Chodíte každý rok k moru do Chorvátska? Už ste sa pár slov po chorvátsky naučili, ale od poslednej dovolenky zase polovicu zabudli a radi by ste sa so svojimi domácimi pozdravili a zvítali pekne po domácky, ako sa na starých dobrých známych patrí? Chceli by ste sa v obchode ľahšie zorientovať a v pekárni si bez problémov vypýtať, na čo máte chuť? Prečo nie? Chorvátčina je krásny jazyk a pre našinca ľahko naučiteľný. Stačí vedieť okolo 50 chorvátskych slov a začnete našim veselým Chorvátom pomaly rozumieť. No a ďalej to už ide samé od seba! Poďme na to! Naučme sa spolu základy dovolenkovej chorvátčiny!
Základné pozdravy a privítanie
Typický pozdrav vítajúci Vás hneď za hranicami je: Dobrodošli u Hrvatskoj! Vitajte v Chorvátsku!
Ak vás vaši domáci privítajú vo dverách so širokým úsmevom a slovami: Dobro nam došli!, to neznamená, že skonštatovali, že ste prišli v poriadku, ale vás srdečne vítajú.
My Slováci sme slušný národ, preto sa naučme najprv pekne pozdraviť:
- Dobro jutro! - Dobré ráno!
- Dobar dan! - Dobrý deň!
- Dobra večer! - Dobrý večer!
- Doviđenja! (číta sa: dovidženja) - Dovidenia!
- Laku noć! (číta sa: laku noč) - Dobrú noc!
Väčšina Chorvátov Vás pozdraví len jednoduchým „Bok!“. Znamená to niečo ako Ahoj (dobrý deň či dovi!). Zdraví sa tak v obchodoch, známych, mladých aj starších a je jedno, či si navzájom tykáte alebo nie.
Pri lúčení či odchode môžete použiť: Bok! Vidimo se! - Uvidíme sa!
Ako sa máte a ako bola cesta?
Rovnako Chorváti pri stretnutí nezostanú len pri pozdrave, ale sa hneď pýtajú, ako sa máte, takže pozdrav často znie: „Bok! Kako si?“
Odpovieme, že sa máme dobre: „Dobro sam, hvala.“ (iné sa povedať ani nepatrí).
Ak prídete na dovolenku, väčšinou sa vás domáci hneď spýtajú na cestu: „Kakav je bio put? Kakav ste imali put?“
A ako správne unavení po ceste chcete poznamenať, že cesta bola dlhá, tak odpoviete: „Dugi put.“
Zopakujme si:
- Bok! Kako si? - Ahoj! Ako sa máš?
- Dobar dan! Kako ste? - Dobrý deň! Ako sa máte?
- Dobro sam, hvala. (Dobro smo, hvala.) - Mám sa dobre (máme sa dobre), ďakujem.
- Dobrodošli! - Vitajte!
- Kakav je bio put? Kakav ste imali put? - Aká bola cesta?
- Put je bio dug. (Dugi put ...) - Cesta bola dlhá.
Zázračné slovíčka: Prosím a Ďakujem
Samozrejme nesmieme zabudnúť na známe zázračné slovíčka:
- Molim. - Prosím.
- Hvala. Hvala lijepa. Hvala puno. - Ďakujem. Ďakujem pekne. Veľká vďaka.
- Puno Vam hvala. - Veľmi pekne Vám ďakujem.
- Nema na čemu. - Niet za čo.
Na prvý raz by aj stačilo, čo poviete? Pri cestovaní do cudzích zemí sa určite vypláca poznať pár fráz v lokálnom jazyku. Vaša výslovnosť nemusí byť dokonalá, za to vás nikto kritizovať nebude. Vaše úsilie ocenia a budú k vám milší. Dávate im najavo svoj rešpekt a záujem.
Pozor na falošných priateľov: Chorvátske slovíčka s iným významom
Nedorozumenia môžu vzniknúť, ak si nebudete dávať pozor na slová, ktoré znejú podobne ako v slovenčine, ale majú iný význam.
Chorvátska výslovnosť a významy
- Chorváti nevedia povedať „h“, vyslovujú ho ako „ch“. Preto sa píše Hrvatska, ale číta sa ako Chrvatska.
- Hladne predjelo neznamená „hladné predjedlo“ v zmysle, že vám v bruchu škvŕka, ale „chladné predjedlo“.
- Ďakujem sa povie hvala, nie „chvala“.
- Chlieb je po chorvátsky kruh, kruch.
- Godina nie je hodina, ale rok. Hodina je sat.
- Grad nie je hrad, ale mesto.
- Grah nie je hrach, ale fazuľa.
- Slovinsko je po chorvátsky Slovenija. Slovenka znamená po chorvátsky Slovinka. Správna odpoveď na otázku Odakle si? (Odkiaľ si?) je Slovačka. Mi smo iz Slovačke. Ja sam Slovakinja, muž je Slovak.
- Vyhnite sa nášmu superlativu „úžasné“. V chorvátčine slovo užas znamená des, hrôza. Ak chcete pochváliť večeru, použite napríklad Prva liga! (Prvá trieda!).
- Ak vám niekto na váš tanečný štýl povie, že je to užas, znamená to hrôzu. Keď ale dodá, že váš úsmev je napriek tomu celkom divni, myslí tým pekný.
- Pravo znamená doprava, desno znamená vpravo.
- Ak si budete chcieť dať na raňajky chlieb, vypýtajte si kruh.
- Ak uvidíte na jedálnom lístku slovo školjka, nejde o škôlku, ale mušľu.
- Naopak, kreveta na večeru si určite nedávajte, je to totiž posteľ.
Ďalšie užitočné frázy
Veľká trojka fráz, s ktorými si vystačíte v Chorvátsku na celej dovolenke, sa začína na „nema“:
- Nema problema. - Niet problému.
- Nema šanse. - Niet šance.
- Nemam pojma. - Nemám poňatia.
Uživaj! - Uži si! (používa sa aj ako súčasť privítania).
Hoćete li nešto popiti? - Chceli by ste sa napiť? (ponúkajú vám welcome drink).
Kako se zoveš? - Ako sa voláš?
Kako se zove vaša bebica? - Ako sa volá vaše bábätko?
Kako se zovu vaša djeca? - Ako sa volajú vaše deti?
Drago mi je. - Teší ma.
Je su li ovo vaša djeca? - Sú to vaše deti?
Je li ovo dečko ili curica? - Je to chlapec alebo dievča?
Dečko je chlapec, cura dievča.
Sviđa li vam se ovdje? - Páči sa vám tu?
Jako mi se sviđa. - Veľmi sa mi tu páči.
Koja je šifra Wi-Fi-ja? - Aké je heslo na Wi-Fi?
Kde je WC?
Umorni smo, umorili smo se, ali nema problema! - Sme unavení, ale nie je problém!
Toplo je. Vruće je. - Je teplo. Je horúco.
Keď fúka južný vietor, hovorí sa južno i tužno (smutno). Ale zo severu bura čistí zrak (vzduch) a prestanú vás aj kĺby a hlava bolieť.
Da li govorite hrvatski? - Hovoríte chorvátsky?
Ne govorim. - Nehovorím.
Možete li govoriti sporije? - Môžete hovoriť pomalšie?
Možete li to ponoviti? - Môžete to zopakovať?
Možete li to napisati? - Môžete to napísať?
Što to znači? - Čo to znamená?
Je mi ľúto, ale nedá sa nič robiť.
Imate li slobodnih soba? - Máte voľné izby?
Soba s kadom/tušem. - Izba s vaňou/sprchou.
Koliko košta ova soba? - Koľko stojí táto izba?
Uključeni su doručak? - Sú v cene aj raňajky?
Mogu li dobiti račun? - Môžem dostať účet?
Smještaj je bez hrane. - Ubytovanie je bez jedla.
Molim jelovnik. - Prosím si jedálny lístok.
Željeli bismo naručiti…. - Chceli by sme si objednať….
Molimo Vas još…. - Prosím Vás ešte….
Računi molim posebno! - Účty prosím osobitne!
Dobar tek! - Dobrú chuť!
Salata od …. - Šalát z ….
Kakvo će biti vrijeme? - Aké bude počasie?
Danas je lijepo vrijeme, (loše vrijeme). - Dnes je pekné počasie, (zlé počasie).
Danas je vruće/hladno. - Dnes je horúco/zima.
Vedro/Oblačno. - Bezoblačno/zamračené.
Često li pada kiša? - Prší tu často?
Hoće li biti oluja. - Bude búrka.
Odakle puše vjetar? - Odkiaľ fúka vietor?
Vidiim se opet. - Uvidíme sa znova.
Sve najbolje. - Všetko najlepšie.
Sretan put. - Šťastnú cestu.
Dođite nam opet. - Príďte ku nám.
Jako mi se sviđaš! - Veľmi sa mi páčiš!
Ostavi me na miru! - Nechaj ma na pokoji!
Ne zanima me! - Nemám záujem!
Chorváti na Slovensku
S chorvátčinou sa môžeme stretnúť aj na Slovensku. Národnostná chorvátska menšina žije v okolí Bratislavy približne od 16. storočia. Chorváti sa dostali v rámci chorvátskej kolonizácie pri expanzii Osmanskej ríše. Príbuznosť jazykov a etnického pôvodu spôsobila, že sa do vysokej miery asimilovali so slovenskými obyvateľmi. Ich kultúra a jazyk nesú slovenské aj chorvátske prvky. Tieto sa prejavili v ľudovej kultúre či v jazyku, napríklad v hovorových názvoch obcí. Nájdeme ich v obciach ako Jarovce, Čuňovo, ale aj v mestskej časti Bratislava - Dúbravka a Devínska Nová Ves. Jazyk sa zachoval najmä v ústnej forme. V Jarovciach a Čuňove sú nápisy v chorvátčine na náhrobkoch alebo na stenách kostola a slúžia sa tu chorvátske omše. Pútnickým miestom bola Dúbravka, kde sa dodnes nachádza farský kostol sv. Kríža.
tags: #pozdrav #po #chorvatsky #bog