Na sobotňajšom pochode pravicových radikálov zadržala polícia sedem ľudí. Rečník, ktorý dav do mikrofónu pozdravil "Na stráž!" medzi nimi nebol. Tohtoročné velebenie vojnového slovenského štátu malo dva zaujímavé momenty. Jedným bolo zatknutie ľavicového aktivistu. "Oficiálne vysvetlenie policajta, ktorý ma zatýkal bolo, že sa tak rozhodol," tvrdí ľavicový aktivista Robert Mihaly. Druhou zaujímavosťou bol práve pozdrav, ktorý použil jeden z rečníkov pred prezidentským palácom. Tento pozdrav vyvoláva silné kontroverzie pre svoje historické súvislosti s Hlinkovou gardou a vojnovým Slovenským štátom.
Súčasné kontroverzie okolo pozdravu "Na stráž!"
"Títo ľudia si neuvedomujú, že je to propagácia fašizmu, že je to propagácia Slovenského štátu a orgány činné v trestnom konaní by mali konať," uviedla historička a expertka na druhú svetovú vojnu Katarína Zavacká. Gardistický pozdrav verejne použil v minulosti aj súčasný banskobystrický župan Marián Kotleba. Podľa viacerých expertov by kompetentné orgány tomu mali zabrániť skôr, ako sa "Na stráž!" dostane do parlamentu. Kotlebovi vedia, ako pozdrav v časoch vojnového slovenského štátu v podaní polovojenskej Hlinkovej gardy zodpovednej okrem iného aj za deportáciu ľudí do koncentračných táborov a ich vraždenie, používať beztrestne. "Títo ľudia si neuvedomujú, že to je propagácia fašizmu, že je to propagácia Slovenského štátu," ozrejmila historička Katarína Zavecká. Kotlebovci sa k svojmu pozdravu nevyjadrujú. Podľa experta na ústavného právo by sa o spôsobe pozdravu, ktorý kotlebovci reálne môžu priniesť do parlamentu, mali kompetentní zaujímať. "Určite to vzbudí pozornosť. Mohol by to parlament potom začať riešiť v rámci vnútorných kompetencií," uviedol expert na ústavné právo Eduard Bárány. Heslo Na stráž! pokrikovali aj na pondelkovej demonštrácii v Bratislave.
Pôvod a význam pozdravu "Na stráž!"
Odborníčka na obdobie 2. svetovej vojny vraví, že tento pozdrav sa nedá pomýliť s ničím iným a nedá sa použiť ani z nevedomosti. "Stačí samotné slovné spojenie. Takto to fungovalo za Slovenského štátu," hovorí historička. "Je to reprezentácia Slovenského štátu."
Učebnica spoločenskej výchovy pre nižšie triedy slovenských stredných škôl, ktorú napísal PhDr. Stanislav Danišovič, podrobne opisuje pozdrav: "Náš pozdrav je «Na stráž!» Ako veľké národy európske, tak i Slováci si oprávnene a zámerne zaviedli po svetovej vojne zvláštny svojský pozdrav «Na stráž!» Rozšírila ho Hlinkova garda. Pozdrav «Na stráž!» má tento postup. Pri pohybe pozdravujúci na 5 krokov pred pozdraveným otočí rezko hlavou smerom k tomuto, hľadí mu do očú, vystretú pravú ruku prirodzene a rezko zdvihne do výšky očú, mierne ju vychýliac vo smere chodidla pravej nohy. Dlaň zostáva mierne natiahnutá v polohe chrbtovej s palcom a prstami sovretými. V tejto polohe povie jedine: «Na stráž!» a ide tak dlho, pokiaľ neprešiel dva kroky za pozdraveným, otočí hlavu rezko zpäť a pravou rukou tiež rezko pripaží. Čiapka, alebo klobúk sa nestrháca."
Podľa učebnice: "Náš národný pozdrav je spolu aj stálou výzvou, aby sme boli naozaj na stráži a zdedené duchovné hodnoty nášho národa rozmnožili, alebo aspoň si ich uhájili. Dosiahneme to čím väčšou vzdelanosťou, majetnosťou, nadovšetko však ušľachtilými mravmi. Aký žiak - taký pozdrav. Podľa pozdravu poznáme žiaka dobre alebo zle vychovaného. Naše pozdravy vydávajú o nás vysvedčenie. Spôsob, akým pozdravujeme, ukazuje akí sme. Úctivý, primeraný, priateľský a vôbec zdvorilý pozdrav hlása, že pred nami stojí žiak múdry, disciplinovaný a dobre vychovaný. Na takého žiaka pozrieť - je radosť. Avšak nedbanlivý a povrchný pozdrav prezrádza mládež zanedbanú, neukáznenú, nevážnu, namyslenú a nevychovanú. Jej pozdrav skôr zneuctí, ako uctí. Veru aký žiak, taký pozdrav!"
V totalitnej Slovenskej republike sa stalo úradným pozdravom na základe vládneho nariadenia. Lexikón zároveň opisoval, ako sa správne zdraví: "Okrem hlasitého pozdravenia dvihneme vystretú pravú ruku do výšky očí."
Charakteristika a činnosť Hlinkovej gardy
Hlinkova garda (HG) pôsobila ako polovojenská organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v rokoch 1938 - 1945. Po legalizovaní v októbri 1938 so súhlasom Beranovej vlády bola ozbrojená do roku 1940. Medzi rokmi 1940 až 1944 do vypuknutia Povstania bola neozbrojená. Prvé jednotky Hlinkovej gardy vznikli v júni 1938 v Bratislave, v júli v Trnave, v Nitre a inde. Vznikali bez povolenia úradov, metódy ich práce a činnosť boli ilegálne.
Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 sa aktívne podieľala na perzekúciach Čechov, Rómov, Židov a demokraticky zmýšľajúcich Slovákov, neskôr aj na deportáciách židovského obyvateľstva. Dňa 28. októbra 1938 sa stala Hlinkova garda jedinou brannou organizáciou na slovenskom území. Až do júna 1940, keď s ňou úplne splynula, bola samostatnou zložkou Hlinkovej gardy Rodobrana, ktorá tvorila jej elitu a uzurpovala si právo na kontrolu Hlinkovej gardy a celého spoločenského života na Slovensku. Počet jej členov sa v samostatnom štáte podstatne zvýšil.
Pôvodne mala vykonávať predvojenskú a povojenskú výchovu chlapcov a mužov od 6 do 60 rokov, časom prevzala a fakticky vykonávala mnohé úlohy patriace do pôsobnosti orgánov štátnej moci a správy. Ako jediná branná polovojenská organizácia bola ustanovená v októbri 1938 na základe Nariadenia slovenskej vlády č. 15/1938 Úr. Vládnym nariadením z 5. septembra 1939 sa podstatne rozšírili právomoci Hlinkovej gardy a stanovili sa princípy povinného vstupu aj formou doplňujúcich organizácií (Hlinkova mládež) všetkých mužských príslušníkov od 6 do 60 rokov. Toto ustanovenie narazilo na odpor obyvateľstva, a preto bola 21. decembra 1939 vyhlásená za polovojenskú organizáciu s dobrovoľným členstvom. Postavenie a úlohy HG však definitívne upravil zákon z 5. júla 1940.
Hlinkova garda mala vytvorené špeciálne jednotky (jazdecká, letecká, motorizovaná, spojovacia, železničná, akademická HG). Špeciálne kurzy pre najspoľahlivejších viedli nemeckí inštruktori. Najvyšším veliteľom bol Jozef Tiso, hlavným veliteľom do marca 1939 Karol Sidor, po ňom Alexander Mach (s výnimkou obdobia od 21. mája do 29. júla 1940 kedy ho nahradil F. Galan) a následne od 7. septembra 1944 do zániku v roku 1945 Otomar Kubala (náčelník štábu s právomocami ako hlavný veliteľ HG).
Ako súčasť bezpečnostného aparátu Slovenskej republiky plnila Hlinkova garda niektoré úlohy politickej polície, brutálne potláčala akékoľvek formy nesúhlasu s režimom. Počas Slovenského národného povstania (SNP) sa najmä jej úderné a pohotovostné oddiely priamo podieľali na trestných výpravách a akciách po boku nemeckých jednotiek proti povstalcom aj civilnému obyvateľstvu. Popri pohotovostných oddieloch boli utvorené poľné roty, nasadené na frontoch a tiež do akcií proti partizánom. Organizačne sa členila na zbor mládeže a zbor gardistov. Hlinkova mládež (HM) teda pôvodne vznikla ako samostatný zbor HG a pod priamou kontrolou jeho vedenia mala byť liahňou pre HG. Do zboru mládeže bola získavaná mládež od 6 do 18 rokov, v zbore gardistov boli muži od 18 do 60 rokov. Vytvorila si miestne, okresné a župné veliteľstvá a popri nich tiež vojensky organizované jednotky. Od septembra 1944 sa Hlinkova garda stala popri Domobrane zložkou ozbrojených bezpečnostných síl slovenského štátu, podriadenou Ministerstvu národnej obrany. Od jari 1945 jej činnosť usmerňoval veliteľ nemeckých vojsk na Slovensku.
Garda Dokumentární Slovensko / Česko, 2015
Slovenský štát: Klerofašistický režim
Slovenský štát existujúci v rokoch 1939 až 1945 bol klérofašistickým štátom, ktorý posielal svojich spoluobčanov na smrť do koncentračných táborov. Za ich likvidáciu platil Nemeckej ríši 500 korún za zabitého spoluobčana. Prezident Jozef Tiso bol ako vojnový zločinec odsúdený na smrť a popravený obesením 18. apríla 1947.
"Kamaráti, Na stráž, velí vodca náš, na vrchu Kriváňa postavíme stráž. Slovensko si ubránime a keď treba uderíme!" Tak si kedysi spievali uniformovaní gardisti. A podľa toho aj konali. Príslušníci súčasnej krajnej pravice sú však plní obdivu k vojnovému slovenskému štátu.
Právne a expertné stanoviská k pozdravu
Postoj prokuratúry a znalecký posudok
Pozdravom "Na stráž!" sa kotlebovci zdravia roky. Výnimkou nebola ani volebná noc. Už pred časom sa prokuratúra vyjadrila, že ak sa kotlebovci pozdravia tak, ako to majú vo zvyku a pritom nezdvihnú ruku ako to robili nacisti, sú mimo hrozby trestného stíhania. "Na základe znaleckého posudku vyplynulo, že samotné slovné spojenie bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo výške pravého oka, nemožno považovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy," píše sa v stanovisku prokuratúry. V minulosti bolo trestné stíhanie v súvislosti s týmto pozdravom už zastavené.
Kritika právneho purizmu a hlbšie súvislosti
Podľa historikov a právnikov je to názor prokuratúry, ktorý treba rešpektovať, no problém vidia v hlbších a širších súvislostiach. "Je to právny purizmus, pretože za týmto pozdravom sa skrýva hlboká konotácia práve s činnosťou Hlinkovej gardy," uviedol Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národov. Ide napríklad o to, že jeho používatelia sa tým priamo stotožňujú s gardistami, ktorí s fašistami viedli krvavé trestné výpravy proti partizánom či civilistom. "Tento pozdrav bol pozdravom Hlinkovej gardy, ktorá bola represívnym orgánom. Nejde o formálnu stránku, ale je to prejav presvedčenia tých ľudí, ktorí sú v politickom živote legálnym spôsobom, ale spoločnosť moderná, demokratická, pluralitná, humánna, kresťanská či akokoľvek to nazveme, si toto naozaj nemôže dovoliť," dodáva Dubovský.
Historické paralely a moderné používanie
Historik Róbert Letz upozornil, že pozdrav Na stráž! vznikol na Slovensku nielen pod vplyvom fašistických pozdravov v Nemecku a Taliansku a že ho už pred gardistami používal aj slovenský katolícky skauting. Prečo sa takto pozdravujú príslušníci rozpustenej Slovenskej pospolitosti? Pred 11 rokmi uzavrel istý pracovník Matice slovenskej pozdravom Na stráž! svoj list, ktorý sa dostal na verejnosť. Účastníci internetovej debaty ho preto žiadali stíhať za trestný čin podpory a propagácie fašizmu.