Kráľovná Turzovky je titul, pod ktorým si veriaci uctievajú Pannu Máriu na pútnickom mieste Živčáková hora pri Turzovke. Toto miesto sa stalo známym vďaka zjaveniam Panny Márie a zázračnému uchovaniu jej milostivého obrazu, ako aj vďaka hlbokým posolstvám, ktoré vedú k posilneniu viery a úcty k Matke Božej.
Zjavenie Panny Márie na Živčákovej hore A. S. Bardodejovi
V roku 1964, krátko pred objavením obhoreného torza obrazu a 30 rokov pred jeho víťazným príchodom na Turzovku, mal jeden z „mužov Turzovky“ - A. S. Bardodej zaujímavý zážitok. Tento zážitok sa dá plne pochopiť až po návrate milostivého obrazu Kráľovnej Turzovky na horu Živčák.
„Bolo to 15. augusta 1964, večer. Na mieste, kde stojí hlavný oltár sme sa zišli; asi 7 ľudí. Samí muži. Dohadovali sme sa, na ktorom mieste sa to Panna Mária zjavila pánovi Lašutovi. Vtom prišla k nám pani milej tváre, oblečená v tmavom. Opýtala sa nás, či chceme vedieť, kde to zjavenie presne nastalo. Prikývli sme a ona povedala: „Dávajte pozor, v ktorú stranu pôjdem.“ Poodišla asi 40 krokov a zmizla. Chvíľu sme hľadeli v tú stranu. Tu odrazu nastalo úžasné ticho, les zmizol v šedomodrej hmle a z nej pomaly vystupovala Panna Mária. Bola prekrásna, snehobiele šaty sa menili do striebrista a vlnili sa ako vo vánku. Jej tvár sa tiež menila v neuveriteľne krásnych odtieňoch farieb. Nedá sa ani vyjadriť tá nesmierna krása. Ruky mala zopäté ako Panna Mária Lurdská. Bola ľahučká ako jarný vánok. Tento zjav trval asi 6-7 minút, neviem to určite, lebo sa zotmelo a boli sme ako prikovaní k zemi. Po zjavení prišiel les opäť do pôvodného stavu. Boli sme všetci prekvapení a ustrašení. Tento prípad som tajil, aby som nemal žiadne nepríjemnosti.“
Až jednej noci mal A. S. Bardodej sen: „Videl som turzovskú horu - z pravej strany od Turzovky prichádzal Pán Ježiš Kristus, mal uviazanú rozsievačku - zásteru, šiel okolo hory a rozsieval zrno. Videl som zreteľne, ako zrno dopadlo na horu. Zastavil sa, pohliadol na mňa, usmial sa, potom sa obrátil a šiel ďalej na východ.“ V tom okamžiku pochopil, že sa s týmto zjavením nemá tajiť, ale ho má rozšíriť medzi ľudí, aby pán Lašut bol ospravedlnený. Pretože dovtedy maľoval iba krajinky, kvety a symbolické veci, odvážil sa s pomocou Božou a Panny Márie štetcom zvečniť tú úžasnú udalosť, i keď si myslel, že to bude len úbohý tieň.
Keď prišiel do svojho rodného kraja, rozprával o zjavení Panny Márie, ktoré zažil spolu s inými mužmi, ale nechceli mu veriť. Ešte v ten večer prosil Pannu Máriu, aby mu objasnila túto záhadu Turzovky. A skutočne, ani nezaspal, keď zbadal miznúci les, presne ako na Turzovke, a zo šedomodrej hmly vystúpila Panna Mária rovnako, ako ju videl spolu s ostatnými mužmi. Odrazu sa objavili čierne postavy a snažili sa Pannu Máriu všemožne zakryť, no Ona stále vystupovala do popredia. Až naraz všetko padlo a vtom predstúpila Panna Mária ako kráľovná - Víťazná, so žezlom v ruke, s korunou na hlave a s Jezuliatkom na ruke.
Táto Víťazná Kráľovná je podľa tohto popisu totožná s Kráľovnou Turzovky, až na žezlo, ktoré v Bardodejovom videní mohlo byť symbolom výkonnej kráľovskej moci. Symbolicky mu Panna Mária ukázala duchovný boj, ktorý sa o ňu neustále vedie, no v ktorom vždy zvíťazí. Pravdivosť tohto výjavu potvrdzuje celá história pútnického miesta i milostivého obrazu Kráľovnej Turzovky.
Milostivý obraz Kráľovnej Turzovky a symbolika 1. novembra
Po dlhom čase zabudnutia a neustálych bojoch so silami zla sa milostivý obraz vrátil na horu Živčák presne tak, ako ho videl maliar Bardodej. Obraz bol zázračne uchránený od plameňov 1. novembra 1964 na sviatok Všetkých svätých. Tento sviatok je aj sviatkom Panny Márie, pretože ona je Kráľovnou všetkých svätých.
Viaceré okolnosti poukazujú na to, že tento dátum je v turzovských udalostiach dôležitý. Naznačujú to i dátumy odkazov, ktorými sa Kráľovná Turzovky prihovárala K. Židlickému. Posolstvá týkajúce sa jej obrazu mu dávala vždy 1. novembra.
Historický a teologický význam 1. novembra
Prečo je 1. november pre Kráľovnú Turzovky výnimočný, pochopíme, ak si uvedomíme, akú ranu zasadil Panne Márii luteranizmus, ktorý ponížil Matku Božiu - najdokonalejšie a najvznešenejšie dielo Stvoriteľa - na úroveň hriešneho človeka a zakázal prejavy úcty k nej. Preto 1. november v čase reformácie sa stal najväčšou verejnou potupou Panny Márie ako Kráľovnej všetkých svätých, keď protestanti namiesto svätcov oslavovali svojho zakladateľa Luthera.
Panna Mária ako apokalyptické znamenie na nebi - Žena s korunou dvanástich hviezd, ktorá šliape hlavu diablovu, má na konci čias rozhodujúce slovo v duchovnom boji. Obrazne povedané: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.“ Do tohto kontextu zapadá i plné povýšenie úcty k Matke Božej, keď pápež Pius XII. 1. novembra 1950 vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie.
Na sviatok Všetkých svätých, 1. novembra 1969 v Prahe, boli K. Židlickému adresované tieto slová Panny Márie z jeho denníka: „A prišli zlí ľudia a rozbíjali oltáriky v lese. Plamene satana pohlcovali, čo sa dalo, aj môj obraz celý zhorel, len moja podoba a podoba môjho sladkého Syna zostali v ohnisku s malou jazvou na mojom krku. Ohnisko už dávno vyhaslo, zlí ľudia odišli a prichádzali opäť dobrí ľudia, ktorí plakali a odnášali zbytky ozdôb, aby priniesli opäť nové. Moja podoba na ohnisku čakala, kto z veriacich sa jej ujme.“ V inej časti Panna Mária hovorí: „Pozrite sa na mňa - nosím na krku znak (zárez), ako znamenie nenávisti ľudí, ktorí ma chceli zasiahnuť.“
Posolstvo "Kráľovná Turzovky, rozprestri svoj plášť nad nami!"
Ústredným pozdravom a modlitbou spojenou s Kráľovnou Turzovky je výzva: „Kráľovná Turzovky, rozprestri svoj plášť nad nami!“ K tomuto posolstvu Panna Mária dodala aj vysvetlenie, ktoré je pre veriacich mimoriadne povzbudivé:
„Tak ako môj plášť chránil kedysi tento milostivý obraz a utvoril nezraniteľný priestor okolo neho, tak i ja svojím plášťom utvorím posvätný priestor pre vás. Utvorím chrám, v ktorom vy sami budete so mnou prebývať. Môžete sa tam modliť, obetovať a prijímať Sviatosť oltárnu. Nezabudnite však na Kráľovnú, ktorá pre vás utvorila tento chrám. V tomto priestore môžete a musíte, nech už prichádzate s akoukoľvek záležitosťou, svoje dary mojimi rukami podávať Bohu. Zušľachtím vaše dary, naplním ich svojimi lúčmi milosti. Podám ich Bohu za vás. Uchránim vás, ako kedysi tento milostivý obraz, pred nenávisťou nepriateľov a pred všetkým zlým. Nepre-nechám vás pálivým plameňom, ale ponorím vás do plameňov lásky. Zavediem vás ako Kráľovná a Matka ku Kráľovi Neba i Zeme, svojmu Synovi.“
Symbolika deviatnika a opakovanej modlitby
Možno si viacerí položili otázku, prečo žiada Panna Mária 9x opakovať modlitbu: „Kráľovná Turzovky, rozprestri svoj plášť nad nami!“ Veď podstata modlitby nespočíva v množstve slov, ale predovšetkým v úmysle srdca.
Už samotné číslo 9 je symbolikou 3x3 - trojnásobnej Trojice. Od samého počiatku Cirkvi vznikla tradícia modliť sa pred každou dôležitou udalosťou deväťdňovú pobožnosť, nazývaná tiež novéna - deviatnik. Po prvýkrát v histórii Cirkvi konali deväťdňovú pobožnosť apoštoli spolu s Pannou Máriou vo Večeradle. Na štyridsiaty deň po Zmŕtvychvstaní im sám Pán Ježiš prikázal, aby takto očakávali zoslanie Svätého Ducha na vrchu Sion v Jeruzaleme.
Ako sa uvádza v Skutkoch apoštolov:
- „4 A keď s nimi (Ježiš) stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, 5 že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“
- „8 ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj.“
- „12 Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. 13 Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov.“
V deviatniku sa prosbami obraciame nielen ku Svätému Duchu, ale aj k Srdcu Ježišovmu, či k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Známe sú rôzne deviatniky k rôznym svätcom, napríklad deviatnik ku sv. Jozefovi, ku sv. Júdovi Tadeášovi, ku sv. Terezke Ježiškovej a k iným.
Pomník padlým vojakom (Turzovka)
Akatist - Mariánsky hymnus Východu
Akatist je perlou duchovných piesní na oslavu Matky Božej. Je to najslávnejší mariánsky hymnus Východu, ktorý odráža stáročnú mariánsku spiritualitu byzantsko-slovanskej Cirkvi, ortodoxnej i katolíckej, a je jej najvyšším vyjadrením lásky k Panne Márii. Predstavuje hlboký a slávnostný spôsob "pozdravu" a uctenia si Kráľovnej Turzovky a Matky Božej všeobecne.