Prešov (nem. Eperies alebo Preschau, maď. Eperjes, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Je tretím najľudnatejším mestom na Slovensku s približne 82 300 obyvateľmi. Mesto má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová.
Geografická Poloha a Význam
Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline, podcelok Toryská pahorkatina. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu.
V meste sa križujú dôležité cestné komunikácie: cesty I/18 (Poprad - Michalovce), I/68 (smer Stará Ľubovňa), I/20 (smer Košice), diaľnica D1 (Poprad - Košice) a rýchlostná cesta R4 (Svidník - Košice). Prešovom vedie železničná trať Košice - Muszyna, na ktorú sa pripájajú trate do Humenného a Bardejova.
Počiatky Osídlenia a Historický Vývoj
Predhistorické a Rano-Historické Osídlenie
Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom (4. - 5. stor.). Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia. Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu.
Stredovek a Rozkvet Mesta
Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Bela IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet. Zakladali sa tu cechy, ako napríklad kožušnícky, kováčsky, krajčírsky a obuvnícky, a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak.
Úpadok a Obnovenie
Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare, a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania.
K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj hebrejská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli.
Dôležité Historické Dátumy
- 1455 - udelenie práva mestu Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa Ladislava V.
- 1502 - 1505 - začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša.
- 1647 - svätenie Evanjelického a.v. Kolégia.
- 1703 - začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim.
- 1848 - stavba 1. Železničnej stanice v Prešove.
- 1. novembra 1918 - v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti.
- 19. januára 1945 - oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny.
- 2. júla 1995 - pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov.
Mestská Správa: Richtári a Primátori
Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova v roku 2014, kedy sa víťazkou volieb stala Andrea Turčanová, ktorá vo voľbách v roku 2018 upevnila svoje postavenie a vyhrala voľby na primátorku mesta.
Vojenský Význam a História
Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov.
Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia, počas 15-ročnej vojny s Tureckom, muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko.
Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Medzi nimi boli Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim.
Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk.
Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády.
Od roku 1918 do roku 2025 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove: brigádny generál František Bartko, generálmajor Vojtech Gejza Danielovič, generálporučík Alexander Mucha, brigádny generál Ing. Karol Navrátil, brigádny generál Ing. Ivan Pach, generálmajor Emil Perko, generálmajor Ing. Ľudovít Šimko.
Náboženský Život
Prešov je sídlom rímskokatolíckej konkatedrály svätého Mikuláša. Je tiež sídlom slovenskej gréckokatolíckej metropolie a Prešovskej archieparchie, ktorá bola založená 3. novembra 1815 cisárom Františkom II. (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. Dňa 30. januára 2008 bola povýšená na archieparchiu a stala sa zároveň centrom metropolie. Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove ukrýva ostatky blažených prešovských mučeníkov.
Prešovská pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Prešov je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. V meste sú dve teologické fakulty - Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. V sledovanom období medzi rokmi 1880 až 2011 je zreteľný pokles počtu židov, rímskych katolíkov a luteránov.
Kultúra a Umenie
Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle" či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne)známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country).
Mesto ponúka rôzne koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia) a hostí rockové predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, Prešovský študentský Liverpool). Dokumentácia prešovských kapiel a interpretov je dostupná prostredníctvom internetovej databázy s názvom Frenkyho hudobná encyklopédia.
Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta. Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom Bastion film festival, ktorý sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Medzi ďalšie kultúrne akcie patrí Festival paličkovanej čipky s medzinárodnou účasťou.
Prešov, tretie najväčšie mesto na Slovensku, je známe aj tým, že má množstvo barov, podnikov, reštaurácií a zákutí, kde sa dá stretnúť a vychutnať rôzne malé aj veľké koncerty. Dokumentárna séria o krajských mestách Slovenska "Moje miesto - príbeh mesta" ukazuje, ako miestni známi ľudia žijú v Prešove. Mesto, nazývané aj slovenský "Seattle" alebo mesto mladých, vraj najlepšie spoznáte po zotmení, kedy je kompaktné, rozmanité, historické a moderné zároveň, a najmä kultúrne a plné hudby. Navštíviť môžete opálové bane, Kumšt (najstaršia budova v meste), pozrieť si výhľad z Kalvárie a unikátny velodrom, ktorý je jediný na Slovensku.
Dopravná Infraštruktúra
Cestná a Diaľničná Sieť
Prešov je spojený diaľnicou D1 smerom na juh s Košicami, smerom na západ s Popradom a Ružomberkom. Dokončenie nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny je predpokladané v roku 2025. V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný obchvat a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019. V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027. Diaľničný prešovský obchvat po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546.
Mestská Hromadná Doprava (MHD)
Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov, a. s. História MHD v Prešove sa začala písať v roku 1949, keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova, ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik.
Dňa 4. septembra 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí Šarišské Lúky, Nižná Šebastová, Haniska a Solivar. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, Sídlisko II, Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto Veľký Šariš a jeho časť Kanaš, Malý Šariš, Ľubotice, Fintice, Teriakovce a Záborské. V roku 1959 začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku 1951.
Rozvoj Trolejbusovej Dopravy
Rok 1958, kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky až do Solivaru. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa 13. mája 1962 sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V Šarišských Lúkach bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku 1966 už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu (dnes Ul. 17. novembra). Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006.
V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné Širpo. Ďalšie projekty tratí na Sídlisko III, Šváby, do Hanisky a na Delňu sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na Táborisko, Šidlovec, Cemjatu, na ul. Pod Kamennou baňou a Sídlisko III. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na Sídlisko III, ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázalo na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III.
Moderné Aspekty a Rozvoj Mesta
Infraštruktúra a Životné Prostredie
Plynovody v Prešove prechádzajú rekonštrukciou, z tohto dôvodu sú čiastočne uzavreté niektoré miestne cesty a chodníky. Rekonštrukcia plynovodov Fučíkova je plánovaná do 30. apríla 2026. Zhotoviteľ ukončí všetky práce na úprave vozovky, vrátane asfaltovania, približne do 30. mája 2025.
Počas roka 2025 využilo monitorované cyklochodníky na území mesta Prešov celkom 641 734 cyklistov. Mesto Prešov od novembra 2023 monitoruje dianie na najfrekventovanejších mestských cyklochodníkoch prostredníctvom zariadení na počítanie cyklistov - tzv. cyklosčítačov.
V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom, a tiež park sv. Vojtecha.
Historické Pamiatky a Turizmus
Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu Šarišskej hradnej cesty. Medzi významné sakrálne stavby patria Kostol sv. Jána Krstiteľa, Kostol sv. Kríža a Konkatedrála sv. Mikuláša. Prešovská kalvária je významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala v roku 1721 a ukončená bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. Kalvária sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža.
Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar je pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v ktorej sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia. Soľnobanský cintorín v Soľnej Bani ukrýva neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia.
Športové Zariadenia
Medzi športové objekty patrí Futbalový štadión 1. FC Tatran Prešov.
Pozdravy a Politická Komunikácia v Prešove
Podľa predsedu Krajského predstavenstva Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS - HZDS) v Prešove Mariána Haľka, jedným z krokov ako prelomiť averziu voličov v meste voči Vladimírovi Mečiarovi bola špecifická forma komunikácie. Na pozdrave v podobe obdĺžnikovej pohľadnice nebola Mečiarova fotografia. Namiesto nej boli iba symboly sviatkov a napísané dve vety: "Šťastné a veselé Veľkonočné sviatky Vám praje JUDr. Vladimír Mečiar." Druhá veta znela: "Úprimne vám ďakujem za podporu."
Vo voľbách hlavy štátu v prvom kole vyhral v 77 okrskoch na území Prešova Eduard Kukan s 10 404 hlasmi, druhý bol Vladimír Mečiar so 7 458 hlasmi, tesne za ním skončil Ivan Gašparovič so 7 263 hlasmi. V celom volebnom obvode Prešov, t. j. vrátane okresu Sabinov, bol prvý Mečiar s 23 793 hlasmi pred Kukanom s 19 124 hlasmi.