Vznik samostatnej Slovenskej republiky predstavuje kľúčový míľnik v novodobých dejinách slovenského národa. Tento proces má dve historické roviny: prvú, spojenú s udalosťami pred druhou svetovou vojnou, a druhú, ktorá vyústila do vzniku súčasného demokratického štátu po rozdelení Česko-Slovenska.
Slovenský štát (1939 - 1945)
Slovenská republika, pôvodne známa ako Slovenský štát, vznikla 14. marca 1939 na troskách Česko-slovenskej republiky. Jej vznik bol priamym dôsledkom zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka.
Cesta k samostatnosti
- Autonómia: Po Mníchovskej dohode sa dominujúcou politickou silou stala Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá sa dlhodobo snažila o autonómiu Slovenska.
- Žilinská dohoda: 6. októbra 1938 zástupcovia HSĽS a ďalších strán podpísali Žilinskú dohodu, čím sa právne ukotvilo postavenie Slovenskej krajiny.
- Separatistické tendencie: Popri umiernenom krídle Jozefa Tisa sa formovala skupina radikálov (Vojtech Tuka, Alexander Mach, Ferdinand Ďurčanský), ktorí požadovali úplné odčlenenie od Česko-Slovenska.
V marci 1939, pod hrozbou rozdelenia územia medzi susedné štáty, slovenský snem jednomyseľne schválil zákon o vzniku samostatného štátu. Prvým predsedom vlády sa stal Jozef Tiso. Novovzniknutý štát sa však dostal do silnej závislosti od Nemeckej ríše, čo bolo neskôr spečatené účasťou vo vojne a tragickými deportáciami židovského obyvateľstva.
Ako Západ zradil Československo Hitlerovi (Mníchovská dohoda, 1938)
Vznik súčasnej Slovenskej republiky (1993)
Moderná história suverénneho Slovenska sa začala písať 1. januára 1993. Po 74 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov došlo k pokojnému rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dva samostatné subjekty.
Faktory rozdelenia federácie
Procesu rozdelenia predchádzali zložité politické diskusie po roku 1989. K hlavným príčinám patrili:
- Odlišné vnímanie federalizácie: Zatiaľ čo Slováci preferovali silné národné kompetencie, česká politická reprezentácia sa identifikovala primárne s federálnou úrovňou.
- Politické rokovania: Definitívne rozhodnutie o harmonograme zániku ČSFR prijali predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne.
- Ústavné kroky: 1. septembra 1992 bola prijatá Ústava SR, čo bolo nevyhnutným predpokladom pre nadobudnutie plnej štátnej suverenity.
Oslavy 20. výročia vzniku štátu
Pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky (v roku 2013) sa konalo viacero významných podujatí a pripomenutí. Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil dvadsať osobností slovenskej vedy, umenia a športu najvyššími štátnymi vyznamenaniami, ako boli Rad Ľudovíta Štúra či Pribinov kríž.
Výročie si pripomenul aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý pri tejto príležitosti zorganizoval slávnostné zhromaždenie v Košiciach. Odborníci z viacerých krajín diskutovali o význame ústavného súdnictva a ochrane ľudských práv, čím podčiarkli význam inštitucionálnej stability, ktorú si Slovenská republika za dve desaťročia svojej existencie vybudovala.
| Rok | Významná udalosť |
|---|---|
| 1992 | Prijatie Ústavy SR (1. septembra) |
| 1993 | Vznik samostatnej Slovenskej republiky (1. januára) |
| 2004 | Vstup do NATO a Európskej únie |
tags: #20 #vyrocie #vzniku #slovenskej #republiky