Vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, symbolizujúcou teplo, rodinnú pohodu a sviatočnú atmosféru. Hoci si dnes Vianoce bez neho nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Jeho história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj ľudových zvykov, náboženských tradícií a spoločenských zmien.
Pôvod vianočného stromčeka
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský - siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša: "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa."
Kresťanský kontext a prvé záznamy
V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tematikou. Jedna hra, ktorá predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja, sa hrala hlavne v predvianočnom období. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa, ktorý mal raz prísť na zem. Rajský strom ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome.
Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku. V domácnostiach sa vlastný vianočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570.
Šírenie tradície v Európe a vo svete
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Z Brém sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765.
V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Prvý stromček sa spomína v roku 1815 v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. Skutočný "boom" nastal v 19. storočí, keď nemecký princ Albert oženil s anglickou kráľovnou Viktóriou a priniesol tento zvyk na kráľovský dvor.
V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb.
Vianočný stromček na Slovensku
Na naše územie, vtedy Uhorsko, sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a v šľachtických rodinách, pričom v archívoch máme ozdobené stromčeky zaznamenané už v 17. storočí, avšak išlo o veľké kusy kvôli dostatku priestoru. Postupne sa zdobenie vianočných stromčekov dostalo aj k meštianskym rodinám, ktoré mali vianočný stromček umiestnený v salóne. Tieto stromčeky boli obrovské a siahali až k stropu, boli majestátne.
Tradícia sa neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. Do roľníckej kultúry prenikol od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia, pričom na východné Slovensko a severovýchod Slovenska sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia.
V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami, ktorí v ňom videli pohanskú symboliku. Dnes je vianočný stromček, inými názvami ako jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, kračúnski strom, drevo, borovka, polažnička alebo vianočná jedlička, jedným zo symbolov Vianoc.
Zavesený stromček zo stropu
V minulosti sa na vidieku používali len vrcholce stromov, nezrezal sa celý strom. Tento vrcholec bol menší a zavesil sa na strop, takže visel nad štedrovečerným stolom. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Malo to prozaickú príčinu, lebo veľký stromček by sa do izby ani nezmestil. Naši predkovia mali také 2-priestorové obydlia. Jedna izba bola väčšia, ale multifunkčná - bol tam krb a slúžila ako kuchyňa, jedáleň, spálňa, detská izba a pracovňa, čiže všetko v jednom.
Šlo o také malé symbolické stromčeky, z ktorých po skončení sviatkov gazda vystružlikal napríklad drevenú lyžicu, čiže sa využilo v domácnosti. So súhlasom horára si ľudia mohli zrezať vrcholec stromu, z ktorého si spravili vianočný.
Vývoj vianočných ozdôb a osvetlenia
Stromček sa vždy ozdoboval na Štedrý deň ráno a bola to úloha starších detí. Otec zatiaľ chystal napríklad krmivo pre dobytok a drevo do pece. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
Prírodné ozdoby a domáce sladkosti
Prvé ozdoby boli z toho, čo mali ľudia po ruke, väčšinou to bola slama. Vznikali slamené ozdôbky, ktoré si vyrábali staršie deti, hlavne dievčatá, samy. Bola to taká ich úloha. K slamenným ozdobám sa postupne pridali ozdoby zo sušeného ovocia, ktoré navyše príjemne prevoňali domácnosť. Typické boli plátky sušených jabĺčok, sliviek či hrušiek. Často sa na stromček vešali aj medovníčky, čerstvé jabĺčka a orechy v škrupinách. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke.
Zhruba v 30. rokoch 20. storočia si ľudia robili domáce salónky z páleného cukru. Poznáme aj takú ozdobu na stromček, ktorá sa volá salónka. Salónkou boli sladkosti zabalené do pekného, lesklého obalu. V Belgicku vznikli na konci 18. storočia kolekcie vianočných ozdôbok - čokoládok. Tie sa dokonca vyrábali ako 150-kusové kolekcie miniatúrnych figúrok z čokolády s tematikou Vianoc, čo boli vianočné postavičky, stromčeky, zvieratká, dokonca zobrazovali aj rôzne zimné športy.
Sklenené gule a elektrické svetlá
S rozvojom priemyslu sa objavili aj sklenené ozdoby. Prvé fúkané ozdôbky sú zaznamenané v 18. storočí a zväčša to boli sklenené ozdôbky. Vynález fúkaných sklenených gúľ v Nemecku v 19. storočí priniesol revolúciu do zdobenia. Do polovice 19. storočia sa tieto ozdoby rozšírili. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Vznikali aj sklenené hviezdičky, srdiečka a iné tvary. Vrchol stromčeka zdobil špic alebo malý anjel.
Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch.
Darčeky a Vianočné trhy
Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Predtým boli darčeky často skromnejšie a ich podstata sa líšila od dnešnej. V niektorých oblastiach sa darčeky dávali až na Troch kráľov. Po večeri sa rozbaľovali darčeky, ktoré boli často praktické - štrikované ponožky, knihy či oblečenie.
Vianočné trhy
V mnohých mestách sa okolo vianočného stromčeka organizujú vianočné trhy. Ich história podľa etnologičky Viery Feglovej siaha do stredovekej Viedne, kde sa konali už na konci 13. storočia. Vianočné trhy sa postupne rozšírili z nemeckých oblastí do celej Európy, ba i do sveta.
Verejné vianočné stromy
V slovenských mestách sa centrálne verejné vianočné stromčeky stavali už od začiatku 20. storočia. Prvý verejný vianočný strom rozsvietili v roku 1912 v New Yorku, v Európe iba o dva roky neskôr, 1914 v dánskom hlavnom meste Kodaň. Vianočný strom republiky prvý raz rozsvietili 13. decembra 1924 v Brne, nasledovali Plzeň, Praha a postupne ďalšie mestá. Toto platí pre Česko a Slovensko a pravdepodobne aj celú strednú Európu.
V Bijacovciach v okrese Levoča majú najvyšší vianočný stromček na Slovensku. Až 57-ročná jedľa meria viac ako 25 metrov, pričom každý rok ešte vyrastie o ďalšie centimetre, pretože tu má korene a je stále živý.
Živé vs. umelé vianočné stromčeky a ekologické aspekty
Kupujeme živé, umelé aj stromčeky v črepníkoch, no kedysi to tak nebolo. Dnes je otázka voľby medzi živým a umelým stromčekom často diskutovaná. S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov.
História umelých stromčekov
Umelé vianočné stromčeky sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. Prvé umelé stromčeky sa vyrábali z prasacích štetín. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Ekologická stopa a udržateľnosť
S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov.
Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Umelý stromček je v podstate kus plastu (väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC a kovu), ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná.
Niektoré fakty o živých stromčekoch:
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Vianočné stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch. Pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Po Vianociach sa stromček vráti do prírodného cyklu a je 100% biologicky rozložiteľný. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Typy živých vianočných stromčekov
Keď sa povie "živý stromček", nie je to len jeden druh. Rozdiely sú obrovské - vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú.
- Jedľa kaukazská: Je bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov. Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar. Má však menej výraznú "vianočnú" vôňu v porovnaní so smrekom alebo borovicou.
- Smrek pichľavý (strieborná jedlička): Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu. Názov neklame - naozaj pichá, takže ozdobovanie môže byť výzva.
- Smrek obyčajný: Toto je stromček nášho detstva. Má najviac vianočnú vôňu. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt. Je však "šprintér, nie maratónec" - v teplej miestnosti opadáva rýchlo a výdatne.
- Borovica: Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa.
Kvalita je kľúčová. Hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky.
Starostlivosť o živý vianočný stromček
Udržať živý stromček dlho čerstvý je dôležité pre jeho krásu a dlhú životnosť počas sviatkov.
Aklimatizácia a zavlažovanie
Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu do vykúrenej obývačky. Doprajte mu čas na aklimatizáciu. Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý koláčik. Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu. Absolútne kľúčové je mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie čistej, čerstvej vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne! Najdôležitejšie je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa to stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a bolo by potrebné stromček vybrať a znova rezať.
Mýty o starostlivosti
- Cukor alebo med (alebo Sprite): Teória, že dodáte stromčeku "výživu", je mylná. Cukor v stojatej vode pri izbovej teplote vytvára ideálne prostredie pre rýchle množenie baktérií a plesní. Tieto mikroorganizmy upchajú kapiláry v kmeni a stromček paradoxne prestane piť vodu ešte rýchlejšie.
- Aspirín: Kyselina salicylová údajne funguje ako konzervant, ale nie je to efektívne.
- Bielidlo alebo vodka: Teória, že alkohol alebo chlór zabijú baktérie, je pravdivá, ale v nesprávnej koncentrácii môžu byť pre stromček toxické a poškodiť ho.
Jediné, čo váš stromček naozaj potrebuje, je čistá, čerstvá voda.
Stromček v kvetináči
Stromček v kvetináči nie je izbová rastlina. Je to vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok. Potrebuje extrémne pomalú aklimatizáciu: z vonku ho presuňte do garáže (pár dní), potom z garáže do chladnej chodby (pár dní). Maximum 7-10 dní v teple je strop. Čím dlhšie je v teple, tým viac sa prebúdza zo zimnej dormancie. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, je zle. V teple ho musíte polievať, substrát nesmie preschnúť. Po Vianociach musí ísť tou istou cestou späť von.
Drobné problémy a bezpečnosť
- Hmyz: Je normálne, že na stromčeku, ktorý rástol vonku, môžu zimovať drobné vošky, roztoče alebo pavúky. Nie sú nebezpečné, sú viazané na stromček a nezačnú napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.
- Čas nákupu: Jedľu kaukazskú alebo borovicu môžete kúpiť už začiatkom decembra. Smrek (obyčajný alebo pichľavý) je náchylnejší na opadávanie, s kúpou preto počkajte.
- Stabilita a svetielka: Základom je kvalitný, ťažký stojan. Pravidelne kontrolujte káble na svetielkach.
- Jedovatosť: Ihličie väčšiny stromčekov nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.
Likvidácia po sviatkoch
Po sviatkoch väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie. Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať a využiť ho ako kompost.
Moderné trendy a pretrvávajúca symbolika
Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Moderné trendy prinášajú zmeny v farbách a štýloch zdobenia, avšak silný je aj trend návratu k tradičným ozdobám. Rodiny sa opäť inšpirujú retro ozdobami z medovníkov, slamy a sušeného ovocia. Obľúbené sú aj netradičné drevené či keramické ozdoby.
Vianočný stromček je tichý rozprávač. Pripomína nám detstvo, vôňu domova u starej mamy, napätie pri rozbaľovaní darčekov. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime. A ten moment, keď ho prvýkrát rozsvietite v tmavej obývačke, je nezameniteľný.