Fujara je skutočne jedinečný hudobný nástroj, právom označovaný ako výlučne slovenský. Najrozšírenejším typom je jednoznačne podpolianska (detvianska) fujara. V oblasti detvianskych a hriňovských lazov je hádam v každom dome minimálne jeden exemplár tohto unikátneho nástroja, na ktorý dokáže hrať snáď každý mužský obyvateľ Podpoľania.
História a pôvod fujary
Aj keď možno vystopovať vznik fujary vrátane istých spoločných znakov s trojdierkovými stredovekými píšťalami v iných krajinách, nástroj ako naša fujara sa nikde inde vo svete nevyskytuje. Podľa renomovaných etnológov bola akýmsi prapredkom fujary trojdierková basová gotická píšťala, ktorá sa na teritórium Slovenska dostala počas tureckých vojen (16. - 17. stor.).
Tento nástroj, ktorý etnomuzikológovia nazvali priechodská fujara (podľa obce Priechod), sa až následne dostal do oblasti Podpoľania, kde bol časom konštrukčne aj vizuálne prispôsobený do podoby, v akej fujaru poznáme dnes. Z Podpoľania pochádza fujara, ktorú poznáme dnes, tá, na ktorej aj v súčasnosti hrajú uznávaní interpreti.
Technické parametre nástroja
Je to nepochybne najpodivuhodnejšia, najväčšia a najmajestátnejšia flauta v Európe. Fujara je trojdierková basová píšťala, ktorej vznik možno na slovenskom území datovať do 16. storočia. Keďže je taká dlhá (štandardom na Slovensku je 174 cm), že pri fúkaní by hráč nedočiahol na dierky, má okrem hlavnej ešte krátku prívodnú trubicu s nižšie umiestneným otvorom na fúkanie.
Postup výroby fujary
Fujara sa vyrába z dreva horských listnatých stromov, najmä z bazy. Nie je však baza ako baza - vhodná je taká, čo rastie v drsných podmienkach, lebo rýchlo vyrastená na výživnej pôde a slnku nemá také rezonančné vlastnosti.
- Zber suroviny: Drevo sa vyrezáva v období vegetačného pokoja (január, február), kedy má najmenej miazgy.
- Vŕtanie: Vŕta sa ešte pred sušením pomocou nebožiecového vrtáka.
- Sušenie: Drevo sa suší 2 až 3 roky.
- Kalibrácia: Po dokonalom vysušení sa drevo opäť prevŕta a pristupuje sa k výrobe hlásničky, ktorá je srdcom fujary.
- Povrchová úprava: Po vyvŕtaní bočných hmatových otvorov nasleduje umelecká a povrchová úprava nástroja.
Údržba a starostlivosť
Úplne nová fujara potrebuje svoj čas, kým sa „zahrá“. Najskôr na nástroji hráme maximálne 1 hodinu denne, až po cca 14 dňoch môžeme záťaž postupne zvyšovať. Počas hrania nesmieme zabúdať, že z fujary je potrebné zhruba po 20 minútach vylievať kondenzát.
Mimoriadne dôležité je olejovanie fujary netoxickým olejom. Výrobcovia odporúčajú túto údržbu vykonávať cca 2-krát za rok. Podstatné je dôkladne naolejovať vnútorné steny fujary aj vzduchovod. Po naliatí oleja fujarou točíme a obraciame ju, aby sa olej dokonale roztiekol.
tags: #postup #zhotovenie #detvianskej #party