Posielanie pohľadníc bolo ešte donedávna súčasťou každej rodinnej dovolenky. Ten krásny pocit, keď si otvoríte schránku a vypadne na vás neočakávaná, no o to milšia kartička s fotkou z dovolenkovej destinácie, či s umeleckým dielom, mnohým z nás vyčaril úsmev na perách.
História a vývoj pohľadníc
S prvým pokusom o vytvorenie pohľadníc prišiel pravdepodobne už v roku 1777 francúzsky rytec Demaison, ktorý vydal hárok malých kartičiek s pozdravmi, ktoré boli určené na rozrezanie a odoslanie poštou. V polovici 60. rokov 19. storočia prichádzajú aj v Nemecku s návrhmi na istú formu pohľadníc. Konkrétne na poštovej konferencii v Karlsruhe v roku 1965, Heinrich von Stephan prichádza s návrhom tvrdých kariet, na ktoré by sa dalo priamo písať, a ktoré by sa mohli odosielať bez použitia obálky.
Išlo mu najmä o zníženie nákladov a materiálov použitých na krátke správy. Prvé ozajstné pohľadnice, respektíve korešpondenčné lístky, boli do obehu vydané napokon v Rakúsko-Uhorsku v októbri roku 1869, potom čo Dr. Emanuel Hermann, profesor ekonómie vo Viedni, publikoval článok v Neue Freie Presse, v ktorom poukázal na to, že čas a úsilie vynaložené na písanie listu boli neúmerné dĺžke odoslanej správy. Jeho odporúčania natoľko zapôsobili na rakúsku poštu, že ich zaviedla do praxe.
Vznikla tak Correspondenz-Karte, svetlohnedý obdĺžnik s rozmermi 8,5 x 12 cm s priestorom pre adresu na prednej strane a pre krátku správu na zadnej strane. V Británii sa prvé pohľadnice začali objavovať krátko na to, v roku 1870. Vyrábali sa v dvoch veľkostiach a výrazne čerpali z rakúsko-uhorského dizajnu. Bola na nich vytlačená známka pol pence, ktorá pokrývala cenu poštovného a podobne ako v Rakúsko-Uhorsku, predstavovala polovicu ceny bežného listu. Prvé pohľadnice nemali žiadne obrázky. Jedna strana bola pre adresu príjemcu a druhá pre správu. Pohľadnice s obrázkami sa objavili vo Francúzsku v roku 1870 a prvá takáto pohľadnica bola odoslaná z Viedne.
Pohľadnice sa v Británii stali veľmi populárnymi. Išlo o inováciu, ktorá umožňovala rýchlu a lacnú korešpondenciu bez formálnosti listu. Vo švajčiarskom Berne bola v roku 1874 vytvorená Všeobecná poštová únia (neskôr premenovaná na Svetovú poštovú úniu), ktorá na jednom z prvých zasadnutí stanovila štandardné poštovné pre listovú poštu zasielanú medzi členmi tejto únie a tiež určila, že sadzba za pohľadnice by mala byť polovičná, oproti štandardným listom. Na konci desaťročia debutovala Eiffelova veža na svetovej výstave v Paríži v roku 1889. Francúzsky rytec Charles Libonis pre túto príležitosť navrhol pohľadnice s vežou, ktorá bola v tom čase najvyššou na svete. V roku 1893 sa v Chicagu konal Svetový veľtrh, na ktorom sa zúčastnilo 46 krajín s výstavami a atrakciami. Vydavateľ Charles W Goldsmith sa preto chopil príležitosti a vyrobil nový súbor oficiálnych pohľadníc, na ktorých boli farebne znázornené pavilóny a ďalšie zaujímavé časti výstavy.
Na prelome storočí nastala zlatá éra pohľadníc. Vďaka tomu, že pohľadnice boli niekoľkokrát denne zbierané, odosielané a doručované (v niektorých veľkých mestách až dvanásťkrát denne) boli v podstate SMS-kami svojej doby. Malebné krajiny, portréty, výstavy, kráľovské návštevy, humorné scénky, či dokonca aktuálne udalosti sa krátko po tom, čo sa odohrali, rýchlo vytlačili do pohľadníc. Tieto pohľadnice však nebolo možné posielať do zahraničia, kým s tým nesúhlasili aj ostatní členovia Svetovej poštovej únie. Američan nemeckého pôvodu Curt Teich založil v roku 1898 v Chicagu vydavateľskú spoločnosť zameranú na tlač novín a časopisov. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1908, spoločnosť Curt Teich Co. Curt Teich bol prvým priekopníkom procesu ofsetovej tlače a ako prvý pochopil výhody použitia jemne reliéfneho papiera na urýchlenie schnutia atramentu, čo umožnilo konečnému produktu zachovať jasnejšie farby. Samozrejmosťou bolo aj posielanie si pohľadníc zaľúbenými pármi. Častým motívom boli rôzne zaľúbené básne či dokonca Shakespearovské sonety. No v prudérnom viktoriánskom Anglicku si vytvorili akúsi tajnú reč pre zamilovaných, ktorá bola komunikovaná pomocou špecifického nalepenia známky.
Pohľadnice zotrvávali v obľube aj počas I. svetovej vojny. Boli rýchlym a jednoduchým spôsobom, ktorým mohli vojaci komunikovať so svojimi blízkymi. Navyše ich mohli posielať z frontu zadarmo. Turizmus a cestovanie sa vďaka moderným spôsobom prepravy stali v minulom storočí ľahko dostupnými a veľmi populárnymi a tak sa niet čomu čudovať, že majorita odoslaných pohľadníc pochádza z dovoleniek. Pohľadnice s fotkami turistických atrakcii, dovolenkových miest a pamätihodností boli motívom značnej časti pohľadníc odoslaných v druhej polovici 20. storočia.
Typy pohľadníc podľa období a ich formát
Vo všeobecnosti rozdeľujeme typy pohľadníc podľa období, v ktorých boli vydávané. Prvé roky mohla byť na zadnej strane pohľadníc vytlačená iba adresa a akékoľvek správy museli byť napísané okolo obrázka.
- Nepredelená zadná strana (1901 - 1907): Nasledovala éra pohľadníc s nepredelenou zadnou stranou, ktorá trvala od roku 1901 do roku 1907. Konečne bolo povolené písať správy na zadnú stranu pohľadníc, čo umožnilo nenarúšať fotografiu na prednej strane.
- Kontinentálne obdobie (od 70. rokov v USA): Od 70. rokov sa v USA začína používať formát pohľadníc 4x6 palcov. Hoci je tento formát štandardom pohľadníc v Európe už od 20. rokov, začiatok Kontinentálneho obdobia datujeme až pri osvojení si spomínaného formátu v USA.
Pokrok v technológii tlače umožnil vydavateľom tlačiť na papier s vysokým obsahom textílie. S novou technológiou tlače mohli vydavatelia konečne tlačiť fotografické farebné obrázky na lesklý papier.
Úpadok popularity a moderná renesancia
Keďže nič netrvá večne, aj popularita pohľadníc začala postupom času uberať na intenzite. V roku 1968 sa prešlo na triedne delenie poštových známok a pohľadnice už naďalej neboli zvýhodnené oproti klasickým listom. Okrem toho technológie sa v 20. storočí značne posunuli a s rozvojom digitálnych technológií, prišiel aj drastický pád v počte odoslaných pohľadníc oproti minulosti.
Napriek klesajúcej popularite pohľadníc, sa stále nájde mnoho ľudí, ktorí sú oddaní tejto forme korešpondencie. V roku 2005 bola úspešne spustená webstránka Postcrossing, ktorá zhromažďuje fanúšikov pohľadníc, ktorí si ich medzi sebou s radosťou vymieňajú. Otcom tohto projektu je Paulo Magalhães, portugalský softvérový inžinier, ktorý rád dostával pohľadnice, no nemal veľa ľudí, s ktorými by si ich mohol vymieňať. V roku 2019 zorganizovalo hnutie Postcrossing celosvetovú kampaň na oslavu 150. výročia vzniku tohto média. Zozbierali tisícky kusov rôznych pohľadníc, z ktorých mnohé vystavili sídle Svetovej Poštovej Únie vo švajčiarskom Berne. O rok neskôr, v roku 2020 vyhlásili Svetový deň pohľadníc (World Postcard Day), ktorý pripadá každoročne na 1. októbra.
Okrem toho existujú aj rôzne projekty, ktoré využívajú pohľadnice na dobrú vec:
- Vianočná pošta: Slovenská pošta už 24 rokov organizuje Vianočnú poštu, kde deti môžu napísať list Ježiškovi, ktorý ich odmení malým darčekom. Deti sa môžu zapojiť aj do súťaže tým, že k pohľadnici pre Ježiška pridajú vlastnú kresbu. Vianočnú poštu organizuje aj občianske združenie Pohodovo s cieľom potešiť seniorov v domovoch dôchodcov.
- Úsmev do schránky: Táto iniciatíva dobrovoľníkov zo študentskej neziskovej organizácie Mise nádeje sa orientuje na pomoc seniorom.
Prečo posielať pohľadnice aj dnes?
Výroba vianočných prianí a pohľadníc
Možno sa pýtate, načo je dobré v dnešnej modernej dobe venovať čas a peniaze posielaniu pohľadníc. Posielanie pohľadníc je oveľa osobnejšie ako zdieľanie fotiek na sociálnych sieťach. Keď niekomu pošlete pohľadnicu, napríklad z dovolenky, dávate tej osobe jasne najavo, že na ňu myslíte, a že by ste chceli, aby bola s vami. Odlíšte sa od ostatných a vyčnievajte z radu tým, že svojim známym pošlete pohľadnice. Poteší ich to, budete originálny a verte, že vám to pridá na obľúbenosti.
Poslať pohľadnicu môžete aj sami sebe. Mapujte si tak svoje cesty a zbierajte suveníry z krajín, ktoré navštívite. Pohľadnice si potom môžete uložiť na nástenku, alebo nalepiť na mapu sveta, aby ste mali lepší prehľad kde všade ste boli. Pri správnom skladovaní môže všetko vyrobené z papiera vydržať desiatky rokov. Ak teda niekomu pošlete pohľadnicu, môžete si byť takmer istý, že vám ostane na celý život. Proces výberu, písania a posielania pohľadnice dokáže znížiť hladinu stresu v tele. Hektický život, ktorý mnohí vedieme, si priam žiada, aby sme spomalili a trochu sa uvoľnili. Okrem už spomínaných benefitov, pohľadnice sú aj skvelým suvenírom. Nemusíte si tak lámať hlavu čo kúpite vašim známym a či sa vám to zmestí do batožiny. Pohľadnice stoja v priemere 1-2 Euro, hoci ak sa ich rozhodnete kupovať na tých najturistickejších miestach, môže to byť aj viac. Pohľadnice pomáhajú vytvárať osobitnejšie spojenia s cestovateľskými destináciami.
Súkromné listy či pohľadnice patria do formy korešpondencie, ktorá ustupuje do úzadia. Napriek tomu, že sú v dnešnej modernej dobe vo veľkej miere nahrádzané elektronickou formou komunikácie, sa stále využívajú. Zbieranie pohľadníc sa nazýva deltiológia, čo pochádza z gréckeho slova pre povrch, na ktorom je niečo napísané. Deltiologické kluby možno nájsť v mnohých krajinách.
Pravidlá adresovania a odosielania pohľadníc
Adresa je kľúčovým prvkom pri doručovaní pošty, či už ide o obálku, balík alebo pohľadnicu. Správne napísaná adresa zabezpečuje presné a bezproblémové doručenie zásielky do rúk jej príjemcu. V tomto článku preskúmame kroky a odporúčania pre správne napísanie adresy na pohľadnicu.
Správne vypísanie pohľadnice je základom úspešného doručenia. Slovenská pošta uvádza niekoľko základných pravidiel:
- Čitateľnosť: Adresu je potrebné písať čitateľne, prehľadne a bez prepisovania. Veľkosť písma by nemala byť menšia ako 3 mm.
- Písacie potreby: Použitie obyčajnej ceruzky, atramentového pera alebo zmazateľného prostriedku na písanie adresy nie je povolené. Adresa adresáta by sa taktiež nemala písať červenou farbou. Používajte čierne alebo tmavomodré pero.
- Jazyk: Adresy v rámci Slovenska by sa mali písať latinkou. Adresy do cudziny by sa mali písať latinkou a arabskými číslicami.
- Umiestnenie adries:
- Adresa odosielateľa: Mala by sa umiestňovať v ľavej hornej štvrtine adresnej strany pohľadnice. Ak sa rozhodnete uviesť ju na zadnej strane pohľadnice, platí to len pri štandardných zásielkach.
- Adresa adresáta: Mala by sa umiestňovať v pravej dolnej štvrtine adresnej strany pohľadnice. Musí obsahovať meno alebo názov organizácie, ulicu a číslo domu (orientačné alebo súpisné číslo), PSČ a obec.
- Medzinárodné zásielky: Krajinu určenia uvádzajte veľkými písmenami, ideálne v angličtine, na poslednom riadku adresy.
Poštové smerovacie číslo (PSČ)
PSČ je kľúčovým údajom, ktorý urýchľuje triedenie a doručovanie zásielky. Je to 5-miestne číselné označenie, prvé tri číslice sú oddelené medzerou od posledných dvoch. Medzi poslednou číslicou a názvom dodávacej pošty sa píšu dve medzery, napr. 010 01 Žilina 1. Ak si nie ste istý, aké PSČ sa viaže k obci či ulici, na ktorú posielate pohľadnicu, overiť si ho môžete v šikovnom vyhľadávači Slovenskej pošty.
Bežné chyby pri vypisovaní
Pri vypisovaní pohľadnice sa môžu vyskytnúť drobné chyby, ktoré však môžu mať veľký vplyv na doručenie zásielky. Ručne napísaná adresa, ktorá je ťažko čitateľná, môže spôsobiť problémy pri automatickom spracovaní zásielok. Preto je nevyhnutné dodržiavať zásadu čitateľnosti.
Na pohľadniciach nie je možná automatická 2-stranová tlač. Pred vložením pohľadníc vyrovnajte na nich všetky stočenia.
Elektronický podací hárok
Ak nechcete adresu vypisovať ručne, môžete využiť aj elektronický podací hárok. Údaje vypíšete a vytlačíte si vygenerovaný adresný štítok. Ten už stačí iba nalepiť na pohľadnicu.
Kam nalepiť známku?
Poštová známka je cenina, ktorá slúži ako doklad o zaplatení poštového poplatku. Na pohľadnicu sa obvykle lepí do pravého horného rohu adresnej strany.
Po vypísaní a nalepení známky ju odneste na poštu alebo vložte do poštovej schránky.
tags: #pohladnica #sa #posiela #bez #obalky