roku 1967 v úvodnej epizóde druhej série Star Treku s názvom „Čas amoku“, ktorej scenár napísal Theodore Sturgeon.
Gesto je okrem iného známe tým, že pre niektorých ľudí je obtiažne ho správne vykonať bez nácviku alebo skrytého prednastavenia prstov do správnej polohy. Herci v seriáli si údajne museli pred zdvihnutím ruky pred kameru rozmiestniť prsty mimo záber druhou rukou. Tieto ťažkosti môžu prameniť z rozdielov v manuálnej zručnosti jednotlivcov.
Symbolika a kultúrny dopad vulkánskeho pozdravu
Náboženské korene gesta
Vo svojej autobiografii I Am Not Spock z roku 1975 Nimoy, ktorý bol Žid, napísal, že vychádzal z kňazského požehnania, ktoré židovskí kohanimovia vykonávajú oboma rukami. Pri tomto požehnaní sú palce na seba v rovnakej polohe, čo predstavuje hebrejské písmeno šin (ש). Toto písmeno má tri ťahy nahor podobné polohe palca a prstov vo vulkánskom geste. Písmeno šin tu znamená El Šaddaj, čo znamená „Všemohúci (Boh)“, a tiež Šechina a Šalom.
Sprievodné frázy a moderný vplyv
Ostatní ľudia Nimoya často zdravili vulkánskym pozdravom. Pozdrav sa stal tak známym, že v júni 2014 bol ako znak emodži pridaný do 7. verzie Unicode.
Sprievodné hovorené požehnanie „žijte dlouho a blaze“ - anglicky „live long and prosper“, vo vulkánskom jazyku „dif-tor heh smusma“ (ako bolo vyslovené vo filme Star Trek: Film z roku 1979) - sa tiež po prvýkrát objavilo v seriálovej epizóde „Čas amoku“. Menej známe je príslovie „mier a dlhý život“, hoci niekedy sa hovorí ako prvé a ako odpoveď sa hovorí „žijte dlouho a blaze“.
Kultúrny dosah tohto pozdravu je obrovský. Napríklad, astronaut NASA Terry Virts vykonal vulkánsky pozdrav na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice 27. februára 2015, krátko po tom, čo sa dozvedel o Nimoyovej smrti, čím vzdal hold pamiatke tohto legendárneho herca.