Popolcová streda je významným dňom v kresťanskom liturgickom kalendári, ktorý každoročne otvára obdobie Veľkého pôstu. Pripadá raz ročne vo februári alebo v marci, vždy v stredu siedmeho týždňa pred Veľkou nocou. Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, čo znamená, že nemá pevne stanovený dátum. Hoci sa často hovorí o 40-dňovom pôste, do tohto časového úseku sa nezapočítavajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Týmto dňom sa končí veselé fašiangové obdobie, charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním, a začína sa obdobie duchovnej prípravy veriacich na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc.
Symbolika Popola a Obrad Značenia
Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom. Tento akt je predovšetkým znakom pokánia pred Bohom a pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka.
Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium!". Tieto slová pripomínajú človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania, pričom kríž symbolizuje večný život.
Značenie popolom má dva hlavné dôvody: pripomenúť každému, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína, je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a kráčať v stopách Ježiša Krista. Pre mnohých ľudí je to deň, keď sa môžu zamyslieť nad svojimi životmi, nastaviť si nové ciele a nájsť spôsob, ako zlepšiť svoje vzťahy, zdravie a osobný rozvoj. Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas. A aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie zo svojich hriechov.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od ôsmeho storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci. V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú Cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Význam a História Pôstu
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky. Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ide pri ňom o vnútorné obrátenie v duchu biblickej výzvy: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ Telesným odriekaním vyjadrujeme lásku k Pánovi, zároveň dáva pôst aj príležitosť ku skutkom lásky k blížnemu. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania, predpoklad pre zahĺbenie sa do seba a duchovnú analýzu, ktorá má vyústiť do osobného obrátenia srdca.
Stručná história pôstu
Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia. Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa usilovali napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil, začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš.
Latinský názov pôstneho obdobia je „quadragesima“, čo v slovenčine znamená jednoducho obdobie štyridsiatich dní. Problém však spočíval v tom, kedy pôst začať a kedy skončiť, aby trval naozaj 40 dní. Spočiatku pôstne obdobie začínalo v nedeľu šesť týždňov pred Veľkou nocou a končilo na Bielu sobotu večer. Avšak v nedele sa v skutočnosti kresťania nepostili, ale oslavovali deň Pánov. Z tohto dôvodu došlo k úprave: najprv boli vyňaté zo svätého trojdnia (Veľký piatok a Biela sobota) a pričlenené k pôstnemu obdobiu, čím sa počet skutočných pôstnych dní zvýšil na 36. Neskôr pred prvou pôstnou nedeľou boli pridané ešte ďalšie štyri dni a pôstne obdobie sa začalo Popolcovou stredou. Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, pričom zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.
V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúčal 1- až 2-dňový pôst pred krstom a 2- až 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúčal veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz a sv. Cyril Jeruzalemský. Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne a boli sprísnené aj abstinenciou od niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky.
Pravidlá Pôstu a Abstinencie
Na Popolcovú stredu a Veľký piatok musíme držať prísny pôst. Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. v nej upozorňuje najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu). Pôstna disciplína má dva hlavné rozmery:
- Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu (abstinencia): Záväzné pre všetkých od 14 rokov života. Pod mäsitým pokrmom rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu, okrem rýb a morských plodov. Taktiež výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď.), teda aj pečienku, kurací vývar a masť.
- Pôst: Záväzný pre všetkých plnoletých (od 18. narodenín) až do začatia 60. roka života. Znamená to, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť. Medzi týmito tromi jedlami nejeme nič, ani ovocie, či sladkosti.
Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a prísneho pôstu bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia. Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 uzniesla na tejto úprave. Tento princíp platí nielen v rímskokatolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.
Všetky piatky v roku (okrem liturgických slávností, ak pripadnú na piatok, a piatkov vo Veľkonočnej a Vianočnej oktáve) sú dňami pokánia. Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú. Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav.
Výnimky z Pôstu
Vážne chorí, diabetici, tehotné alebo dojčiace matky, ako aj ťažko fyzicky pracujúci sú od pôstu oslobodení z dôvodu zdravotných obmedzení, čiže môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia, avšak je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný.
Naozaj, s nejedením a nepitím nie sú nijaké žarty ani vtedy, keď to robíme ako pokánie. Treba dbať, aby to neohrozilo vaše zdravie. Rozumný pôst môže prospieť aj ľudskému zdraviu. Súčasná pôstna cirkevná disciplína je usporiadaná tak, že nemôže poškodiť zdravému ľudskému organizmu. Nemusíme omdlievať od hladu, ale tváriť sa, že sa postíme, lebo sme si nedali na obed mäso, ale len vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou, je podvádzaním. Môžeme si urobiť deň jednoduchej stravy. Držme sa toho, čo povedal Ježiš: „Jedzte, čo vám predložia.“ Nebojujme s hladom, ale s našimi chúťkami a prieberčivosťou.
Zhrnutie Pôstnych Pravidiel
| Pravidlo | Veková hranica | Poznámka |
|---|---|---|
| Zdržiavanie sa mäsitých pokrmov | Od 14 rokov | Platí pre všetky piatky a Popolcovú stredu |
| Iba raz za deň sa dosýta najesť | Od 18 do 59 rokov | Platí pre Popolcovú stredu a Veľký piatok, okrem vážne chorých, diabetikov a tehotných žien |
Príprava na Liturgiu a Pôstne Obdobie v Rodine
Pri príprave na Popolcovú stredu a celé pôstne obdobie sa môžete venovať niekoľkým bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy: znak popola a liturgické čítania. Tretím je samotné Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína. Začiatkom pôstu je všedný deň, čo sa dá dobre využiť bez zložitých ceremónií.
Príprava Popola Doma
Ak je to možné, najmä ak sú deti menšie, môžete si doma spoločne vyrobiť popol. Ten, ktorý sa bežne používa v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky, prípadne iné dobre vysušené drevo naštiepané na triesky. Ukázať kúsok dreva a popol, pripomenúť, že drevo sa premenilo na popol, symbolizuje, že všetko na svete sa premení.
Liturgické Čítania s Deťmi
V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Ak už deti vedia plynule čítať, môžete ich nechať, nech čítania prečítajú ony, čo môže byť aj dobrou prípravou na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách. Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu.
- Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z knihy proroka Joela. S deťmi sa môžete krátko pohovoriť o tom, kto sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil). Po vypočutí čítania sa ich môžete opýtať, čo ich zaujalo, a prípadne vysvetliť vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.“
- Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého pôstu, či už ráno alebo večer.
- Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo. V evanjeliu Ježiš hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. S deťmi sa môžete krátko pozhovárať ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine a vybrať si jednu z týchto troch vecí, v ktorej sa konkrétne posuniete v Pôstnom období.
Od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Aký Pôst, taká Veľká Noc.
Historické Zvyklosti a Tradičné Jedlá
V minulosti boli pôsty omnoho prísnejšie a dlhšie, ako je tomu dnes. Etnologička Rastislava Stoličná-Mikolajová vysvetľuje, že okrem štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou a tridsaťdňového pôstu v období adventu cirkev zaviedla aj viacdňové pôsty - „suché dni“, počas ktorých ľudia jedli len suchý chlieb, prípadne ovocie. Pôsty boli predpísané aj na každú stredu a každý piatok, a neskôr aj na každú sobotu. Úplné hladovanie platilo pre Popolcovú stredu, Veľký piatok a na niektoré dni pred Vianocami (vigílie). Východná ortodoxná cirkev si uchovala pôstne ustanovenia dodnes, pričom pravoslávne obyvateľstvo na východe Slovenska nekonzumuje v čase pôstu mäso a mliečne produkty. U rímskych katolíkov boli pôsty postupne zmierňované a skracované.
Začiatok pôstu sa odzrkadľoval aj v bežných domácich prácach. Skoro ráno na Popolcovú stredu gazdiné poumývali všetok riad popolom, aby sa zbavil mastnoty z fašiangových jedál. Ľudia sa obliekali do smútočného a jednoduchého odevu bez ozdôb alebo starých šiat.
Počas pôstu sa mohli používať len rastlinné oleje, prípadne roztopené maslo. Za pôstne jedlá sa považovali múčne, zeleninové a ovocné pokrmy. Mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek už bolo pojedené, kozy či barany ešte neboli dorastené, tak sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. Mohli sa jesť aj jedlá z chladnokrvných živočíchov, ako sú ryby, žaby a raky. Povolené boli rôzne polievky, a to kapustová, obilninová, cesnaková, strukovinová a múčna. Okrem toho ľudia jedli prívarky, kaše, chlieb a placky. Obľúbené boli aj cestoviny (rezance, šúľance), ktoré mali aj symbolický a magický význam (zaistenie dobrej úrody obilia). Hrachová a šošovicová kaša mali priniesť do domácnosti hojnosť peňazí. Z nápojov sa mohla konzumovať pálenka, víno aj pivo, nesmelo sa však piť mlieko. Tieto stravovacie návyky zároveň spôsobili očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou.
Etnologička Eleonóra Klepáčová vysvetľuje, že pôst sa v tradičnej kultúre na Slovensku prejavoval nielen v strave. Ľudia si prispôsobili odev i obrady. Obliekali sa do skromnejších odevov smútočných farieb, akými sú čierna, biela, fialová, modrá i hnedá. Odev bol málo zdobený alebo celkom bez ozdôb. V pôstne dni nosili do kostola staršie ženy cez plecia prehodený obrus alebo odevnú plachtu, mladšie ženy mali na hlave čiernu šatku a mládenci nenosili za klobúkom pierko.