Slová sú ozvenou predchádzajúcich generácií. Niekedy sa v nich stretnú dejiny celých národov, revolúcie aj životný štýl. V tomto ohľade sú bežne používané pozdravy ako zrkadlo, ktoré by si zaslúžilo umyť a vyleštiť. Ich význam môže byť podobný, no rozmanitosť je fascinujúca. V každej kultúre majú pozdravy viacero podôb a sú staré ako ľudstvo samo. Pri rozuzľovaní ich pôvodu existuje viac vysvetlení, odbočiek i slepých uličiek, no dôležité je oprieť sa o fakty. Pozdravy nás spájajú, odomykajú ďalšiu konverzáciu a stoja vždy v prvej línii kontaktu.
Podanie ruky: gesto mieru a rešpektu
Pôvod tohto pozdravu siaha až do čias antického Grécka. Na náhrobnom kameni z 5. storočia pred naším letopočtom (dnes umiestnenom v múzeu v Berlíne) sú vyobrazení dvaja vojaci potriasajúci si rukami. Iným príkladom je stĺp chrámu aténskej Akropoly z rovnakého obdobia, ktorý znázorňuje Héru a Aténu, ako si podávajú ruky. Obe strany si týmto gestom v časoch staroveku prejavovali vzájomný rešpekt, rovnocenné postavenie a predovšetkým to, že v rukách nenesú zbraň a majú priateľské úmysly.
V novoveku sa podanie ruky stalo aj symbolom ukončenia (vojnového) konfliktu. Obraz flámskeho maliara Bartolomea van der Helsta - Oslava Munsterského mieru (18. júna 1648) - zachytil podanie ruky medzi starostom Amsterdamu, kapitánom Witsenom a jeho dôstojníkom. V rovnakom čase sa podanie ruky stalo súčasťou svadobných obradov, čo je zobrazené na mnohých svadobných portrétoch 17. storočia. Gesto malo symbolizovať vzájomnú dôveru a vernosť mladomanželov.
Kývanie rukou: univerzálne, no s kultúrnymi rozdielmi
Ruka, ktorá mierne máva, sa zvyčajne používa na pozdrav „ahoj“ a „dovidenia“. Niektorí ľudia ju však používajú na vyjadrenie ukončenia vzťahu s niekým. Emoji 👋 je základom modifikátora Emoji a možno ho použiť ako jednu ikonu Emoji, alebo ju možno tiež kombinovať s modifikátorom Emoji tónu pleti a vytvoriť tak novú ikonu Emoji. Existuje 5 typov modifikátorov Emoji tónu pleti: 🏻, 🏼, 🏽, 🏾, 🏿, ktoré sa kombinujú s 👋 a vytvárajú nové sekvencie modifikátora Emoji.
Mávanie rukou zo strany na stranu je v mnohých krajinách zaužívané ako „ahoj“ alebo „maj sa“. Avšak v krajinách východnej Ázie je to považované za príliš demonštratívne. Navyše v niektorých európskych krajinách a rovnako aj v Japonsku a Latinskej Amerike to môže znamenať „nie“ alebo všeobecne nejakú negatívnu odpoveď. Gesta môžu povedať viac ako slová.
Salutovanie: vojenský prejav úcty
Salutovanie (z latinského saluto - zdraviť, vzdávať poctu) je špecifický druh vojenského pozdravu, ktorý vykonáva vždy jeden konkrétny vojak (alebo iný príslušník vojensky organizovanej inštitúcie či zboru) za pomoci svojej paže. Salutovanie sa v mnohých krajinách sveta obvykle vykonáva napnutou pravou rukou, ktorú si vojak priloží buď k štítku svojej vojenskej čiapky, alebo inej štandardnej pokrývky hlavy, prípadne iba k pravému spánku svojej hlavy. Tento pozdrav je tradičným prejavom vzdávania úcty voči nadriadeným, vyšším vojenským hodnostiam a funkciám, štátnej vlajke, štátnej hymne, najvyšším štátnym predstaviteľom, prípadne úcty k zosnulej osobe a podobne.
Prečo Briti salutujú inak ako Američania?
Podoba a význam salutovania sa vyvíjali po stáročia. Jeho pôvod možno vystopovať k všeobecnej ľudskej potrebe prejaviť pri stretnutí mierumilovnosť, typicky podaním pravej ruky na dôkaz, že v nej nie je zbraň. V antickom Ríme mala obdobný význam vztyčená pravá paža s otvorenou dlaňou obrátenou k druhej osobe, čím sa rovnako symbolicky deklarovala absencia nepriateľských úmyslov.
Dnešná podoba vojenského pozdravu - priloženie pravej ruky s natiahnutými prstami k štítku pokrývky hlavy - vznikla pomerne neskoro. Predchodcom tohto pozdravu bolo sňatie pokrývky hlavy, gesto vyjadrujúce úctu a podriadenosť. V stredoveku tak rytieri symbolicky odhaľovali hlavu sňatím prilby, aby naznačili priateľské úmysly. Podobne mušketieri zdravili sňatím klobúka, často doprevádzaným ceremoniálnou úklonou. Od 17. storočia, po zavedení ľahších mušket bez opornej vidlice, sa pozdrav vykonával držaním zbrane kolmo nahor, čo malo vyjadrovať pripravenosť vzdať zbraň v prospech zdravenej osoby.
Súčasná podoba salutovania sa ustálila najmä v súvislosti so zmenami vojenskej výstroje na prelome 18. a 19. storočia. Pôvodné gesto sňatia trojrohého klobúka nahradilo symbolické priloženie pravej ruky k jeho rohu. Po zavedení pevných pokrývok hlavy (napr. čák, prilieb alebo kožušinových medvedíc s podbradníkom) prestalo byť sňatie praktické a nová forma pozdravu postupne prevládla. Na území českých zemí bola táto podoba pozdravu oficiálne zavedená v roku 1808. V širšom európskom kontexte bolo jej rozšírenie spojené predovšetkým s obdobím napoleonských vojen. Od 19. storočia sa spôsob salutovania v podstate nezmenil.
Rímsky pozdrav a jeho mylný pôvod
Svojským druhom salutovania bol nacistický pozdrav, alebo tzv. hajlovanie. Pozdrav sa podľa tradície odkazuje na časy antického Ríma, avšak žiaden dochovaný zdroj používanie tohto gesta nepotvrdzuje. Podľa publikácie Tales of Hi and Bye nacistický pozdrav nevynašiel Adolf Hitler alebo Benito Mussolini, dokonca nie je časovo obmedzený na druhú svetovú vojnu ani nie je obmedzený na Európu. V skutočnosti, pôvod tohto gesta, správne známeho ako rímsky pozdrav (Saluto Romano), sa datuje až do tóg z 19. storočia, melodrám, ktoré sa odohrávali v Rímskej ríši a boli svojho času mimoriadne populárne.
Historici ako Martin M. Winkler tvrdia, že medzi „rímskym pozdravom“ a starovekým Rímom neexistuje žiadne spojenie. Prvýkrát tento "rímsky" pozdrav zobrazil francúzsky maliar Jean Louis David vo svojom obraze Prísaha Horatiov. V roku 1914 sa objavil v talianskom filme Cabiria, odkiaľ ho prevzal zakladateľ talianskeho fašizmu Benito Mussolini. Jeho veľký obdivovateľ, Adolf Hitler, gesto postupne zahrnul do svojho nacistického hnutia. Fašisti v Taliansku a neskôr nacisti si privlastnili pozdrav z týchto hier a filmov a „naplnili ho symbolikou, z ktorej sa nedá oddeliť“.
Iné významné gestá rúk
High five, teda gesto pozdravu, ale aj oslavy, je oficiálne pomerne novým pozdravom. Podľa tradície gesto prvýkrát použil jeden z dvojice amerických baseballových tímov - Los Angeles Dodgers v roku 1977 alebo Louisville Cardinals v roku 1978. Akokoľvek to bolo (pravdepodobne to bolo úplne inak, keďže gesto používali makléri na Wall Street roky predtým), gesto je veľmi podobné s džezovým gestom, tzv. low five - keď sú tlieskajúce ruky dole pri tele.
Palec hore (po anglicky thumbs up) pochádza podľa všeobecne rozšíreného názoru z arény rímskeho kolosea. Vztýčený palec mal byť signál pre gladiátora, aby dorazil (resp. nechal žiť) svojho už na zem zrazeného súpera. V skutočnosti však neexistujú exaktné dôkazy o tom, že sa pri gladiátorských zápasoch používalo práve toto gesto. Alternatívny výklad tvrdí, že cisár, resp. diváci, mali palec schovaný v zovretej pästi a v prípade ušetrenia gladiátorovho života palec jednoducho vystrčili smerom nahor.
V symbol, symbol víťazstva, podľa rozšírenej legendy malo toto gesto vzniknúť zhruba pred 600 rokmi po bitke pri Agincourte (1415). Francúzi mali každému chytenému anglickému lukostrelcovi odseknúť ukazovák a prostredník, aby im znemožnili v budúcnosti natiahnuť luk. Tí, ktorí prežili, mali neskôr ukazovať dva vztýčené prsty ako symbol víťazstva. Dnešný význam gesta je však spojený s obdobím druhej svetovej vojny, keď ho preslávil britský premiér Winston Churchill. Išlo o znak víťazstva, keďže písmeno V ako victory sa stalo symbolom hnutia odporu voči nacizmu po celej Európe.
Vztýčený prostredník je všeobecne známe a rozšírené obscénne gesto. Tento symbol dešpektu, vychádzajúci z imitácie mužského penisu, bol známy už v staroveku. Gesto bolo použité dokonca v niekoľkých antických divadelných hrách. V našich zemepisných šírkach bol však rozšírenejší symbol figy (palec v zovretej dlani medzi ukazovákom a prostredníkom). Taktiež symbol dešpektu, ale aj niečoho nedosiahnuteľného.
Globálna rozmanitosť pozdravov a gest
Na Slovensku je najbežnejším spôsobom, ako niekoho slušne pozdraviť, zakývanie či podanie ruky. V iných krajinách by ale na vás mohol domáci iba nechápavo hľadieť a rozmýšľať, o čo sa pokúšate, alebo by ste mu dokonca mohli nahnať strach. Tradičné pozdravy sa v rôznych kútoch sveta značne odlišujú. Množstvo z nich je dokonca takých nezvyčajných, že si ich treba spomenúť a zároveň sa naučiť niečo nové.
- Domáci v Zimbabwe sa bežne zdravia tlieskaním rukami po tom, ako sa krátko pozdravia a odpovedia si. Následne prvá osoba zatlieska raz a druhá dvakrát.
- Tradičný malajzijský pozdrav je obzvlášť nádherný. Prebieha tým spôsobom, že si zľahka vezmete ruky tej druhej osoby do svojich, následne ich uvoľníte, vlastné ruky si priložíte k hrudi a mierne prikývnete. To symbolizuje otvorené srdce a dobrú vôľu.
- Domorodí obyvatelia Nového Zélandu nazývajú jemné potieranie nosa a čela ako „zdieľanie dychu“.
- Spôsob, akým sa vzájomne privítajú ľudia v Mongolsku, je obzvlášť nezvyčajný. Obradné šatky, ktoré sa nazývajú Hada, si ľudia v krajine pri pozdrave navzájom vymieňajú. Šatku si prehodia cez obe vystreté ruky a jemným úklonom ju podajú svojmu spoločníkovi naproti.
- V Botswane je pomerne jednoduchý spôsob pozdravu, ktorý sa skladá z troch krokov. Ako prvé natiahnete pravú ruku, ľavú ruku si položíte na pravý lakeť a následne stlačíte obe ruky k sebe. Potom svoju ruku spojíte s palcami druhej osoby.
- Vyplazením jazyka sa zdravia tibetskí mnísi. Popritom si však stlačia ruky a položia ich na hruď, aby druhému ukázali, že „prichádzajú v mieri“.
- Na Filipínach zvyknú starších ľudí vítať tak, že ich jemne chytia za ruku a pritlačia si ju na čelo. Toto gesto na prejavenie rešpektu sa nazýva „Mano“, čo v španielčine znamená „ruka“.
Gesta lúčenia: viac než len slová
Aj drobné gesto môže byť signálom. Neverbálna komunikácia je totiž úprimnejšia ako slová. Muži podvedome dávajú najavo svoje túžby a pocity prostredníctvom gest, ktorými sa lúčia.
- Srdečne zamáva: Ak vám uštedrí tento pozdrav, je to azda to najlepšie. Tento človek má zdravé sebavedomie a je úprimný k okoliu. Ak vám pri pozdrave stojí čelom a k mávnutiu pripojí hlas, znamená to, že je so sebou zdravo spokojný a nemá čo skrývať.
- Zdvihnutím prsta: Toto minimalistické gesto prstami veľa napovie. Jeho lúčenie je akoby bezvýznamné a nepotrebné. Znamená to, že je rád stredobodom pozornosti a užíva si, keď sa všetky oči sústredia na neho. Ak zdvihnutý prst ukazuje smerom na vás, vy ste objekt, ktorému svoje gesto smeruje.
- Pozdrav prehodí cez rameno: Klasické mávnutie nie je nič neštandardné, ale všimnite si, ako ho muž vykoná. Ak k vám stojí chrbtom a pri mávnutí sa ani neobhliadne, je netrpezlivý. Neupútali ste jeho pozornosť natoľko, aby sa vami zaoberal.
- Kývnutie hlavy: Toto gesto jasne naznačuje uzavretú a rezervovanú povahu. Patrí k tým tajomným mužom, čo si city a myšlienky nechávajú pre seba a ťažko sa ľuďom otvárajú.