Začiatkom roka 2004 vydal Slovenský rusínsky spolok (SRSS) dve významné publikácie. Kým Rusínsky literárny almanach na rok 2004 vyšiel s označením "Rok vydania - druhý", zbierka básní Valerija Kupku Dom bez svetla je už jeho šiestou literárnou publikáciou. Obe knižky sú už vyskladnené a záujemcovia si ich majú možnosť zakúpiť na uvedených adresách.
Rusínsky literárny almanach na rok 2004
Almanach má niekoľko oddielov, podobných ako almanach z roku 2003, ktorý bol venovaný jubilejnému roku A. Duchnoviča. Editor a redakcia ho zostavili tak, aby obsahovo vyhovoval rôznym čitateľským skupinám. Hoci vyhovieť každému je ťažké, redakcia sa snažila zaradiť do almanachu čo najzaujímavejšie materiály a autori ich pripravili s cieľom uspokojiť záujmy čo najširšieho okruhu rusínskych čitateľov.
Zameranie a obsah
Obsah RLA 2004 je zameraný na aktuálnu tematiku rusínskej literatúry súčasnosti aj minulosti, ako aj na oblasť dejín Rusínov a rusínskej kultúry v širšom zmysle slova. Redakčný článok upriamuje pozornosť čitateľa na zmenené súčasné podmienky života Rusínov po vstupe Slovenska a ďalších európskych krajín do EÚ.
Vstup do EÚ priniesol Rusínom nové a priaznivejšie možnosti rozvoja ich tradičnej kultúry, literatúry a umenia, keďže vzťahy a spolupráca s Rusínmi susedných a ďalších krajín sa značne uľahčili a rozšírili. Na tieto nové možnosti redakcia almanachu upozorňuje všetky rusínske organizácie, aby s nimi počítali pri rozvíjaní svojej činnosti v oblasti spolupráce a súčinnosti medzi Rusínmi susedných a ďalších krajín.
Príspevky a autori
Tento rok je jubilejný pre rusínskeho básnika Júlija Stavrovského-Popradova. Jeho životu, tvorbe a činnosti sa venuje článok V. Chomu. Štúdia americkej autorky E. Rusinkovej pripomína stále aktuálne dedičstvo zakladateľa obrodenia Rusínov v meruôsmych rokoch 1848/49. V jeho tvorbe autorka nachádza motivujúce impulzy, blízke súčasnej postmodernej dobe.
Poézia
V objemnom oddiele poézie čitatelia nájdu cykly básní, ako aj ojedinelé básne a diela rusínskych autorov staršej aj strednej generácie. Básnicky sviežo pôsobí Balada o rusínskom vojakovi od Š. Smoleja, tematicky nové básne Š. Suchého a bájky M. Kseňáka, vrátane prekladu Ezopovej bájky.
Próza
V oddiele prózy sú zaradené poviedky pre stredný detský vek od M. Hirjaka a M. Girovej. SRSS víta a podporuje takúto tvorbu pre deti. K próze patrí aj preklad J. Paňka historickej povesti o dobytí Užhoroda Maďarmi v dobe ich príchodu do Karpatskej kotliny. K najzaujímavejším častiam tohto oddielu patrí informácia a komentár M. Sisáka o živote a tvorbe M. Zoščenka.
Dráma
Oddiel drámy obsahuje dva širšie úryvky z tvorby M. Kseňáka a J. Hriba. Obaja autori spracovali rusínsku tematiku. Jeden sa zameral na súčasnosť, druhý na nedávnu minulosť.
Recenzie
Oddiel recenzií určite zaujme čitateľov, ktorí v uverejnených postojoch nájdu pozoruhodné postrehy o dielach autorov z rôznych krajín. Recenzie sa venujú nielen známej kolektívnej publikácii editorov P. R. Magocsiho a I. Popa Encyklopédia dejín a kultúry Rusínov, ale aj nemenej zaujímavej monografii americkej autorky E. Rusinkovej Na oboch stranách hraníc: literatúra a identita Podkarpatskej Rusi. Záujem čitateľa určite vyvolá aj recenzia na Antológiu literárnej tvorby Rusínov-Lemkov pod výstižným názvom Či to je len túžba, či aj nádej?... (o presídleneckej lemkovskej literatúre).
Uvedené diela, ktorých problematika je v centre pozornosti recenzentov, už vyvolali pozornosť aj vedeckých kruhov vo svete. Svedčí to o tom, že v súčasnosti sa zintenzívňuje záujem o rusínsku problematiku, ktorá dlhé desaťročia v totalitných režimoch bola tabu. Tejto tematike sa venujú recenzie M. Sisáka, napísané živým a polemickým štýlom.
Zbierka básní Valerija Kupku: Dom bez svetla
SRSS informuje čitateľskú verejnosť, že vydal aj zbierku básní Valerija Kupku Dom bez svetla. Ide o tvorbu básnika posledného obdobia, ktorej kvality sú prínosom pre súčasnú rusínsku poéziu na Slovensku.
Charakteristika tvorby
Básnik Kupka ovláda schopnosť pozorovať svet neživotných predmetov ako autonómnych javov, medzi ktorými človek žije a s ktorými adekvátne komunikuje. Každý predmet, jav alebo človek v jeho básňach akoby konal „nezávisle na svojom susedovi“, každý má, ako to kedysi povedal veľmajster básnického cechu Chlebnikov, svoje „vierovyznanie“. Preto sa komponovanie básnických motívov u Kupku môže javiť ako chaotické. Výsledný efekt však smeruje k určitému záveru či pocitu, ku ktorému sa má čitateľ „dokopať“ ako baník ku „zlatej žile“ v súčasnej rusínskej poézii.
Informácie a ocenenia
V oddiele informácií sa čitateľ dozvie, kto sa v roku 2004 stal laureátom medzinárodnej ceny A. Duchnoviča, ako aj o tom, že v tom istom roku bola založená či obnovená Spoločnosť Jána Krstiteľa (pôvodne iniciovaná A. Duchnovičom v roku 1862). Dozvie sa tiež, aké knižné publikácie uverejnili rusínski autori v posledných rokoch a aké knižky o Rusínoch napísali iní autori na Slovensku.
Objednávka publikácií
Redakcia RLA informuje, že predmetný almanach a knižku V. Kupku je možné si objednať na adresách:
- SRSS, PRK - 1923, Hlavná 62, 080 01 Prešov
- Vasiľ Choma, Olivová 13, 831 01 Bratislava 37
Cena každej z týchto publikácií je 100.- Sk.
Gabriela Spustová Izakovičová: Portrét autorky a jej tvorby
Gabriela Spustová Izakovičová je autorkou, ktorej tvorbu nemožno nazvať skromnou z hľadiska počtu publikovaných umeleckých textov. Písaním si spríjemňovala život už počas základnej školy, neskôr prezentovala svoje básnické i prozaické diela na rôznych literárnych súťažiach, až napokon predstúpila pred čitateľov so svojimi početnými knižkami.
Tvorba Gabriely Spustovej Izakovičovej nebola doteraz predmetom sústavnejšej pozornosti literárnej vedy. Jej dielo bolo rozdelené na dve relatívne samostatné časti: literárnohistorickú a interpretačnú.
Literárnohistorická časť
V tejto časti sa robí stručný náčrt stavu súčasnej slovenskej literatúry, osobitne poézie, čím sa vytvára teoretická základňa, do ktorej sa pokúšame integrovať autorkinu tvorbu a odhaliť jej miesto v nej. Pozornosť sa venuje najmä identifikovaniu kľúčových formálnych, tematických a motivických ukazovateľov, autorkinej obraznosti a potenciálnych inšpiračných zdrojov, resp. autorov, ktorí sú podobní tvorbe Gabriely Spustovej Izakovičovej.
Uvádza sa autorkin stručný životopis, pričom sa spomínajú biografické údaje, ktoré priamo súvisia s literárnou činnosťou. Ďalej nasleduje prehľad jej doteraz publikovanej tvorby - poézie, prózy i literatúry pre deti. Pri jednotlivých básnických zbierkach pre dospelého čitateľa, zoradených chronologicky, sú uvedené stručné charakteristiky, ktoré autorka poskytla a neskôr zaradila aj do výberu zo svojej tvorby Erby brehov, ktorý je v súčasnosti poslednou knižkou poézie.
Pri zaraďovaní zbierok spôsobovala problémy skutočnosť, že niektoré vyšli najprv ako e-knihy, neskôr tlačou. Rozhodnutie bolo prijať radenie zbierok tak, ako ich uvádza autorka na svojej osobnej webovej stránke, preto sa datovanie prvého vydania môže líšiť od iných dostupných datovaní. Obzvlášť náročný bol nedostatok zdrojov sekundárnej povahy o autorkinej tvorbe, v mnohých aspektoch sa preto išlo „prvolezecky“, pričom významne pomohla samotná autorka.
Interpretačná časť
Táto časť sa ďalej delí na tri podkapitoly, pričom v každej sa venuje pozornosť istému typu autorkinej poézie: v prvej spirituálnej poézii, v druhej reflexívnej lyrike a existenciálnej poézii, v tretej poézii tematizujúcej mesto a jeho reálie.
Súčasná slovenská literatúra po roku 1989
Významným medzníkom, ktorý ohraničuje fenomén označovaný ako súčasná slovenská literatúra, je Nežná revolúcia roku 1989. V kontexte slovenskej literatúry sa obdobie po novembrových udalostiach charakterizuje ako situácia, ktorá sa premietla do literárnych textov. Znamenala revolučnú zmenu vo všetkom, čo literatúre poskytuje servis (vydavateľstvá, spisovateľské organizácie, spôsoby financovania atď.), pričom reálnych literárnych výstupov sa zdanlivo dotkla len veľmi málo.
Koniec 80. rokov je poznačený prechodom „od industriálnej k informačnej epoche vo vývine spoločnosti“. Poézia tohto obdobia má tematicky i formálne výrazne provokatívny ráz, básnici nadväzujú na tvorbu autorov tzv. beatnickej generácie a surrealistov. 90. roky sprevádza „vydavateľský i autorský boom v demokratickom podnikateľskom i tvorivom prostredí“, obnovuje sa pluralitný model jestvovania literatúry, vyznačujúci sa existenciou viacerých (často protichodných a azda aj nezlučiteľných) popri sebe jestvujúcich poetík. Táto takmer až bezbrehá sloboda v umení a literatúre si však začína vyberať svoju daň v podobe publikovania mnohých umelecky slabých, málo hodnotných, ba až gýčových diel; tento stav pretrváva v podstate až do súčasnosti.
Slovenská literatúra na rozhraní milénií, resp. slovenská literatúra 21. storočia je z hľadiska svojho vývinu stále otvorená, realizuje sa v istých časopriestorových súvislostiach. Objektívne, nestranné a neskreslené zhodnotenie vývoja slovenskej literatúry v tomto období bude možné až s odstupom času.
Reflexia civilizačnej situácie v súčasnej slovenskej poézii
Podľa Zoltána Rédeya sa súčasná slovenská poézia snaží osobitným spôsobom reflektovať aktuálnu civilizačnú situáciu. Spomína napríklad civilnú poéziu Milana Rúfusa v zbierke Čakanka (2003), Jána Buzássyho v zbierke Pani Faustová a iné básne (2001) či zbierku Michala Habaja Korene neba. Básne z posledného storočia (2000).
Podľa neho sa autori poézie reflektujúcej aktuálne civilizačné dianie stavajú skepticky k aktuálnej civilizačnej realite - niektorí so zatrpknutosťou a nevôľou, iní s iróniou a parodizačným gestom, no zároveň vyslovujú nádej a dôveru v poéziu, považujúc ju za akúsi poslednú oporu, nositeľku kultúrnych hodnôt a duchovnosti.
Tematické zameranie a reakcia na spoločenské pomery
Lucia Biznárová ponúka pohľad, podľa ktorého do slovenského literárneho kontextu v ostatnom období pribúdajú básne a básnické zbierky, ktoré sú tematicky situované do aktuálnej prítomnosti a kriticky reagujú na prebiehajúce spoločenské, politické, sociálne a kultúrne pomery nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tematicky sa zameriavajú najmä na medializované kauzy, nábožensko-etické spory súčasnosti, vojnové konflikty, terorizmus, formy rasovej neznášanlivosti či rôzne prejavy agresie namierené proti slobode jednotlivca. Do motivicko-tematickej roviny týchto básní preniká apel na morálne hodnoty súčasnej spoločnosti a zobrazuje sa ambivalentnosť medziľudských vzťahov.
Rozširovanie publikačného priestoru
V súčasnosti dochádza k výraznej zmene v zmysle rozširovania publikačného priestoru pre autorov. Tí nie sú odkázaní vydávať svoje diela výlučne v tlačenej forme. Vznik a rozmach tzv. sociálnych sietí na internete, rôznych internetových publikačných fór a digitálnych technológií sa stáva príležitosťou slobodne a takmer bez obmedzenia publikovať svoje umelecké texty, ktorých dosah tak de facto nemá hraníc.
Tento fenomén má popri pozitívnych stránkach aj isté negatíva: sloboda slova sa pre mnohých stáva príležitosťou artikulovať takmer čokoľvek, čo sa v sfére umeleckej literatúry môže negatívne prejavovať publikovaním textov spornej, pochybnej umelecko-estetickej kvality. Táto publikačná hypertrofia zároveň sťažuje, ba až znemožňuje literárnohistorickú evidenciu a literárnokritickú reflexiu takýchto textov.
Super rýchla história Slovenska
Životopis a tvorba Gabriely Spustovej Izakovičovej
Gabriela Spustová (rod. Izakovičová) sa narodila 28. 10. 1967 v Trnave. Základnú školu navštevovala v Suchej nad Parnou (okres Trnava). Stredoškolské vzdelanie získala na Strednej zdravotníckej škole v Trnave. Osem rokov pracovala ako knižná redaktorka v jezuitskom vydavateľstve Dobrá kniha. V súčasnosti je autorkou na voľnej nohe, redakčne vedie vlastné vydavateľstvo RUAH. Založila občianske združenie LOGOS ART KLUB, je členkou združenia novinárov Network Slovakia, Matice slovenskej, Literárneho klubu Bernolák, založila a spravuje webstránku Trnavský literárny almanach.
Záujem o umelecké písanie prejavila už na základnej škole, za čo ju ocenil aj časopis Zornička. Debutovala básnickou zbierkou Hlbiny (2005), v ktorej sústredila básne napísané od svojich štrnástich rokov do roku 2005.
Básnické zbierky
- Hlbiny (2005): Zbierka básní napísaných od štrnástich rokov.
- Čo čuší v duši (2011): Reflektuje vnútorný svet i okolitý svet v jeho skrivodlivosti.
- Dumy (2011): Zamýšľa sa nad tajomstvami ľudských vzťahov cez prírodné deje a kolobeh života.
- Moje haiki (2011)
- Výkriky (2011): Zachytáva vyrovnávanie sa so sociálnymi hriechmi, ublížením, zneužívaním moci, neláskou a smrťou.
- Stony apokalyptických čias (2012): Zamýšľa sa nad katarziou sveta v časoch, ktoré sa cítili byť apokalyptické.
- Poéma o Cyrilovi a Metodovi (2013): Veršovaný životopis vierozvestov pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na Veľkú Moravu.
- Silencium (2014): Zbiera básne zamerané na vnútorné ticho a duchovnú poéziu.
- Sonety (2015): Obsahuje dva sonetové vence a deväť samostatných sonetov.
- Poéma o láske a zrade (2016): Lyricko-epické pásmo o láske, zrade a dôsledkoch.
- Trinásta komnata (2016): Vyrovnávanie sa so vzťahovými stratami, reflexívna lyrika a existenciálna poézia.
- Talitha kum. Dievča vstaň! (2017): Meditácie na jezuitské duchovné cvičenia.
- Erby brehov (2019): Súborné dielo, výber z poézie, ktorý zachytáva myšlienkové i tematické zrenie autorky.
K niektorým jej básňam z obdobia zbierky Hlbiny sa vyjadril Jozef Brunclík v článku Umenie ako nástroj sebarealizácie, kde zdôrazňuje pátos, hlboké vzrušenie, úctu, formálny experiment, významový presah veršov a katarzné prežívanie skutočnosti.
O zbierke Silencium (2014) Eva Fordinálová v recenzii Keď to aj my vzdáme, čo po nás zostane? poznamenala, že koreňom básnictva by malo byť ľudské srdce a že poézia vyjadruje, čo ľudia myslia a cítia. Zbierka pomáha odpútať sa od konzumného sveta a ponoriť sa do tichosti večného bytia.
O zbierke Sonety (2015) Eva Fordinálová napísala, že autorka dokázala svoje majstrovstvo aj vo viazanom verši, pričom sonetové vence si vyžadujú skutočné majstrovstvo.
O zbierke Erby brehov (2019) Pavol Tomašovič v recenzii Breh na dohľad napísal, že toto súborné dielo zachytáva myšlienkové i tematické zrenie v tvorbe Gabriely Spustovej Izakovičovej, jej schopnosť reflektovať aktuálne výzvy doby aj úprimnú snahu autenticky prežiť vlastný život.
Významní slovenskí básnici
Milan Rúfus (1928 - 2009)
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej modernej poézie. Vo svojich básňach oslovoval čitateľov jednoduchosťou a pokorou, s akou písal o večných témach - pravde, kráse, domove, láske.
Základné životopisné údaje: Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Zomrel 11. januára 2009 v Bratislave.
Témy a motívy
- Obraz jednoduchého človeka
- Obraz človeka spojeného s detstvom
- Obraz človeka spätého s prírodou
- Obraz človeka spätého s kresťanstvom a vierou
- Obraz človeka spätého s piesňou a rozprávkou
- Bolesť sveta, ohrozenie človeka, bolesť lásky
- Údel a bolesť básnika
- Materinská láska - najvyššia hodnota
Štýl a inšpirácia
Bohatá poetickosť, kresťanský humanizmus a kresťanské motívy. Rúfusova obraznosť čerpala hlavne z tradičného sveta slovenského človeka reprezentovaného vidieckym životom, prírody, práce na poli, inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou a využíval biblické motívy.
Čo pre neho bola báseň? "Položiť na stôl presne ako chlieb / alebo voda. Alebo / medzi dva prsty soli. To je báseň," napísal v básni Čo je báseň.
Výber z tvorby
- Až dozrieme (1956): Debutová zbierka, ktorá znamenala posun vo vývoji slovenskej poézie po roku 1945. Obsahuje básne o rodine, vojne, spoločenských udalostiach a kresťanské motívy.
- Chlapec (1966)
- Chlapec maľuje dúhu (1974)
- Zvony (1968): Priniesla typické rúfusovské témy - obraz jednoduchého človeka, práce, detstva, rodiny, spätosti s prírodou. Vyznačuje sa smútkom, skepsou a úzkosťou.
- Ľudia v horách (1969): Báseň-pásmo vzniknutá ako výklad fotografií Martina Martinčeka. Zameraná na človeka spätého s horskou krajinou.
- Stôl chudobných (1972): Obnovuje sa pozornosť na obyčajného človeka, ktorého život bez spojenia s prírodou nemá zmysel.
- Kolíska (1972)
- Hľadanie obrazu (1973)
- Hudba tvarov (1977)
- Kniha rozprávok (1975): Inšpirovaná ľudovou slovesnosťou, najmä Prostonárodnými slovenskými povesťami.
- Hora (1978)
- Óda na radosť (1981): Úvaha nad zmyslom života, ľudským údelom a hodnotami.
- Studnička (1986): Návrat do detstva, lyrický dialóg autora a dieťaťa, modlitby pre deti.
Miroslav Válek (1927 - 1991)
Jeden z najväčších slovenských básnikov, významný reprezentant modernej slovenskej poézie, publicista, prekladateľ, kultúrny pracovník a politik. Jeho nezabudnuteľná ľúbostná lyrika patrí medzi skvosty slovenskej poézie.
Základné životopisné údaje: Narodil sa 17. júla 1927 v Trnave. Zomrel 27. novembra 1991 v Bratislave.
Kariéra a politická činnosť
Pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch. V rokoch 1962-1966 bol šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba. Viedol časopis Romboid a v roku 1968 sa spolupodieľal na obnove Nového slova. Bol slovenským ministrom kultúry v období tzv. normalizácie (1969-1988) a členom najvyšších orgánov komunistickej strany.
Tvorba
Debutoval ako 32-ročný zbierkou Dotyky (1959). Jej prvá časť Nite evokuje tvorbu Kraska a Novomeského. Prevažuje ľúbostná tematika, ale všíma si aj človeka modernej doby.
- Príťažlivosť (1961): Kompozične prepracovaná zbierka s presvedčivými, strhujúcimi básňami.
- Nepokoj (1963)
- Milovanie v husej koži (1965)
- Slovo (1976): Prijímaná kontroverzne, v podstate vyznanie lásky a oddanosti komunistickej strane.
- Z vody (1977): Predstavuje Válkovu intímnu a reflexívnu lyriku.
- Básne (1983): Súborné vydanie jeho poézie.
Medzi najznámejšie básne patrí Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, ktorá zobrazuje tragickú skúsenosť s vojnou a je formálne podaným protestom proti fašizmu a diktatúre.
Válek zasiahol aj do vývinu slovenskej poézie pre deti, napísal zbierky básní ako Kúzla pod stolom, Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov, Do Tramtárie a pre najmenších vydal dve leporelá. Jeho tvorba pre deti predstavuje posun od didaktizmu k hravosti a estetickosti.
Ľubomír Feldek (nar. 1936)
Básnik, dramatik, prekladateľ, fejtonista. Patrí k tzv. Trnavskej skupine (konkretistom), bol jej hovorcom.
Základné životopisné údaje: Narodil sa 9. októbra 1936 v Žiline.
Vzdelanie a začiatky kariéry
Po maturite na žilinskom gymnáziu študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, odkiaľ musel v októbri 1958 odísť v súvislosti s politickou perzekúciou otca. V rokoch 1960 - 61 pracoval ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave.
Literárne pôsobenie
V rokoch 1961 - 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní a v rokoch 1973 - 1986 vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie a súčasne dramaturgom divadla Nová scéna v Bratislave. V roku 1989 protestoval proti uväzneniu Václava Havla, podpísal politický manifest Několik vět a v novembri sa podieľal na založení hnutia Verejnosť proti násiliu.
V 90-tych rokoch žil v Prahe. V súčasnosti sa živí najmä prekladaním. Za posledné vyše desaťročie preložil šestnásť hier W. Shakespeara a jeho Sonety. Pravidelne komentuje aktuálnu spoločenskú situáciu ako fejtonista a autor piesňových textov.
Trnavská skupina (konkretisti)
Sformovala sa v roku 1957. Jednotlivých členov spájal nesúhlas so schematickou socialistickou poéziou. Proti schematizmu postavili konkrétnosť, zmyslovosť a imaginatívnosť, využívali obrazné pomenovania - symbol a metaforu, žiadali právo na experiment v poézii.
Charakteristika tvorby
V roku 1985 knižne debutoval básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson. Feldek debutoval knihou Hra pre tvoje modré oči (1959). Jeho prvá básnická zbierka z roku 1961 nesie názov Jediný slaný domov, kde je ťažisková báseň pásmovej kompozície Severné leto.
Po debute sa Feldek dlhší čas venoval prekladom a tvorbe pre deti. Po takmer desaťročnej prestávke vydal druhú básnickú zbierku Kriedový kruh (1970). Objavujú sa tu motívy manželstva, prírody, harmonické videnie skutočnosti a kontinuita veršov a obrazov.
Motív kruhu je u neho jeden z najpoužívanejších v poézii, vystupuje ako symbol domova a manželského partnerstva, signalizuje večnosť a zároveň obsahuje trvanie - čas prítomný, minulý, budúci. Ide o lyrický cyklus rodiny, partnerstva muža a ženy, ktoré vrcholí manželstvom.