Vznik prvej Československej republiky (ČSR) 28. októbra 1918 predstavuje kľúčový medzník v novodobej histórii Slovákov. Pre národ, ktorý v Rakúsko-Uhorsku čelil stupňujúcej sa maďarizácii a nemal zaručené právo na existenciu, znamenalo založenie spoločného štátu s Čechmi radikálnu zmenu a možnosť stať sa štátotvorným národom.
Cesta k samostatnosti: Od politického programu k 28. októbru
Slovenské národné emancipačné úsilie malo korene už v polovici 19. storočia, kedy štúrovská generácia jasne formulovala požiadavku na uznanie Slovákov ako svojbytného národa. Po neúspešnom povstaní v rokoch 1848 - 1849 a rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa situácia stala kritickou. Zlom priniesla prvá svetová vojna.
Kľúčovými postavami zahraničného odboja sa stali Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Tí v roku 1916 založili v Paríži Československú národnú radu (ČSNR). Ich diplomatické úsilie podporili úspechy československých légií, ktoré bojovali na viacerých frontoch.
Kľúčové dokumenty a dohody
- Clevelandská dohoda (1915): Prvý spoločný program českých a slovenských predstaviteľov v USA, volajúci po federatívnom zväzku.
- Pittsburská dohoda (1918): Deklarovala snahu o demokratický spoločný štát.
- Washingtonská deklarácia (1918): Vyhlásenie nezávislosti československého národa založené na princípoch demokracie a slobody.
Vznik štátu: Praha a Martin
K oficiálnemu vyhláseniu samostatnosti došlo 28. októbra 1918 v Prahe, kde Národný výbor prevzal štátnu moc. Slovenskí predstavitelia však o týchto udalostiach v tom čase nemali vedomosť. O dva dni neskôr, 30. októbra 1918, sa v Turčianskom Svätom Martine zišla Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. Týmto dokumentom sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi a odmietli tisícročné zväzky s Uhorskom.
Prínosy a kontroverzie prvej republiky
Prvá ČSR priniesla Slovákom nebývalý rozvoj v kultúrnej i sociálnej oblasti:
| Oblasť | Pozitívny dopad |
|---|---|
| Školstvo | Nárast počtu slovenských ľudových škôl, gymnázií a založenie Univerzity Komenského. |
| Sociálna legislatíva | Zavedenie osemhodinového pracovného času a systému sociálneho poistenia. |
| Verejný život | Obnovenie Matice slovenskej, založenie SND a pravidelné rozhlasové vysielanie. |
Napriek tomu nebolo obdobie prvej republiky bez sporov. Kritici poukazovali na centralistickú politiku Prahy, hospodárske ťažkosti slovenských podnikov či presadzovanie idey čechoslovakizmu, ktorá bola v rozpore s požiadavkami niektorých slovenských politikov na autonómiu.
Spomienka na výročie a súčasnosť
V roku 2018 si Slovensko pri príležitosti stého výročia vzniku ČSR pripomenulo tieto udalosti aj vyhlásením jednorazového štátneho sviatku na 30. októbra. V súčasnosti je 28. október na Slovensku pamätným dňom, zatiaľ čo v Českej republike má štatút štátneho sviatku.
Pre mnohých historikov zostáva vznik Československa najdôležitejšou udalosťou 20. storočia, ktorá Slovákom umožnila prežiť ako modernému európskemu národu a neskôr smerovať k vybudovaniu vlastnej samostatnej štátnosti v roku 1993.