Televízne a rozhlasové vysielanie na Slovensku, ako aj aktivity pre Slovákov žijúcich v zahraničí, majú bohatú históriu a prešli významným vývojom. Od prvých pokusov s televíznym signálom, cez etablovanie sa stabilných vysielacích staníc, až po špecializované cirkevné médiá a komunitné iniciatívy pre krajanov v Európe, sa formoval komplexný mediálny priestor pre slovenských občanov doma i v cudzine.
Počiatky televízneho vysielania na Slovensku
História televízneho vysielania na Slovensku je úzko spätá s Československou televíziou (ČST), ktorej prvé vysielanie z pražskej Meštianskej besedy sa objavilo na obrazovkách 1. mája 1953. Ďalšie štúdio začalo vysielať 31. decembra 1955 z Ostravy a po ňom prišla na rad Bratislava. V stredu 3. novembra uplynulo od začatia vysielania bratislavského Televízneho štúdia 65 rokov.
Diváci na Slovensku prijali televízne vysielanie zvedavo a s veľkým očakávaním. Vo výkladoch niektorých obchodných domov v Bratislave, ale napríklad aj vo výklade hotela Carlton, boli nainštalované televízne prijímače a pred nimi zhromaždené zástupy ľudí. Dobové fotografie svedčia o veľkom záujme občanov. Pravdou je, že vtedajší televízny vysielač na Kamzíku pokrýval signálom len časť Západoslovenského kraja, takže o nejakom celoslovenskom masovom záujme sa nedá hovoriť. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že prvý československý televízor Tesla 4001A stál v roku 1956 približne dvetisíc korún československých, čo predstavovalo vtedy zhruba dvoj- až trojmesačný príjem.
Dátum prvého vysielania bol pôvodne určený na výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) - na 7. novembra 1956 a vysielať sa malo zo Slovenského národného divadla (SND). Avšak aj z obáv vtedajších komunistických funkcionárov sa termín posunul o niekoľko dní skôr na 3. novembra, pretože keby sa z technických príčin prvé skúšobné vysielanie nepodarilo, mohlo by sa to vnímať ako sabotáž. Podmienkou vtedajšieho živého televízneho prenosu bol totiž priamy výhľad prenosového zariadenia na televíznu vežu na Kamzíku, čo sa v prípade prenosu zo SND nedalo zabezpečiť, ale bolo to možné z Parku kultúry a oddychu (PKO) s využitím strechy neďaleko sa nachádzajúceho internátu Lanfranconi.
„Televízia bola ešte v tom období súčasťou rozhlasu a 3. novembra 1956 sa uskutočnil v bratislavskom PKO veľký galaprogram k 30. výročiu začiatku rozhlasového vysielania na Slovensku. Táto akcia sa zároveň využila ako prvé televízne vysielanie na Slovensku - prvé vysielanie Televízneho štúdia Bratislava,“ uviedol archivár Milan Antonič s tým, že priamy prenos z bratislavského PKO sa začal o 19.00 h a trval približne dve a pol hodiny. V novembri 1956, teda v začiatkoch televízneho vysielania, bolo na Slovensku zaregistrovaných 500 koncesionárov. „Prvá koncesia na televízor na Slovensku bola vydaná 7. februára 1955 podnikovému riaditeľstvu firmy ARMA v Bratislave, prvým súkromným koncesionárom bol pod číslom dva, dňa 4. apríla 1955 zaregistrovaný Jozef Kucharovič z Bratislavy a miliónty koncesionár v Československu bol zapísaný 30.“
Rozvoj vysielania a regionálne štúdiá
Spočiatku televízia vysielala len dvakrát týždenne - v stredu a v sobotu. Od novembra 1957 vysielala každý deň okrem pondelka. Každodenné pravidelné vysielanie sa spustilo od januára 1959, kedy zároveň začala vznikať aj tradícia legendárnych bratislavských pondelkov. V roku 1962 vzniklo Televízne štúdio ČST Košice a v roku 1966 aj Televízne štúdio v Banskej Bystrici. „Všeobecne možno konštatovať, že vznik Československej televízie, a teda aj štúdia Bratislava, časovo zapadol do európskeho priemeru. V rokoch 1951 až 1954 sa začalo v Európe televízne vysielanie v desiatich štátoch - v Dánsku, Československu, Holandsku, NDR, Nórsku, Poľsku, Španielsku, vo Švajčiarsku, vo Švédsku a v Taliansku,“ povedal pre TASR televízny archivár Milan Antonič.
Prvý farebný prenos sa uskutočnil v Československu vo februári 1970, kedy ČST vysielala priamy prenos z majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách. Na archívnej snímke z 3. júna 1967 vedúcu trojicu pretekárov natáča kameraman československej televízie počas 21. ročníka cestného behu Devín - Bratislava v Devíne. S č. 16 Anton Javorka zo Spartaku Piešťany, ktorý skončil na 2. mieste, s č.7 Adam Koštial z Lokomotívy Topoľčany obsadil 3. miesto a za nimi víťaz pretekov Walter Dietiker z ATV Bazilej.
Slovenská televízia po roku 1993 a nová budova v Mlynskej doline
Od 1. januára 1993, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, začala Slovenská televízia (STV) pravidelne vysielať na dvoch celoštátnych vysielacích okruhoch a od augusta 2008 do júna 2011 vysielal aj tretí kanál so športovým zameraním. Tretí televízny okruh je v programovej skladbe opäť od 22. decembra 2019, pričom tentoraz je zameraný najmä na archívny obsah.
Na archívnej snímke z 25. októbra 1970 v Bratislave prvé pracoviská v novej budove televízneho strediska. V pondelok 26. októbra odovzdali do prevádzky prvú stavbu televízneho strediska v Mlynskej doline v Bratislave. V priestoroch, ktoré vybudovali nákladom 135 miliónov korún, sú tri štúdiá na ploche 900 metrov štvorcových vrátane technického vybavenia a dve samostatné vysielacie pracoviská pre umelecký štáb. Okrem toho sú tu aj moderné zariadenia na vysielanie farebného obrazu. Na snímke moderne vybavené vysielacie pracovisko.
Pastorácia a kultúrne aktivity Slovákov v zahraničí: Slovenská katolícka misia v Mníchove
Starostlivosť o Slovákov v zahraničí nadobudla organizovanú formu v roku 1951. Vtedy apoštolský nuncius arcibiskup Alojz Münch dekrétom z 18. augusta 1951 vymenoval Prof. Vojtecha Bucku za hlavného duchovného pre slovenských utečencov v celom Nemecku. V Mníchove v 50-tych rokoch pôsobili aj ďalší slovenskí kňazi: Prof. Felix Mikula, Štefan Zloch SVD, Fridrich Osuský SJ. Po auguste 1968 nasledovala v poradí už tretia vlna emigrácie.
V 70-tych rokoch prišiel do Mníchova Dr. Anton Hlinka SDB. Spolu s Prof. Jozefom Prívozníkom SDB a viacerými laikmi organizovali dlhé roky pomoc cirkvi doma. V roku 1980 po Prof. Buckovi prebral SKM v Mníchove Vojtech Zeman SDB. Okrem Mníchova sa ukázala potreba pastorácie medzi Slovákmi aj v Augsburgu a Regensburgu. Vtedajší mníchovský arcibiskup Jozef kardinál Ratzinger dekrétom z 1. marca 1982 vymedzil pastoračné pole pre farára SKM v Mníchove: Okrem arcidiecézy Mníchov-Freising sa stal duchovným aj pre Slovákov žijúcich v diecéze Augsburg, Regensburg, Passau a Eichstätt.
Popri pastoračnej a sociálnej starostlivosti, v ktorej vypomáhali angažovaní krajania a diakon Karol Reimer, sa vydával časopis Krajanský pozdrav a Mladý Slovák, podarilo sa zohnať vhodné priestory pre pastoračnú a spoločenskú činnosť. Sväté omše sa slúžili v kostole sv. Štefana a v Asamovom kostole, každoročne sa konala púť do Ellwangenu k úcte sv. Cyrila a Metoda a púť do Altöttingu. Do práce s rodinami a mládežou sa veľmi aktívne zapojil Dr. Jozef Šrámek, ktorý roky v spolupráci s biskupom Dominikom Kaľatom SJ organizoval veľkonočné stretnutia „Tatry“ v dedinke Münstertal. Organizoval aj letné tábory pre rodiny v Calambrone a Torvaianica (Taliansko) a iné hromadné podujatia, ktoré podporoval Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Súčasné aktivity Slovenskej katolíckej misie v Mníchove
V roku 1995 dostala misia od ordinariátu nové dôstojné priestory na Landsbergerstr. V práci Mons. Maslákovi od začiatku až do roku 2016 pomáhala sekretárka JUDr. Od r. 1997 ako Seelsorgehelferin (pastorálna asistentka) Andrea Filová, od r. od r. 2007 sr. Jaroslava Kochjarová CJ, od r. 2009 sr. Sávia Kroková CJ a od r. 2018 - 2024 sr. Júlia Magdaléna Milčová, CJ. Popri osvedčených a zabehnutých aktivitách sa stále hľadali a nachádzali nové možnosti ako sa priblížiť k ľuďom.
Ani po prelomovom roku 1989, v zmenených podmienkach, misia nestratila na význame. Svojím duchovným a kultúrnym poslaním je otvorená pre všetky vekové kategórie a všetky sociálne skupiny Slovákov žijúcich v Bavorskej metropole a okolí. Len v priebehu posledného roku bolo na pôde misie formou individuálnych duchovných rozhovorov pripravovaných na prijatie krstu 6 katechumenov, na birmovku 7 záujemcov, na prijatie Eucharistie 7 dospelých, krstov detí bolo v minulom roku 10, sobášov 16.
Okrem pravidelných misijných aktivít - pondelkové modlitbové stretnutia, sobotné duchovné stretnutia, piatkové stretnutia detí, raz za mesiac piatkové stretnutie študentov a mládeže, nácviky Krajanského a mládežníckeho spevokolu, sa pravidlom stali aj krajanské stretnutia pri významných liturgických slávnostiach (nielen „malé a veľké hody“), ďalej Mikulášske a Adventno-Vianočné večierky, karneval pre deti, ples pre dospelých, výlet pre rodiny s deťmi, pre miništrantov, príležitostné kultúrno-spoločenské podujatia, výstavy umelcov, prednášky, akadémie pri významných dejinných udalostiach, účasť na živote miestnej arcidiecézy, púť do Ellwangenu - k úcte sv. Cyrila a Metoda, už tradične spojená s birmovkou.
Rádio LUMEN: Kresťanské vysielanie na Slovensku
Rádio LUMEN je rozhlasová stanica s evanjelizačným charakterom. Vlastníkom je Katolícka cirkev na Slovensku v jej štruktúrach - diecézach. Chce slúžiť ako jej dielo na poučenie a oddych všetkých, ktorí ho počúvajú. Funguje ako súkromná spoločnosť s licenciou na vysielanie. Konferenciu biskupov Slovenska v ňom zastupuje Mons.
Rádio LUMEN sa od komerčných rozhlasových staníc odlišuje tým, že jeho formát nie je nasadený výhradne podľa hudobných preferencií segmentu. Jeho prioritným cieľom nie je zisk, ale služba veriacim i hľadajúcim. Vo svojom vysielaní necháva miesto aj pre viaceré poslucháčsky menej atraktívne - menšinové žánre či už z oblasti slova alebo hudby. Manažment rádia využíva vo svojej vysielacej štruktúre fakt, že poslucháči Rádia LUMEN počúvajú túto stanicu takmer počas celého dňa a prelaďujú len zriedka. Rádio je ich životný spoločník. V programovej štruktúre chcú preto nachádzať všetky typy programov od náboženských cez spravodajské, hudobné, umelecké či detské. Rozhlasová modulácia sa zo štúdia k jednotlivým vysielačom šíri prostredníctvom satelitu. Vysielacie pracovisko Rádia LUMEN pozostáva z jedného vysielacieho štúdia a dvoch nahrávacích štúdií v Banskej Bystrici na Kapitulskej ulici.
Vznik a rozvoj Rádia LUMEN
S myšlienkou zriadiť slovenské kresťanské rádio prišiel biskup Mons. Pavol Hnilica. Mons. Rudolf Baláž, diecézny banskobystrický biskup, bol v roku 1992 ochotný začať budovať toto dielo. Samotné vysielanie sa začalo 7. apríla 1993. Išlo o Rádio Mária a vysielalo štyri hodiny denne. Signál z antény prvého vysielača neumožňoval príjem ani na území celej Banskej Bystrice.
Mons. Rudolf Baláž za bývalého totalitného režimu totiž vydal desiatky MG kaziet, ktoré v danom čase veľmi pomáhali kresťanským spoločenstvám. Keď sa objavila spomenutá ponuka, biskup Rudolf Baláž oslovil ľudí, s ktorými predtým spolupracoval pri nahrávaní kaziet a položil im otázku, či by mali záujem robiť rádio. Išlo o ľudí s technickým vzdelaním, ktorí boli myšlienkou veľmi nadšení. Tak vzniklo Rádio Mária. Za prvého riaditeľa bol menovaný František Makovník [2]. Kým on sa staral prevažne o administratívne veci, Peter Varínsky s ďalšími spolupracovníkmi pomocníkmi (treba spomenúť stolára Cyrila Vrbiara) pripravovali v bývalých kanonických bytoch vedľa banskobystrickej Katedrály sv. Už v máji 1993 začal vznikať pevný denný program, ktorý v lete druhý šéfredaktor ustálil.
Dňa 1. júla 1994 menoval Mons. Rudolf Baláž do pozície šéfredaktora diecézneho kňaza Vladimíra Slováka, ktorý sa po roku stal riaditeľom a konateľom spoločnosti Rádio LUMEN, spol. s r.o. Najväčšie časové rozšírenie vysielaného programu priniesla jeseň 1996. Osemnásťhodinový program sa začínal ráno o piatej. Voľne moderované bloky vystriedala o 10.30 repríza večernej diskusnej relácie z uplynulého dňa. Medzi ňou a poludňajšími správami o 12.30 sa zaradila hodinka hudby, ktorá dodnes nesie meno Aperitív. Hitparády sa dostali na 16. hodinu, o 18. hodine začínala duchovná hodinka Emauzy. V jej úvode sa z banskobystrickej Katedrály vysielal priamy prenos bohoslužby slova - prvej polovice sv. September 1997 okrem pravidelného vysielania správ takmer každú hodinu priniesol aj vysielanie v noci.
Rast poslucháčov a nové iniciatívy
Na jar 1997 agentúra AISA odhadla, že Rádio Lumen počúva 6 tisíc poslucháčov a na jeseň toho istého roku 29 tisíc. V januári 1998 agentúra KMG určila počet na 60 tisíc a v máji 1998 NCMK písalo vo svojich výsledkoch prieskumov o 107 tisíc poslucháčoch. V marci 1998 Rádio LUMEN otvorilo svoje štúdio v Košiciach. V roku 2005 slovenské katolícke rádio rozbehlo tradíciu pútí do Krakova, ktoré sa konali krátko po Veľkej noci každoročne až do vypuknutia pandémie koronavírusu. Prorodinný charakter rádia sa prejavil aj cez rôzne projekty zamerané na rodinný život. V roku 2009 začína fungovať už tretie vysielacie pracovisko - štúdio v Bratislave. Od roku 2010 sme po prvý raz získali ocenenie za najväčší podiel slovenskej hudby vo vysielaní rozhlasových staníc na Slovensku. Od roku 2014 poznajú Rádio LUMEN poslucháči cez nové logo, ktoré symbolizuje cestu ku Kristovi, ktorý je slnkom (svetlom) nášho života. Logo zároveň naznačuje spoločenstvo, ktoré tvoria na jednej strane ľudia pracujúci v rádiu a na druhej strane poslucháči. Vysielanie slovenského katolíckeho rádia je možné len vďaka podpore jeho poslucháčov. [1] Poznámka autora: práve z tohto talianskeho rádia Maria získal technológie pre slovenské médium o. [2] Z pracovných dôvodov v tejto stati neuvádzame akademické tituly.
Prehľad rádiového programového sprievodcu
Pre záujemcov o rádiové vysielanie existujú programoví sprievodcovia. V našom programe nájdeš vysielací program viac ako 37 rádií na týždeň dopredu, ale aj najdôležitejšie informácie, ako napr. mená moderátorov alebo upútavky. V zozname si vieš pomocou vyhľadávača rádií zvoliť iné rádio a pomocou filtra dátumu vybrať od akého dátumu sa ti má zobrazovať vysielací program. V prípade, že v našom programe figuruje iné vysielanie než aké sa práve vysiela, prosím informuj nás prostredníctvom stránka kontakty a chybu opravíme čo najskôr.
tags: #pozdrav #europe #vysielanie