Vstup sovietskych vojsk do Afganistanu v decembri 1979 predstavoval jeden z kľúčových momentov studenej vojny. Formálnym dôvodom na vstup obmedzeného kontingentu vojsk Sovietskeho zväzu (ZSSR) do Afganistanu sa stali žiadosti o pomoc vtedajšieho afganského vedenia. Faktickým cieľom bolo predísť hrozbe vojenského zásahu zo zahraničia a stabilizovať režim, ktorý sa ocitol v kríze.
Korene vnútroafganskej krízy
Korene vnútroafganskej krízy, ktoré vyústili do vstupu sovietskej armády, siahajú do roku 1973, keď došlo k zvrhnutiu kráľa Muhammada Záhira. V roku 1978 nastala tzv. „aprílová revolúcia“ a moc uchopila Ľudovodemokratická strana Afganistanu (PDPA), ktorá vyhlásila Afganskú demokratickú republiku (ADR).
Afganistan začal budovať socializmus, ale jeho reformy boli v krajine s tradične väčšinovým moslimským a vidieckym obyvateľstvom nepopulárne. Hlavným oponentom socialistickej vlády sa stali radikálni islamisti, ktorí jej vyhlásili svätú vojnu, džihád. Vnútorná situácia v Afganistane bola napätá nielen v boji s mudžahedínmi, ale aj v rámci vládnej strany.
Invázia a zvrhnutie Háfizulláha Amína
Po vnútrostraníckom boji a zavraždení vodcu PDPA Tarakího sa k moci dostal Háfizulláh Amín. Kremeľ, znepokojený zhoršujúcou sa situáciou pri hraniciach ZSSR, začal pripravovať plán na jeho odstránenie. Vstup obmedzeného kontingentu sovietskych vojsk sa začal 25. decembra 1979.
- 27. decembra 1979: Oddiel sovietskych síl osobitného určenia obsadil prezidentský palác Tadž Beg.
- Likvidácia Amína: Počas útoku bol Amín zabitý a novým prezidentom sa stal Babrak Karmal.
- Sovietsky kontingent: Zo ZSSR bola do ADR povolaná 40. armáda, ktorej úlohou bolo zaistiť veľké mestá a strategické body.
Priebeh konfliktu a podpora opozície
V ozbrojenom konflikte bojovali afganské provládne sily proti ozbrojenej opozícii - mudžahedínom. Pre sovietske vojská sa situácia rýchlo skomplikovala. Afganci využívali partizánsky spôsob boja, terén a znalosť miestnych pomerov, čo viedlo k vlečúcemu sa konfliktu s nejasným koncom.
Ozbrojenú opozíciu masívne podporovali vojenskí odborníci USA, niektorých členských štátov NATO a pakistanské tajné služby. CIA spolu so Saudskou Arábiou poskytla prostredníctvom Pakistanu mudžahedínom zbrane a vojenský materiál v celkovej hodnote 40 miliárd dolárov. Do konfliktu sa zapojilo vyše 100-tisíc mudžahedínov a zahraničných bojovníkov, medzi ktorými bol aj Usáma bin Ládin.
Bilancia vojny a odsun vojsk
Po nástupe Michaila Gorbačova sa začalo hľadať politické riešenie. V apríli 1988 bola podpísaná dohoda o urovnaní situácie a 15. februára 1989 prešli posledné jednotky sovietskej armády cez most ponad rieku Amudarja. 40. armáde vtedy velil generálporučík Boris Gromov.
| Strana | Straty (mŕtvi) |
|---|---|
| ZSSR | 14 453 |
| Afganská strana (odhad) | 670 000 - 2 000 000 |
Geopolitické následky
Vojna v Afganistane značne oslabila sovietske ozbrojené sily a znamenala obrovskú ekonomickú záťaž, ktorá prispela k pádu sovietskeho impéria. Konflikt je často porovnávaný s americkou účasťou vo Vietname. Dlhodobé následky zahŕňajú radikalizáciu moslimského obyvateľstva a vznik nových teroristických štruktúr, čo neskôr ovplyvnilo globálnu bezpečnostnú politiku na celé desaťročia.
tags: #pozdrav #pre #afganistan #rusi